O syna prišli v siedmom mesiaci, potom potratili znova. Veronika a Jirko o tom, ako zvládli smútok a stratu

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Veronika Gálová má 33 rokov a pochádza z Levíc. Pracuje v online marketingu a s partnerom Jirkom žijú vo Viedni. Jiří Vyskočil je z južných Čiech, z malého mesta Prachatice, pracuje v IT a má 34 rokov. Spoznali sa v zahraničí a sú spolu desať rokov.
V októbri prišli o syna Adama. Veronika bola v siedmom mesiaci tehotenstva, akurát na nej začalo byť vidno, že je tehotná. Počas tehotenstva nemala dôvod obávať sa, či je Adam v poriadku, lekári hovorili, že všetko je, ako má byť. Adamovi však prestalo biť srdce.
Veronika s Jirkom sa rozhodli opísať Adamov príbeh aj preto, aby rodiny, ktoré zažívajú podobné tragédie, vedeli, že nie sú samy.
Ako dlho ste spolu?
Veronika: V októbri to bude 11 rokov.
Vždy ste chceli mať deti?
Veronika: Adam bol pre nás veľkým prekvapením. S Jirkom sme sa spoznali v zahraničí na Erasme. Odvtedy sme spolu veľa cestovali. Len posledné štyri roky žijeme blízko Slovenska a Česka, kde máme rodiny. Až keď sme sa usadili v Rakúsku, začali na mňa doliehať otázky rodiny. Mnohí v mojom okolí mali svadbu a začala som uvažovať, či by sme sa po desiatich rokoch nemali vo vzťahu niekam posunúť. Neskôr som si uvedomila, že to bol viac tlak okolia ako môj, lebo som mala nad tridsať a dostávala som od rodiny a okolia otázky, kedy bude svadba a kedy budeme mať deti.
Toto pozná mnoho žien vo vašom veku.
Veronika: Keď sme boli v zahraničí, tak sa nás to nepýtali. Možno aj preto sme stále v zahraničí. Minulý rok som však naozaj cítila, že sa chcem v našom vzťahu niekam posunúť. Nedokázala som konkrétne pomenovať, akým spôsobom – svadbu som nevnímala ako riešenie. A tak prišlo znamenie. Po desiatich rokoch. Zistila som, že som tehotná. Bez toho, aby sme niečo plánovali alebo zásadne chceli. Nevedeli sme, či naozaj chceme mať deti.
Jirko: Deti pre nás nikdy neboli priorita, mali sme to otvorené. Chceli sme sa