Matúš Zdút
Na mieste bývalého Parku oddychu a kultúry v Bratislave nakoniec pravdepodobne nevyrastie červené futuristické planetárium, ale parkové námestie.
Vedenie Bratislavy Matúša Valla dohodlo zmenu s developerom, za ktorým je skupina J&T Real Estate a Cresco Real Estate. Detaily už vidno v návrhu dodatku k zmluve medzi mestom a developerom, o ktorom bude vo štvrtok rokovať mestské zastupiteľstvo.
Je takmer isté, že poslanci návrh schvália, zrušenie planetária totiž iniciovalo mesto a strana primátora Matúša Valla Team Bratislava má v zastupiteľstve pohodlnú väčšinu.
Namiesto planetária príspevok na premostenie Staromestskej
Ide o projekt River Park II na mieste bývalého PKO ako pokračovanie súčasného River Parku. Developerom je firma Woal, ktorá sa premenovala z Henbury Development, jej spolumajiteľom je aj cyperská pobočka J&T Real Estate a ďalšia cyperská firma Gratius Holdings Limited, prepojená s ďalším bratislavským developerom Cresco Real Estate.
Napriek tomu, že spoločne vlastnia firmu Woal, J&T a Cresco budú svoje časti pozemkov rozvíjať samostatne.
J&T Real Estate rozvíja úsek medzi River Parkom I a námestím, kde malo byť planetárium. Cresco bude stavať na území západne od námestia.
Návrh dohody znie, že developer nebude musieť pri Dunaji postaviť planetárium, mediatéku ani umiestniť do priestoru terakotové skulptúry zachované z PKO.
Projekt planetária už v roku 2015 mnohí odborníci spochybňovali aj preto, že bolo súčasťou dohody primátora Iva Nesrovnala o predaji budovy PKO developerovi za 1 euro.
Planetárium malo stáť zhruba osem miliónov eur. Ako súčasť dohody má developer dať mestu 8,2 milióna eur – a to hovorí, že ich použije na iný veľký projekt: na premostenie Staromestskej ulice pod Bratislavským hradom známe ako Plató Staromestská.
Okrem toho sa zaviaže vybudovať na mieste, kde malo byť planetárium, verejný park a daruje mestu projektovú dokumentáciu na Plató Staromestská a na projekt Živé námestia, čo mesto odhaduje na hodnotu dvoch miliónov eur.
„Namiesto planetária v hodnote približne 8 miliónov eur, ktoré by mesto ani nevlastnilo, ani neprevádzkovalo a developer by ho podľa vlastných zámerov komerčne zhodnocoval, sa preinvestuje približne 11 miliónov eur priamo do majetku mesta, teda do spoločného majetku všetkých Bratislavčanov,“ vysvetľuje dohodu primátor Matúš Vallo.
Návrh je podľa primátora Matúša Valla pre mesto omnoho výhodnejší ako pôvodná zmluva. Podľa nej malo totiž planetárium zostať vo vlastníctve developera, ktorý ho mal 30 rokov prevádzkovať.
Plató Staromestská je jeden z kľúčových projektov primátora Valla. Ide o zásadný návrh pre podhradie, ktoré ešte v 70. rokoch minulého storočia oddelili širokou cestou od zvyšku historického mesta. Má podľa odhadov stáť 18 miliónov eur. Primátor Vallo predstavil projekt pred rokom s tým, že vtedy ešte nevedel presne povedať, kde na to vezme peniaze. Štvorprúdovú Staromestskú ulicu má prekryť zhruba 218 metrov dlhý a 20 metrov široký park s ihriskom, so stromami a s ďalšou zeleňou.
Aké sú detaily dohody mesta s developerom
- Mesto dostane od developera 8,18 milióna eur, developer musí mestu vyplatiť peniaze do troch rokov od kolaudácie poslednej stavby River Parku 2 alebo do troch rokov od vydania posledného stavebného povolenia na projekt.
- Developer má na mieste, kde malo stáť planetárium, vybudovať verejne prístupné parkové námestie, na ktorom bude vecné bremeno v prospech mesta – čo znamená, že mesto by malo právo vyjadrovať sa k využitiu námestia. V tomto priestore bude môcť developer postaviť jednu menšiu budovu, napríklad kaviareň, uviedol Vallo.
- Treťou podmienkou pre developera je darovanie projektovej dokumentácie projektov Živé námestia a Plató Staromestská, ktoré majú podľa návrhu celkovú hodnotu dva milióny eur. Ak to nespraví, musí zaplatiť pokutu vo výške 2,6 milióna eur.
Na projekte planetária pracovali roky, teraz sa cítia obídení
Prvé vizualizácie planetária zverejnil developer v roku 2015, odvtedy sa však o projekte veľa nehovorilo. Nové vizualizácie nenájdete – ani informácie o tom, v akom štádiu sa projekt nachádza. Na projekte sa však celý čas pracovalo a podľa Juraja Kubicu z OZ Slovenské planetáriá je všetko pripravené, stačí už len stavebné povolenie.
Občianske združenie Slovenské planetáriá teraz kritizuje dohodu mesta s developerom a hovorí, že Bratislava je jediné hlavné mesto v EÚ, ktoré nemá planetárium.
„S investorom sme už všetko absolvovali – architektonický plán, biznisplán, výber technológií. Stačilo už len začať stavať,“ hovorí Kubica o projekte.
Občianske združenie priebežne informovalo magistrát o stave projektu, naposledy vlani v decembri. Odvtedy sa však Vallo s predstaviteľmi OZ Slovenské planetáriá nestretol, hovorí Kubica.
Vallo podľa Kubicu potichu rokoval s developerom o zrušení projektu a tvrdí, že pre mesto nedohodol dostatočnú protihodnotu.
Primátor oponuje, že mesto namiesto planetária v hodnote 8 miliónov eur, ktoré by vlastnil developer, získa finančné a nefinančné zdroje v hodnote takmer 11 miliónov eur, ktoré plánuje investovať do premostenia Staromestskej ulice.
„Toto považujeme za oveľa vhodnejšiu protihodnotu za zbúrané PKO. Developera sme zároveň zaviazali, aby na mieste, kde malo stáť planetárium, vznikol verejný priestor, ktorému má dominovať zeleň, s možnosťou výstavby malého, maximálne jednopodlažného objektu, ako napríklad kaviareň,“ hovorí Vallo.
Kubicovi prekáža, že mesto ide zrušiť projekt, na ktorom sa roky pracovalo, bez verejnej diskusie. OZ Slovenské planetáriá malo stretnutie s vedením mesta, ktoré sa začalo o 16.00 h. Primátor na toto stretnutie neprišiel, stanovisko k téme však na Facebooku zverejnil o 16.01 h. „Zástupcovia mesta neboli ochotní prehodnotiť ani odklad materiálu, kým ho podrobne prerokujeme,“ dodal.
https://www.facebook.com/vallo.primator/posts/pfbid02KDg1jKYN3pAMLxL98gv3x2qopGWehjKqt6HfMTmwbBHGZ6cgH27gFXh2waBXBDJ1l
Zástupcovia mesta na stretnutí argumentovali, že technické vybavenie planetária je zastarané a o niekoľko rokov ho môže nahradiť virtuálna realita, tvrdí Kubica.
Primátor Vallo vo svojom vyjadrení na Facebooku vysvetľuje, že pôvodná dohoda počíta s reálnym dostavaním planetária v roku 2028. „Technológie sa však rýchlo vyvíjajú a už dnes sú na trhu také, ktoré za výrazne nižšiu cenu dokážu sprostredkovať podobný multivizuálny zážitok,“ hovorí Vallo.
Kubica hovorí, že to by sme mohli rovno zrušiť múzeá a relikty ukazovať cez virtuálnu realitu. Planetáriá navyše už dávno neslúžia len na premietanie nočnej oblohy. „Je to aj kultúrno-zábavné zariadenie, ktoré môžu využívať umelci aj hudobníci,“ dodáva. Argumentuje napríklad brnianskym planetáriom, ktoré ponúka aj premietanie klasických sci-fi filmov či hodiny jogy.
Podobným rozhodnutiam by však podľa neho mala predchádzať diskusia. „Vallo sa z pozície sily rozhodol, že pôjde ako parný valec,“ hovorí. „Takto transparentnosť nevyzerá.“
Čo hovorí developer a ako je to s výstavbou River Parku 2
Hovorca J&T Real Estate Daniel Suchý potvrdzuje, že developer na projekte planetária a mediatéky aktívne pracuje od roku 2015. „Odvtedy sme urobili všetko pre úspech tohto zámeru, máme pripravenú a prerokovanú dokumentáciu pre všetky stupne úradných procesov potrebných na povolenie stavby,“ hovorí.
Na základe požiadavky magistrátu však developer súhlasil s dodatkom k dohode, vďaka ktorej má vzniknúť námestie so zeleňou.
Peniaze na Plató Staromestská a aj dokumentáciu projektov Živé námestia a Plató Staromestská označuje developer za adekvátnu náhradu za investičné a prevádzkové náklady na planetárium a mediatéku.
Čo sa týka projektu River Park 2, developer momentálne čaká na právoplatné výrubové rozhodnutie, aby mohol pokračovať v územnom a potom stavebnom konaní.
Proti výrubovým konaniam kriticky vystupoval napríklad aj Matej Vagač. Vlani sa stal starostom Starého Mesta za koalíciu Team Bratislava a PS. Už ako starosta rozhodnutie o výrube podpísal.
„Orgán ochrany prírody a krajiny v Starom Meste mu vydal kladné rozhodnutie o výrube, ktoré si však, bohužiaľ, počkalo na moju funkciu. Ja ako štatutár mestskej časti musím tento rozhodujúci dokument podpísať, pretože splnil všetky podmienky vrátane úmerne určenej náhradnej výsadby,“ vysvetľoval to v apríli na Facebooku.
Ako vznikol nápad planetária
Projekt planetária je výsledkom niekoľkoročnej kauzy okolo bývalého PKO, ktorá sa začala ešte za čias primátora Andreja Ďurkovského. Ten uzavrel s vlastníkom pozemkov pod PKO, developerom Henbury Developement (v súčasnosti Woal), v roku 2006 zmluvu o spolupráci na odstránení stavieb, ktoré vlastnilo mesto. Developer predtým kúpil pozemky pod PKO za takmer 281 miliónov korún (vyše 9,3 milióna eur).
Zmluva skončila na súdoch, ktoré rozhodovali, či mestskí poslanci predajom pozemkov pod PKO fakticky rozhodli aj o zbúraní objektu a či mohol Ďurkovský uzavrieť zmluvu o odstránení budov aj bez ich súhlasu. Developer vyčíslil svoje pohľadávky voči samospráve na viac než 43 miliónov eur.
V roku 2015 mesto pod vedením vtedajšieho primátora Iva Nesrovnala uzavrelo s developerom mimosúdnu dohodu. Developer získal dve budovy PKO za jedno euro, vzdal sa pohľadávok zo súdnych sporov a zároveň sa zaviazal na vlastné náklady postaviť planetárium. Kontroverznú dohodu, ktorá vznikla bez verejnej diskusie, vtedy pre Denník N kritizovali aj mestskí poslanci, napríklad aj Gábor Grendel a Lucia Štasselová.
Návrh kritizovali v ankete aj viacerí architekti a iní odborníci. „Vykonštruovaná požiadavka mesta na ‚planetárium‘ je taká absurdná, akou bola, bohužiaľ, prezentácia architektov s hyperbolizovaným prístupom k vode, akousi napodobeninou Cloud Gate od Anisha Kapoora v Chicagu ako centrálnym objektom zástavby,“ hovorila vtedy napríklad architektka a grafická dizajnérka Barbora Šajgalíková.
Architekt Juraj Benetin zasa označil toto územie za stigmu na mape mesta. „Čokoľvek sa tu navrhne, bude zaťažené politikou, menom developerov, konfliktom. Je to obrovská škoda, pretože toto územie nemusí byť primárne problémom, ale príležitosťou. Jedinečné miesto na rieke, ktoré chátra.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
