Školský týždeň: Čo priniesol školský rok? Deti z Ukrajiny mimo systému, žalobu z Bruselu aj kľúčové reformy
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Školský týždeň pripravuje Centrum vzdelávacích analýz, nezávislá analytická a výskumná organizácia, ktorej cieľom je najmä na základe dát a výsledkov výskumu zlepšovať kvalitu školstva. Podporiť ho môžete tu.
Máme tu koniec školského roka. Poznačila ho vojna proti Ukrajine, rekordné zdražovanie, vládna kríza, žaloba Európskej komisie aj úsilie o prijímanie dôležitých reforiem z plánu obnovy.
Vojna proti Ukrajine sa neskončila, a tak naše školy navštevovali tisíce detí a mladých ľudí z Ukrajiny. Vysoký nárast cien ešte viac posilnil potrebu zvyšovať platy v školstve. Európska komisia nás zažalovala za segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní. A prijali sme viaceré dôležité zákonné úpravy či dokumenty, vďaka ktorým by sa mali rozbehnúť zásadné zmeny v školstve.
Poďme si teda zhrnúť a zhodnotiť najdôležitejšie udalosti v oblasti vzdelávania, ktoré sa udiali za posledných desať mesiacov.
1. Deti z Ukrajiny nedostávali potrebnú podporu
Už od minulého školského roka do našich škôl začali chodiť deti z Ukrajiny, ktoré utiekli pred vojnou. Vojna proti Ukrajine sa neskončila, a tak sa v školách na Slovensku vzdelávali aj v tomto školskom roku. Ich počet sa v priebehu desiatich mesiacov príliš nemenil. V septembri ich do materských, základných a stredných škôl chodilo približne 10 500 a v apríli zhruba 10 400.
Vzdelávanie týchto detí bolo pre naše školy veľkou výzvou. Žiaci a žiačky z Ukrajiny neovládali slovenčinu, mnohí/mnohé z nich mali psychické ťažkosti a traumy z prežitých udalostí, nemali kamarátov a kamarátky a mali aj odlišné vedomosti a zručnosti. Z viacerých údajov pritom vieme, že naše vzdelávacie prostredie nebolo na začlenenie detí z cudziny dostatočne pripravené.
Napriek tomu štát deťom ani školám v tejto náročnej situácii príliš nepomohol. Doteraz nevytvoril žiadnu stratégiu, ktorá by ľuďom z Ukrajiny uľahčila hľadanie vhodnej školy. Ministerstvo školstva neposkytlo školám dostatok financií a nástrojov, aby dokázali s deťmi z Ukrajiny plnohodnotne pracovať. V školách chýbal po ukrajinsky hovoriaci personál (pedagogickí asistenti či školské psychologičky) a mnohé školy nemali kapacity ani organizovať jazykové kurzy či doučovania.
Ministerstvo školstva dokonca fakticky zrušilo pre deti cudzincov povinnosť
