Netradičná rodina Borisa Kollára obhajcom tradičnej rodiny neprekáža?

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autorka je spisovateľka
Stačil jeden víkend a po fackách Borisa Kollára zostalo ticho. Možno niekde v Amerike alebo na Slovensku tucet detí narieka za svojím otcom, ale detské hlásky sú slabé a najmä pred voľbami.
Na Borisa Kollára sme si zvykli ako na takú kuriozitu, na niekoho, koho životný štýl sa tak vymyká priemeru, že k nemu nevieme zaujať jasný postoj. Poľutovať? Odsúdiť? Závidieť? Ignorovať? Playboy, ktorému každý rok pribudne jedna-dve partnerky a nejaké to dieťa; muž v stredných rokoch, ktorý píše lascívne správy tínedžerkám; otec, ktorý hovorí, že sa o svoje deti stará, čo v jeho svete znamená, že financuje ich mamy, ich stravu, dovolenky, hračky, opatrovateľky.
Zvykli sme si dokonca aj na absurdný názov jeho politickej strany, ktorý by bol dobrým vtipom a šikovným marketingovým ťahom, keby Kollár svoju stranu skutočne nedoviedol až do parlamentu a keby sám neskončil ako jeho predseda. Zvykli sme si na to, ale skúsme si to povedať ešte raz – konzervatívna