Denník N

Na Dunaji je ako lodník 50 rokov: Najhoršie je, keď nečakane padne hmla

Foto – Magdaléna Tomalová
Foto – Magdaléna Tomalová

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Štefan Nádašský strávil viac ako 50 rokov na Dunaji. Začínal ako strojník, neskôr sa stal kapitánom a aj v dôchodkovom veku sprevádza lode na náročných úsekoch Dunaja ako lodivod.

„Boli časy, keď som na sto metrov vedel, aký úsek ide. Dnes máte GPS – je to obrovský pomocník, ale aj príležitosť na spohodlnenie,“ vraví Nádašský.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • prečo sa nestal lodníkom hneď;
  • ako to kedysi vyzeralo na nákladných lodiach;
  • ktoré úseky na Dunaji sú náročné;
  • ako to vyzerá na výletných lodiach;
  • čo si myslia hostia na lodi o Bratislave.

Celý život ste strávili na lodiach. Ako ste sa k tomu dostali?

Celý nie, v Dunajplavbe som začal pomerne neskoro. Ale už ako malý chlapec som hovoril, že budem námorníkom. Hltal som verneovky ako Pätnásťročný kapitán alebo Deti kapitána Granta. Keď som končil základnú školu, prišla tam aj prihláška na strednú školu zameranú na lodnú dopravu. V Československu bola len jedna v Děčíne, no z viacerých dôvodov som sa tam nedostal. Nakoniec som sa v Dubnici vyučil na strojníckej učňovke, potom som išiel na vojnu, zoznámil som sa s manželkou a zobrali sme sa. Odišli sme do Prievidze, ja som robil v bani a žena v bojnickej nemocnici.

Ako ste sa z bane dostali na loď?

Mladší brat Augustín išiel k Dunajplavbe. Vtedy som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie