Psychiater Péter Hunčík: Ak filtrujeme vodičov autobusov, prečo nie poslancov? Demokraciu by sme mali ochrániť sami pred sebou
Opravára auta alebo televízora si vyberáme veľmi starostlivo, keď je však reč o formovaní nášho osudu, na to naozaj stačí niekoľko sekúnd, niekoľko gest alebo niekoľko prenikavých slov, hovorí psychiater, spisovateľ a publicista Péter Hunčík.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Demokracia je v ohrození a potrebuje pomoc, inak sa zosype, vraví psychiater Péter Hunčík, ktorý bol po Nežnej revolúcii poradcom prezidenta Václava Havla a v roku 1992 stál na začiatku projektu stredoeurópskej televízie, z ktorej napokon vznikla TV Nova.
V rozhovore rozpráva aj o tom:
- ako vo svete psychiatri posudzovali politikov a ako si on osobne dáva pozor na označenie politikov za psychopatov;
- čo je nebezpečnejšie: ficovská alebo matovičovská politika;
- prečo a ako by sa mali voliči a kandidáti filtrovať;
- prečo si myslí, že žijeme v dobe, ktorá sa podobá na obdobie narodenia Ježiša.
Nedávno ste napísali článok o tom, že Maďari žijúci na Slovensku si v septembri budú musieť vybrať medzi Györgyom Gyimesim a Ľudovítom Ódorom. Mysleli ste to obrazne, pričom Gyimesi predstavuje populistickú politiku a Ódor politiku na odborných základoch. Lenže kým Gyimesi vo voľbách kandiduje, Ódor nie. Budú mať na výber tí, ktorí by volili politiku s odbornými základmi?
Táto dvojakosť nie je nová, objavila sa už pred prvými voľbami v roku 1990. Aj vtedy si veľa ľudí myslelo, že menšinoví politici nemusia splniť toľko čo Slováci, majú akúsi výhodu. Existujú európske krajiny, kde menšiny naozaj umelo zvýhodňujú. Maďarská nezávislá iniciatíva bola stranou, v ktorej sme si povedali, že nemôžeme robiť takéto rozdiely. Menšinový poslanec musí reprezentovať rovnakú kvalitu ako väčšinový. Dôkazom toho bolo, že VPN nás prijalo za duchovných spoločníkov a zostavili sme spoločnú kandidátku. V Európe to bolo zriedkavé. Chceli sme tým dokázať, že etnická strana nie je jedinou možnosťou. Boli obdobia, keď to fungovalo, a boli obdobia, keď nie.
Po roku 1998 to istý čas nefungovalo.
V mečiarovskom období sme cítili hrozbu. Dokonca aj ja, ktorý som jednoznačne odmietal etnickú politiku, lebo ju považujem za úzkoprsú, som bol toho názoru, že je potrebné založiť maďarskú stranu, ktorá sa potom volala SMK (Strana maďarskej koalície, spojenie strán MKDH, Spolužitie a MOS – pozn. red.). Keď sa situácia okolo roku 2006 skonsolidovala a v rámci SMK začali vnútorné nezhody, bol som jedným zo zástancov založenia etnicky zmiešanej strany.
Vráťme sa k pôvodnej dileme – existuje dnes na Slovensku maďarská politická sila, ktorá reprezentuje politiku s odbornými základmi?
Nie. Aj spätne vidíme, že Béla Bugár bol osobnosť, na ktorej sa dalo stavať. Teraz takej niet. Je veľa ľudí, ktorí sa identifikujú s týmto takzvaným ódorovským prístupom, ktorý je o kvalite a o práci, no ani jeden z nich nie je taká osobnosť, ktorá by dokázala osloviť tisíce ľudí. V politike, ktorú stelesňuje Gyimesi, vidím dva problémy. Jedným z nich je nejasné puto k Budapešti. Toto predstavuje už desaťročia problémy v tom zmysle, kto vlastne riadi stranu, keďže sú vo Fidesze reálne obavy o menšiny, a či nie je reálnejšie, že sa menšiny pokúšajú využívať ako nástroj. Druhý problém je úzkoprsosť – ťažko prijímam, ak je politicky o mne známa jediná vec, že som Maďar.
Je situácia lepšia v celoštátnej politike, čo sa týka politiky s odbornými základmi?
Vôbec nie je lepšia. Slovenská spoločnosť prijala rovnako ten typ politiky, v dôsledku ktorej sa čoraz viac rozširuje priepasť medzi politikou západnej a východnej Európy.
