Progresívne Slovensko (PS) predstavilo svoju kandidátku do septembrových volieb. Veľké prekvapenia na nej nie sú.
Lídrom je predseda strany a podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka, dvojkou je podľa očakávania právnička a aktivistka za práva LGBTI ľudí Lucia Plaváková. Trojkou je bývalý predseda Michal Truban.
V prvej desiatke sú aj dvaja ďalší bývalí predsedovia Progresívneho Slovenska, Ivan Štefunko s číslom sedem a Irena Bihariová, ktorá je volebnou desiatkou. Strana existuje od roku 2017.
Šimečka tento fakt vyzdvihol ako dôkaz jednoty PS. „Progresívne Slovensko nie je zlepencom individualít, ktoré sa dostali na kandidátku, lebo práve išli okolo, a potom sa rozutekajú,“ povedal.
„Náš tím je súdržný, nie je zlepencom individualít, ktoré sa po voľbách rozutekajú. Sme hodnotovo čitateľné, súdržné hnutie a naše hlasy sa po voľbách nerozbijú na desať rôznych smerov, ktoré nedokážu nič presadiť.“
Video: PS predstavuje kandidátku
Striedajú sa ženy a muži
Kandidátka dodržiava princíp, že sa na nej striedajú muži a ženy, ktoré obsadili polovicu miest. „Ešte nikdy v dejinách slovenskej politiky relevantná strana neponúkla 75 ženských kandidátok na striedačku s mužskými. Možno to vyzerá ako niečo výnimočné, ale pre Progresívne Slovensko je to prirodzené,“ komentoval to Šimečka.
Prvá 30-ka na kandidátke Progresívneho Slovenska
1. Michal Šimečka
2. Lucia Plaváková
3. Michal Truban
4. Tamara Stohlová
5. Tomáš Valášek
6. Zora Jaurová
7. Ivan Štefunko
8. Simona Petrík
9. Michal Wiezik
10. Irena Bihariová
11. Štefan Kišš
12. Ingrid Kosová
13. Oskar Dvořák
14. Beáta Jurík
15. Jaroslav Spišiak
16. Jana Hanuliaková
17. Michal Sabo
18. Zuzana Mesterová
19. Ondrej Prostredník
20. Zuzana Števulová
21. Martin Dubéci
22. Darina Luščíková
23. Branislav Vančo
24. Tina Gažovičová
25. Tomáš Hellebrandt
26. Viera Kalmárová
27. Martin Pekár
28. Dana Kleinert
29. Dávid Dej
30. Veronika Veslárová
V prvej desiatke je okrem Plavákovej zo ženských kandidátok najvyššie environmentalistka Tamara Stohlová (má číslo 4), nasledujú producentka Zora Jaurová a bývalá poslankyňa Simona Petrík, ktorá v roku 2016 kandidovala za Sieť, neskôr bola členkou strany Spolu.
Prvú desiatku dopĺňa súčasný poslanec Tomáš Valášek, ktorý je na piatom mieste, a europoslanec Michal Wiezik (9. miesto), ktorý do Progresívneho Slovenska prestúpil zo strany Spolu. Šimečka na tlačovej konferencii potvrdil, že ak by sa Wiezik dostal do parlamentu, vzdá sa postu europoslanca. To isté platí aj o lídrovi PS, ktorý je momentálne podpredsedom Európskeho parlamentu.
Zaujímavé je, že bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, jedna z najvýraznejších posíl strany, dostal na kandidátke 15. miesto.
V prvej tridsiatke nie sú niektoré ďalšie tváre, ktoré strana predstavila v posledných týždňoch: či už manažér v sociálnej oblasti a spoluzakladateľ občianskeho združenia Vagus Sergej Kára (má číslo 51), alebo bývalý štátny tajomník na ministerstve investícií a regionálneho rozvoja Ján Hargaš (kandiduje z 31. miesta).
Zo známejších mien je na kandidátke aj bývalý externý poradca ministerstva vnútra pre migráciu Branislav Tichý či etnologička Katarína Nádaská.
Šimečka: Hlavnou hrozbou je Fico
V prvej tridsiatke zaujme ešte niekoľko mien: nový odborník hnutia na zdravotníctvo Oskar Dvořák má dvanástku, z 21. miesta kandiduje bývalý kancelár PS a dnes generálny manažér košického kultúrneho centra Tabačka Martin Dubéci.
Pomerne vysoko sa dostal bývalý moderátor, dnes regionálny poslanec a vicežupan Bratislavského kraja Michal Sabo, ktorý sa bude o voličov uchádzať zo 17. miesta.
Novinárov zaujalo, že ekonóm a bývalý analytik ministerstva financií Tomáš Hellebrandt dostal na kandidátke až 25. miesto. Pýtali sa, či to súvisí s kritikou Hlasu a Smeru za jeho výroky o dôchodkoch.
Predseda PS Michal Šimečka to poprel; Hellebrandtove výroky o nadpriemerných dôchodkoch v pomere k HDP boli podľa neho vytrhnuté z kontextu celej odbornej debaty.
Šimečka pri predstavení kandidátky vyhlásil, že za najväčšiu hrozbu pre Slovensko považuje vládu Roberta Fica. „Povedzme si pravdu, spoločnosť na Slovensku je rozdelená a trpí,“ povedal.
„Politici, ktorí dostali šancu to zmeniť, žiaľ, zlyhali a dôveru premrhali. Frustrácia ľudí je dnes taká veľká, že najväčšou hrozbou pre Slovensko sa opäť stala vláda Roberta Fica s extrémistami.“
Progresívne Slovensko vzniklo v roku 2017, najväčšie volebné úspechy zažilo v roku 2019. Jeho bývalá podpredsedníčka Zuzana Čaputová sa stala prezidentkou, v máji 2019 v koalícii so stranou Spolu strana vyhrala eurovoľby, získali vtedy 20,19 percenta.
V parlamentných voľbách v roku 2020 prišiel neúspech, koalícia PS/Spolu dostala 6,96 percenta hlasov, a keďže pre ňu platilo 7-percentné kvórum, do Národnej rady sa nedostala.
Dnes sa Progresívne Slovensko v rebríčkoch straníckych preferencií umiestňuje na treťom mieste za Smerom a Hlasom, v júnovom prieskume Ipsosu pre Denník N so ziskom 15 percent dokonca Hlas preskočilo.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dušan Mikušovič



































