Denník N

Najväčším prejavom Hegerovho nesebectva by bolo, keby nekandidoval

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je publicista

Najprv prednáška o sebectve druhých, potom patetické slová o jeho vlastnom najväčšom nesebectve. Vitajte v mentálnom svete Eduarda Hegera. Chýba už len busta na mramorovom podstavci.

Väčšina politikov je sebecká, a to je základný problém slovenskej politiky. Ale Demokrati nie sú sebeckí politici. To je posolstvo Eduarda Hegera a jeho strany. Gratulujeme.

„Ja som za seba rozmýšľal, čo môže byť takým najväčším prejavom nesebectva, ktoré môžem ja urobiť.“ Výsledkom Hegerovho rozmýšľania o jeho najväčšom nesebectve je, že nebude na prvom mieste kandidátky. Bude na druhom. Nesebecky. A s patričným zdôraznením „ja“, teda vlastnej osoby.

Vo všeobecnosti môže byť cnostné či nesebecké konanie prostriedkom sebapotvrdzovania. To nakoniec môže viesť k povýšenosti. Upozorňovanie na sebectvo druhých a hovorenie o vlastnom nesebectve nie je iné než skrytá pýcha a povýšenosť. Pýcha, ktorá sa skrýva za cnosti. Krátky slovník slovenského jazyka vysvetľuje pýchu napríklad ako nadmerné sebavedomie či namyslenosť. Latinské slovo pre pýchu je superbia. Znamená pýchu, domýšľavosť, spupnosť, nadutosť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Eduard Heger

Komentáre

Teraz najčítanejšie