Pre niekoho väzenie, pre iného vytúžené súkromie. Prečo okolo domov vyrastajú betónové ploty

Keď prechádzate ponuky novostavieb v okolí Bratislavy, ale aj inde po Slovensku, väčšinu z nich spája jeden spoločný znak. Či už ide o dom, ktorý sa rozhodli predať majitelia sťahujúci sa inam, alebo developerský projekt, väčšinu aspoň sčasti obkolesuje vysoký betónový plot.

Keď niektorú z nových štvrtí navštívite, zistíte, že nepriehľadná hradba často lemuje celé ulice a vytvára dojem akejsi stiesnenej betónovej džungle. Človek, ktorý sa v takomto prostredí rozhodne vyriešiť svoj plot inak, tak môže pôsobiť ako narušiteľ.

Betónové ploty však nie sú len znakom satelitov s malými pozemkami a chýbajúcim verejným priestorom, kde spolu s nedostatkom zelene prispievajú k prehrievaniu prostredia. Obkolesujú aj novostavby na priestranných pozemkoch a čoraz častejšie aj staršie domy, ktoré prešli rekonštrukciou.

V texte sa okrem iného dozviete:

• prečo ľudia preferujú betónové ploty;
• či platí, že betónový plot je lacné riešenie;
• aké výhody majú ploty z pletiva;
• čo na betónové ploty hovoria architekti;
• ako si s plotmi poradili v Svätom Antone;
• čím betónové ploty „zakryť“.

Istota a bezpečie v neznámom prostredí

Dôvody, pre ktoré sa ľudia rozhodnú postaviť si vysoké nepriehľadné ploty od susedov, ulice či okolo celého pozemku, sú rôzne. Najčastejšie sa spomína súkromie a bezpečnosť.

„Stavaním plotov ľudia vytvárajú jasné oddelenie medzi svojimi domovmi a okolitou štvrťou, čím posilňujú pocit vlastníctva a kontroly,“ vysvetľuje sociologička Katarína Moravanská zo Sociologického ústavu SAV. Vytvorením plota ako fyzickej bariéry môžu podľa nej zvýšiť pocit ochrany seba a svojej rodiny.

Voľbu oplotenia ovplyvňujú nielen osobné preferencie, ale aj miestna kultúra a charakter susedstva. „Do nových obytných štvrtí prichádzajú väčšinou ľudia, ktorí sa nepoznajú a nanovo si budujú pravidlá a normy svojho spolunažívania. Vysoké nepriehľadné ploty môžu poskytnúť pocit istoty a bezpečia v novom neznámom prostredí,“ vysvetľuje Moravanská.

Na budovanie nepriehľadných plotov má podľa odborníčky vplyv aj zmena spôsobu života. „Staršie časti obcí vznikali postupne, ľudia sa tu často dlhodobo poznajú. Domy stavali v obdobiach, keď bol každodenný život na dedine spojený s množstvom susedských kontaktov a medzi ľuďmi vládla väčšia dôvera. Plocha okolo domu sa tiež často využívala ako úžitková či kvetinová záhrada a nebolo žiaduce, aby vysoké nepriehľadné ploty vytvárali tieň.“

Ako však dodáva, majitelia nových domov sa niekedy aj výberom plota len prispôsobia už existujúcej zástavbe, čím sa tento prvok v satelitoch posilňuje.

„Dobré ploty robia dobrých susedov“

Súkromie ako kľúčový benefit betónového plota vníma aj Tomáš Árva, ktorý spolu s manželkou kúpil už hotový dom v Šamoríne. „Väčšina ľudí, ktorí sa sťahujú do nových štvrtí, má pomerne malé pozemky a ak domy smerujú oknami proti sebe, čo sa stalo u nás, tak nepriehľadný plot zabezpečuje pocit súkromia. Najmä manželka sa teší, že na ňu nik nepozerá, keď len tak vybehne do záhrady. Hovorí sa, že dobré ploty robia dobrých susedov,“ vraví.

Betónový plot si okolo svojho nového domu dala vybudovať aj Jela Mlčochová. Dôležité však bolo nielen súkromie.

„Máme osem mačiek a cez každý iný plot mačky prejdú. Keď sme si vybavovali stavebné povolenie, na stavebnom úrade nás výslovne a dôrazne požiadali, nech si dáme pevný betónový plot, aby cezeň mačky určite neprešli, keďže oni rozhodne nechcú riešiť sťažnosti susedov na naše mačky, behajúce po ich pozemku,“ vysvetľuje Mlčochová.

Sama však nie je priaznivcom priehľadných plotov. „Záhrada je pre mňa rozšírením obytného priestoru, respektíve obývačky. A v obývačke priehľadné steny naozaj nechcem. Ak sa chcem ‚družiť‘, vyjdem pred dom.“

Ochrana pred vetrom, burinou aj hlukom

Keďže nové štvrte často vznikajú na miestach pôvodných polí, mnohí majitelia domov si musia poradiť so silným vetrom, kde sa betónový plot ukazuje ako dobré riešenie. Nepriehľadný vysoký plot pôsobí ako prirodzená bariéra.

Jela Mlčochová si všíma, že ľudia s priehľadným, spravidla pletivovým plotom, si ho veľmi rýchlo zakryjú zelenou tieniacou textíliou, aby získali súkromie. Nepovažuje to však za šťastný krok, keďže vietor fólie potrhá.

„Jedna rodina sem chodieva iba na víkend a ich program je nemenný – po príchode dva dni opravujú a znova upevňujú fóliu, potom odídu. V priebehu týždňa vietor fóliu strhne a celé sa to opakuje,“ hovorí Mlčochová.

„Ale možno časom nastane zmena – minule sa boli u nás informovať, ako sme spokojní s betónovým plotom,“ dopĺňa.

Odolnosť proti vetru oceňuje aj Tomáš Arva. „Posledný veľký vietor, čo zhadzoval stromy, ohol susedovi, ktorý má pletivový plot s tieniacou textíliou, časť plota k zemi, naše ploty držia,“ hovorí.

Ako účinné riešenie sa betónový plot ukazuje aj v prípade, ak sa majitelia susedného domu nestarajú o pozemok a ten zarastá burinou. V takomto prípade uznáva betónový plot aj Peter Kolenčík, ktorý okolo svojho domu použil zvárané pletivo.

„Brat má suseda, ktorý sa o svoju záhradu vôbec nestará a vo veľkom mu burina a malinčie cez pletivo prerastali na jeho pozemok. Keďže to sused dlhodobo nechcel riešiť a už vôbec nie podieľať sa polovicou nákladov na výmene plota medzi nimi, ktorý sa už rozpadal a riadne hrdzavel, tak to brat vyriešil dvojmetrovým múrom na svojom pozemku,“ približuje.

Betónové múry si časť ľudí buduje aj v prípade, ak susedia s frekventovanou cestou a chcú vysokým plotom aspoň čiastočne znížiť hluk v záhrade. Motiváciou môže byť aj väčší pocit bezpečia v prípade, že po ceste často jazdia nákladné autá.

Raz a navždy

Výhodou plotov z betónových prefabrikátov je, že sú aj pomerne nenáročné na montáž. Mnohí ľudia si ich zmontujú svojpomocne, prípadne si zaplatia firmu, ktorá to zvládne za dva dni.

Betónový plot pozostáva z polí širokých dva metre, pričom jedno pole štandardne tvorí päť platní s výškou 40 centimetrov, má teda výšku dva metre (výška jednotlivých platní môže byť u jednotlivých dodávateľov rôzna, líšiť sa môže aj samotná výška plota). Horná platňa môže byť zaoblená a jej súčasťou môže byť aj mriežka.

Montáži betónových plotov sa viac ako desať rokov venuje Jozef Rác z firmy Montplot. Pôvodne montoval ploty pre inú spoločnosť, no rozhodol sa osamostatniť. V súčasnosti ponúka betónové aj pletivové ploty, no dopyt po betónových výrazne prevláda. Ploty montuje nielen okolo novostavieb, ale aj starších domov.

Ľudia podľa neho pri voľbe betónového plota zdôrazňujú najmä pocit súkromia a bezpečnosť, no motiváciou môže byť aj jeho životnosť a bezúdržbovosť. „Ak si raz spravíte betónový plot, je natrvalo, nemá sa s tým čo stať. Ak na pletivový plot dáte sieťku, tak vám ho môže vietor nejako poškodiť,” hovorí.

Časť jeho zákazníkov betónové a pletivové ploty kombinuje. Betónový plot volia v časti, kde chcú súkromie, a tam, kde netrávia čas a súkromie nie je potrebné, dajú pletivový plot. Čisto pletivové ploty robí Rác len raz za čas.

Rozhodnutie v prospech betónového plota môže ovplyvniť aj ich meniace sa vizuálne stvárnenie, pre ktoré ich veľa ľudí môže považovať za estetické.

Kým v minulosti boli betónové ploty iba sivé a dodatočne sa mohli povrchovo nastriekať farbami podľa vzorkovníka, dnes má Rác v ponuke asi osem celofarebných možností, z ktorých si zákazníci môžu vybrať. „Farba je už vo vnútri, v betóne. Je tam farba dobiela, dožlta, piesková, hnedá…“ vymenúva.

Ľudia tak môžu farbu plota zladiť s farbou fasády domu. Urobila tak aj Jela Mlčochová, ktorá sa rozhodla pre plot vo farbe kapučíno. Na výber sú aj rôzne vzory, popri klasickom hladkom prevedení je to imitácia bridlice, tehly či dreva alebo vzor vĺn.

Práve tie však považuje krajinná a záhradná architektka Lenka Hlubinová Vargová z Ateliéru Papaver za najväčší problém. „Najhoršou alternatívou betónových plotov sú tie, ktoré sa tvária, že nie sú betónové, teda majú štruktúru dreva, kameňa či tehál. Takéto ploty sú iba napodobeniny pôsobiace extrémne umelo,” vraví architektka.

Lacné riešenie? Môže to stáť aj 20-tisíc

Hoci sa betónové ploty považujú za pomerne lacné riešenie, aj tu cena ako pri iných stavebných materiáloch najmä v posledných rokoch výrazne vzrástla.

Celofarebná základná platňa vyjde podľa Ráca na takmer 24 eur, obojstranná základná platňa, na ktorej je vzor výrazný aj z druhej strany, niečo vyše 40 eur. „Väčšinou robíme jednostranný plot, no niekedy sa susedia dohodnú a dajú si obojstranný. Vtedy idú s nákladmi na polovicu,“ približuje Rác.

Záhradná architektka Jana Bieliková hovorí o skúsenosti zo svojej praxe, keď sa predstavy susedov o plote líšili tak, že si obaja vybudovali na hranici pozemku vlastný plot a vznikol tak dvojitý múr.

Štandardný betónový plot v dĺžke 20 metrov, napríklad medzi dvoma pozemkami, vyjde podľa Ráca na približne 1 800 eur. Plot v rovnakej dĺžke z obyčajného pletiva, ktoré sa naťahuje, stojí asi 1 000 eur. Ak ide o pletivový plot z pevných kaziet, cena sa pri dĺžke 20 metrov pohybuje na úrovni 1 300 až 1 400 eur. „Pletivo je dnes poplastované, nehrozí teda, že by zhrdzavelo, výhodou pevných kaziet je, že sú odolnejšie a nedajú sa len tak roztrhnúť.“

To, že betónový plot nemusí byť lacným riešením, potvrdzuje Jela Mlčochová. Plot okolo ich pozemku s výmerou približne 900 metrov štvorcových vyšiel aj so základmi, ktoré však pri budovaní plotu nie sú nevyhnutné, na asi 21 000 eur. „Tie základy okrem toho, že držia plot, zabraňujú aj prerastaniu akejkoľvek buriny od susedov. Môžem odporučiť,“ hovorí Mlčochová.

O tom, že záujem o betónové ploty rastie, svedčí podľa Ráca nielen množstvo zákazníkov, ale aj to, že stúpa počet firiem, ktoré sa venujú ich montáži.

Samozrejme, betónové a pletivové ploty nie sú jedinými možnosťami, pri novostavbách sú však v súčasnosti najpoužívanejšie. Alternatívou môže byť murovaný plot z betónových tvárnic alebo tehál, ktorý je nákladnejší ako plot z betónových prefabrikátov.

Kedysi preferované riešenie, keď sa murovaný plot dopĺňal kovanými prvkami na mieru, je dnes skôr na ústupe. Prispieva k tomu vysoká cena aj dlhé dodacie lehoty. Ďalšou možnosťou je drevený plot. Jeho výhodou je, že pôsobí prirodzene, ľudí však odrádzajú obavy z krátkej životnosti aj nutnosť drevo ošetrovať, ak nechcú, aby časom zosivelo.

Pletivo a kríky namiesto betónu

Peter Kolenčík si spolu s manželkou nový dom oplotil pletivovým plotom. Ako hovorí, betónové ploty sa im vôbec nepáčia. „Zvlášť mne, ktorý som vyrastal v paneláku na sídlisku a betónových stien mám plné zuby,“ vraví.

Podľa neho mali šťastie, keďže rovnaký plot má aj sused. „Súkromie na terasách nám zabezpečujú vysoké tuje, ktoré si sused pri plote zasadil. Ďalej do záhrady je to vďaka pletivu otvorené, takže sa zdravím aj so susedom o dom ďalej. Aj vďaka tomu sme sa s našimi susedmi rýchlo skamarátili – krátkymi, ale častými ‚pokecmi‘ v záhrade ešte počas výstavby domu, keď sme tam chodili po večeroch a cez víkendy. A naše dcéry v podobnom veku sú veľké kamarátky a navštevujú sa ‚hore-dole‘. S betónovým múrom by sa to nestalo.“

Betónové platne však na svojom pozemku predsa len použiť plánuje. V prednej časti chce postaviť plot, ktorý bude kombinovať práve betónové platne a drevené dosky. Dôvody sú dva – zadržiavanie vody stekajúcej z cesty a nemožnosť stavby plota so základmi bez toho, aby nedošlo k poškodeniu koreňov orecha, ktorý im rastie na hranici pozemku. „Ten orech je jediný dospelý strom, ktorý na našom pozemku rastie, preto sme veľa vecí prispôsobili tomu, aby nám zostal,“ hovorí Kolenčík.

O betónovom plote vôbec neuvažoval náš kolega Filip Struhárik z Bernolákova. „My sme betónový plot ani nezvažovali, ale chápem, prečo ho mnohí susedia majú. Ak máte pozemok 200-300 metrov štvorcových, čo je pri developerských projektoch okolo Bratislavy bežné, potrebujete sa efektívne odcloniť,“ hovorí.

Podobne ako Kolenčík aj on sa rozhodol pre pletivový plot, pri ktorom od začiatku počítal s výsadbou zelene. „My sme stavili na živé ploty, kríky s jedlými plodmi (arónia, drieň, muchovníky), no sme v brutálnej menšine. Pletivový plot doplnený živým plotom z kríkov je pre mnohých neželané riešenie, lebo kríkom trvá roky, kým dorastú do želanej veľkosti a hustoty, treba ich pravidelne rezať, vždy hrozí, že nejaký krík vyschne a musíte dosádzať,“ približuje.

Časť ľudí podľa neho odrádza aj to, že zeleň môže zabrať kus pozemku, kým betónový plot predstavuje subtílne riešenie. „Niektorým ľuďom nedochádza, že tie kríky môžu byť jedna z naj vecí, čo v záhrade vypestujú, ak si vyberú správne,“ hovorí.

„Že sa človek cíti ako vo väzení, mnohí neriešia. My nie sme otvorená spoločnosť, my sa potrebujeme zatvárať pred svetom.“

Rozpálené ploty, prehriate satelity

Téma, ktorá sa v súvislosti s bývaním predovšetkým v rámci novej výstavby v satelitoch objavuje, je prehrievanie. Prispieva k nemu práve množstvo betónových plôch a absencia veľkých stromov a rozrastenej zelene.

Že sú obrovské betónové plochy okolo rodinných domov rozpálené, bežní obyvatelia neriešia. Málokto z nich si aj prizná chybu, že betónový plot nebol dobrým riešením.

Norbert Chmara hovorí o svojom otcovi, ktorý si postavil dom na okraji Senca. Okolo neho postavil betónový plot, nie však z betónových prefabrikátov, ale z betónových debniacich tvárnic, princíp je však rovnaký. Dnes svoje rozhodnutie ľutuje.

„V lete sa za deň plot nahreje tak veľmi, že ešte večer o dvadsiatej druhej hodine je vriaci. V jeho tesnej blízkosti nerastie ani tráva, nedivím sa jej,“ vraví Chmara.

„Za domom má síce obrovský trávnik, je mu však na nič a okrem mravcov na ňom budete márne hľadať život. Zato musí mať vinou absencie stromov v lete aspoň celý deň naplno klimatizáciu, aby sa v tom dome dalo aspoň ako-tak vydržať.“

Čo hovorí architekt: Betón nemusí byť a priori zlý

Architekt Robert Bakyta hovorí, že betón je prírodný stavebný materiál, ktorý má svoju krásu, kľúčový je spôsob, akým sa s ním pracuje. „Nedá sa povedať, že betónový plot je a priori zlé riešenie, všetko je otázkou použitia. Ale v tých kobercových výstavbách urbánnych kaší to problém je,“ vraví Bakyta.

„V týchto štvrtiach to však súvisí s celkovým urbánnym rozvrhnutím, ktoré generuje štvorcové parcely malých rozmerov s prevládajúcou prízemnou výstavbou. Domy tak väčšinou majú okná otočené na všetky strany a v kombinácii s malým pozemkom a malými rozostupmi logicky nastáva potreba nepriehľadného plota. Tento typ zástavby je veľmi nešťastný a nevhodný pre pozemky s malou výmerou,“ dopĺňa.

Betónový plot podľa neho možno použiť ako oporný múr či ako súčasť konceptu. „Všetko závisí aj od polohy plota voči ulici a koľko miesta je ponechaného spoločnému priestoru, či je tam nejaká verejná zeleň, cyklotrasa, chodník pre peších a podobne. Je to otázka kontextu a aj samotného návrhu, nedá sa to zovšeobecniť,” dodáva architekt.

Pri dnešnej výstavbe sa podľa neho vôbec nezohľadňuje, že ulicu človek vníma od fasády po fasádu a nie od plota k plotu. „Ak fasády domov nie sú na ulici, ulice sa opticky zmenšujú a v kombinácii s rozvrhnutím parciel v novopostavených štvrtiach je výsledok taký, že jediný verejný priestor je päť metrov široká betónová cesta a meter široký chodník z betónovej dlažby,“ hovorí architekt. Aj podľa sociologičky Kataríny Moravanskej možno v istom zmysle hovoriť o privatizácii verejných priestorov.

Keď pred časom Robert Bakyta rekonštruoval socialistickú kocku, za ktorú bol nominovaný aj na ocenenie za architektúru CE ZA AR, zdôraznil, že veľkým benefitom vtedajšej výstavby bola regulácia. „Nie je to náhoda, že tie domy boli rovnaké, ľudia mali regulované fasády, ich výšku, regulované boli aj ploty, na ulice sa robili zonálne plány. Teraz po čase vieme porovnávať a oceniť kvalitu vtedajšej výstavby,“ vraví Bakyta.

Aj dnes by podľa neho mala existovať regulácia, ktorá by upravovala aj stvárnenie plotov. „V oblastiach určených na zástavbu by mal byť regulatív, ktorý toto určuje,“ hovorí architekt. „Ak to mám zovšeobecniť, určite skôr nízke a vzdušné ploty, ale závisí od kontextu.“

Ako si s betónovými plotmi poradili vo Svätom Antone

Regulácia výstavby vrátane výstavby oplotení je v právomoci obce ako orgánu územného plánovania.

„Z hľadiska povoľovania podľa stavebného zákona nie je možné zabrániť výstavbe betónových plotov, ak ich výstavba nie je upravená v územnom pláne, prípadne všeobecne záväznom nariadení obce,“ hovorí Roman Skorka z Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Obec teda môže nariadiť, akým spôsobom môžu ploty na jej území, respektíve v jej rôznych častiach vyzerať.

Príkladom obce s regulatívou je Svätý Anton so známym kaštieľom. Vzťahuje sa na tvaroslovné prvky, tvar a materiál striech, materiál fasád aj výšku a materiál oplotenia nových aj už existujúcich objektov. Spočiatku platila najmä v okolí kaštieľa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, v súčasnosti je záväzná vo väčšej časti obce.

Podľa nej môžu siahať „súvislé nepriehľadné steny maximálne do výšky jedného metra, vyššie konštrukcie oplotení môžu byť priehľadné do výšky 1,5 m z dreva (drevený plot zo zvislo ukladaných latiek alebo dosiek), z kovových prvkov alebo zo zelene“.

Juraj Bačík zo Spoločného stavebného úradu, ktorý v obci sídli, hovorí, že cieľom týchto nariadení je zachovať charakter obce a zabrániť aj budovaniu betónových plotov. „Snažíme sa, aby to ľudia nepoužívali. Niekedy je ťažké vysvetliť im to. Mnohí to niekde videli a páči sa im to,“ hovorí Bačík.

„Zmysel toho celého je, aby dedina bola komunitné miesto a nie, aby si každý budoval pevnosť,“ dopĺňa.

Hoci medzi susediacimi domami toleruje obec aj vyššie (betónové) ploty, obec má podľa Bačíka šťastie a betónové ploty tu nie sú mainstream. „Stáva sa, že občas sa taký človek nájde. Sú miesta, kde to možno až tak neprekáža, ale na tej pohľadovej hlavnej ulici je to problém, nevyzerá to dobre. Pri kaštieli už vôbec, ale tam sa nám to nestalo,“ hovorí Bačík.

„Je tu jeden taký extrémny prípad, kde si mladý pán, ktorý má novostavbu a maličký pozemok, pozemok komplet ohradil betónovým plotom vo výške 1,8 metra. To mi príde ako diagnóza, to normálny človek nespraví.“

Reguláciu plota môže nariadiť aj developer. Stretla sa s tým aj Jela Mlčochová. „Bývame mimo mesta v rekreačnej oblasti pri golfovom areáli. Developer mi hneď na úvod povedal, že zboku a zozadu si môžeme dať plot, aký chceme, no spredu by mal byť priehľadný a vysoký maximálne 150 centimetrov. My spredu plot nemáme vôbec. Mačky sa dopredu nedostanú, takže plot vpredu nepotrebujeme.“

Práve developeri sú však často tí, ktorí betónovým plotom pozemky ohraničia, aby budúcim majiteľom ponúkli bývanie, kam sa stačí len nasťahovať.

Ako zakryť betónový plot

S betónovými plotmi okolo záhrad sa v rámci svojej praxe stretávajú aj záhradní architekti. Mnohí ľudia za nimi prichádzajú, keď už plot stojí a oni chcú holú plochu prebudovať na záhradu, kvôli ktorej sa väčšina z nich pre dom rozhodla.

„Použitie betónových plotov je rýchle a lacné, preto chápem, prečo ich máme v záhradách také množstvo. Na druhej strane ich nepovažujem za estetické, a preto sa takéto ploty vždy snažím v záhradách zakryť,“ hovorí krajinná a záhradná architektka Lenka Hlubinová Vargová z Ateliéru Papaver.

„To robievam pomocou kríkov, stromov a popínaviek umiestnených tesne pri plote alebo v priestore záhrady. Pomáham si tiež trelážami, dreveným obkladom či oceľovými sieťami upevnenými na plote,“ dopĺňa.

Za problém považuje betónové ploty aj záhradná architektka Jana Bieliková. „Keď zatvorím oči, predstavujem si drevený plot, pokojne aj v modernom štýle, skombinovaný so živým plotom. Na inom mieste zase vidím drevenú zástenu pred klasickým pletivom, pletivo potiahnuté popínavou rastlinou alebo elegantný živý plot z tisu či hrabu. Potom oči otvorím a zbadám zväčša uniformnú betónovú stenu tiahnucu sa cez všetky pozemky,“ hovorí.

Ak už betónový plot na pozemku je, odporúča skryť plot za drevené zásteny, vŕbové dielce, popínavky alebo mix kríkov.

Lenka Hlubinová Vargová považuje za dobré riešenie natrieť plot hnedou alebo tmavozelenou farbou vhodnou na betónové povrchy. „Musí to však byť v súlade s architektúrou rodinného domu alebo iných prvkov drobnej architektúry na pozemku.“

Záhradná architektka dodáva, že ľudia často koncipujú záhradu nesprávne, keď výsadbu a všetky prvky umiestňujú ku kraju pozemku. Plot tak na seba berie ešte väčšiu pozornosť a záhrada pôsobí prázdno. Typickým príkladom môžu byť tuje vysadené okolo plota a trávnik tiahnuci sa celým pozemkom. „Najpodstatnejšie je komponovať záhradu tak, aby pohľady upútali skôr prvky v priestore záhrady než na jej hranici,“ hovorí Hlubinová Vargová.

Veľa ľudí k betónovým plotom motivuje predovšetkým okamžitý efekt. Mnohí z nich k plotu nakoniec vysadia stromy a kvitnúce kry, nemusia však čakať roky, kým sa rozrastú, aby mali súkromie. Záhradná architektka hovorí, že okamžitý efekt sa dá v záhrade dosiahnuť aj inak – použitím vyrastených rastlín. Čoraz častejšie sa používajú vo verejnom priestore a svoje miesto nachádzajú aj v súkromných záhradách.

„Môžeme si vytypovať miesta, kde je potreba súkromia vysoká, napríklad pri terase a bazéne, a tam investovať do vyrastených rastlín. Naopak, v zadných častiach záhrady sa môžu vysadiť rastliny v nižších nákupných výškach alebo môže byť miestami ponechaný stály priehľad do okolia,“ vraví Hlubinová Vargová. Hoci je cena vyrastených rastlín vyššia a môže ísť o niekoľko stoviek eur a viac, výhodou je, že ich človek nepotrebuje veľa a spravidla nie je problém s tým, aby sa ujali.