NewsfilterNewsfilter: Parlament končí s hanbou poslanca OĽaNO

Denník NDenník N Filip ObradovičFilip Obradovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

1. Konečne končia. 2. Boris Kollár sa nám vysmieva. 3. Republika sa pripravuje.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Filip Obradovič

1. Konečne končia

Newsfilter začíname výnimočne dobrou správou. Poslanci si pred pár hodinami schválili predčasné ukončenie júnovej schôdze. V pláne je už len septembrová rozlúčková schôdza, na ktorej sa nebude rokovať o zákonoch.

Mal by to byť teda koniec tohto parlamentu. Nejde o záruku konca krízy chaosu, ale veľmi pravdepodobne poslancom ubudne príležitostí, ako škodiť.

Na hĺbkové hodnotenie miery kompetencie parlamentu nie je priestor, ale ani si nemienime zakrývať oči pred evidentným faktom – rozvrat, akého sa dopustili súčasní poslanci v posledných mesiacoch, nemá obdoby.

Najlepšie o tom vypovedá aj čerstvý príklad.

Tri hodiny telocviku. Minister školstva Daniel Bútora informoval, že školy nebudú musieť zaviesť tri hodiny telocviku pre každú triedu. Parlament síce schválil zmenu zákona, no so znením, z ktorého vyplýva, že stačí, aby tri hodiny telocviku mala celá škola dokopy.

Ministerstvo sa opiera v zákone o túto vetu: „Telesná a športová výchova sa na základnej škole vyučuje v rozsahu najmenej troch vyučovacích hodín týždenne; toto ustanovenie sa nevzťahuje na základnú školu, ktorá má menej ako päť tried.“

„Tri hodiny telocviku týždenne“ schválil parlament na návrh poslanca OĽaNO Karola Kučeru. Ten chybu v zákone popiera, hoci zmena prešla bez pripomienkového konania – teda bez odbornej a verejnej diskusie.

Odborníci od začiatku upozorňovali, že zákon nikdy neurčuje počet hodín jednotlivého vyučovacieho predmetu.

Novelu zákona vetovala aj prezidentka Zuzana Čaputová, jej pripomienky poslanci neakceptovali a veto prelomili.

Ak by platil pôvodne zamýšľaný výklad poslancov, zmena by začala platiť už od septembra a školy by sa v lete dostali pod enormný tlak. Jednak by museli prerábať školské rozvrhy a učebné plány na úkor iných predmetov, ale takisto by museli zháňať telocvikárov, ktorých je nedostatok, a pre slabú vybavenosť vymyslieť alternatívny priestor pre telocvik.

Aktuálne metodické usmernenie ministerstva, ktoré hovorí o troch hodinách týždenne za celú školu, ich od týchto ťažkostí oslobodzuje.

Kto má pravdu a kde je problém. Je jedno, aký mal predkladateľ zákona úmysel, ak je výsledkom zákon, ktorý sa dá vysvetliť rôznymi spôsobmi. V takom prípade je zrejmé, že predkladateľ si neurobil svoju prácu poriadne.

Riziko, že by došlo k takejto situácii, by sa blížilo k nule, ak by si poslanci neurobili z legislatívnych pravidiel trhací kalendár. Poslanci, zväčša zástupcovia parlamentných politických strán, uverili, že môžu všetko, že môžu obísť vládu, pripomienkové konanie a že im patrí svet.

Daňou sú buď škodlivé zákony, ktoré sa budú ťažko opravovať, alebo škodlivé zákony, ktoré sa už stihli opraviť. Alebo škodlivé zákony, ktorých autori neboli ani len schopní ich správne napísať, a preto napokon so šťastím k žiadnej škode nedošlo.

Nie je v ľudských silách, aby sa dokázali zorientovať v desiatkach až stovkách zákonov, ktoré schvaľovali na posledných schôdzach, a to len preto, že sa chcú zapáčiť voličom.

Štát ovládol parlament odtrhnutý z reťaze, zodpovednosť padá na všetkých, ktorí dopustili voľby 30. septembra. Hádam je tomu aspoň na chvíľu koniec.


2. Boris Kollár sa nám vysmieva

Hegerovým Demokratom sa podarilo vyzbierať podpisy na mimoriadnu schôdzu na odvolávanie predsedu parlamentu Borisa Kollára a ten nám vzápätí pripomenul, s kým máme tú česť.

Predseda parlamentu má povinnosť zvolať mimoriadnu schôdzu do siedmich dní od podania návrhu poslancov. Tak aj urobil, zvolal ju na budúci utorok o 14.00 h, čím automaticky znížil riziko, že by sa mohol čo i len teoreticky dostať do ohrozenia.

Budúci týždeň sa začínajú letné prázdniny, poslanci, navyše tri mesiace pred kampaňou, využijú nasledujúci mesiac na dovolenky. Okrem toho v stredu je sviatok; šanca, že sa dostaví dostatočný počet poslancov do parlamentu pár hodín predtým, je minimálna.

Boris Kollár tentoraz neporušil žiadne pravidlo, len jedným ťahom pomohol sebe i politickým stranám, ktoré vedia, že by sa patrilo ho odvolať, hoci sa im do toho nechce.

Pud sebazáchovy. Pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze sa podpísalo 15 poslancov od Demokratov, 11 zo SaS, päť z OĽaNO, jeden nezaradený, jeden z PS a jedna poslankyňa zo Za ľudí. Potrebných bolo 30 podpisov, nakoniec sa našlo 34, no o výsledku akcie to ešte nič nehovorí.

Úspechom by bolo už len otvorenie mimoriadnej schôdze. Na to je potrebných 76 poslancov, ktorí sa musia do parlamentu v utorok nielen dostaviť, ale otvorenie schôdze svojím hlasom aj umožniť.

Boris Kollár si posledné dni pred obrazovkou upevnil imidž násilníka, ktorý stráca pri téme rozdávania faciek kontrolu. Je však zrejmé, že ak ide o udržanie sa vo funkcii tesne pred voľbami, jeho pud sebazáchovy funguje.

Ak nechce, aby sa jeho násilná povaha rozoberala v sále Národnej rady, musí urobiť všetko preto, aby neprišlo dosť poslancov, ktorí by takýto verejný a zaslúžený pranier jeho osoby dopustili.

Mimoriadna schôdza v utorok i predčasné ukončenie júnovej schôdze, ktoré si poslanci odhlasovali v stredu, tomu idú naproti. Politické strany sa môžu vyhovoriť na dovolenky poslancov a nemusia pri tom ani klamať, pretože pôvodný harmonogram naozaj počítal s tým, že júnová schôdza sa skončí v júni.

Nastavenie zrkadla. Boris Kollár využíva priestor a možnosti, ktoré sa mu ponúkajú. Nemusí sa nám to páčiť, ale nemôžeme byť ani prekvapení, robí to celý svoj život, ide o jeho podstatu prežitia, s ktorou sa ešte aj rád chvastá.

Kollár navyše svojím rozhodnutím nastavuje zrkadlo ostatným politickým stranám. Ak by tu platili elementárne morálne pravidlá, ako napríklad, že násilník nemá čo hľadať vo funkcii predsedu parlamentu, nič by im nebránilo vypoklonkovať ho z funkcie druhého najvyššieho ústavného činiteľa.

Stačilo by chcieť, lenže veľká časť z nich nechce, pretože vedia, že sa s ním vedia dohodnúť, čo napríklad pri takom Igorovi Matovičovi neplatí a nikdy už platiť nebude.

Boris Kollár s tým ráta, preto sa nám všetkým vysmieva.


3. Republika sa pripravuje

Politici sa roky označujú prívlastkami, ktorými menej či viac zakrývajú ich pravé ja. Robert Fico o sebe stále tvrdí, že je sociálny demokrat. Igor Matovič obyčajný človek. Boris Kollár normálny.

Najnovšie to do úplnej absurdnosti posúvajú Kotlebovi odchovanci Uhrík s Mazurekom, ktorí vravia, že sú antifašisti.

Predseda Republiky Milan Uhrík v nedeľu v diskusnej relácii RTVS vyhlásil, že „prax je najlepším dôkazom toho, že Republika je jednoznačne antifašistická strana“. Argumentuje tým, že majú najviac poslancov, ktorí sú zároveň členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

Nie je celkom jasné, koľkí poslanci Republiky sú naozaj v štruktúrach protifašistického zväzu. Ak by boli všetci, znamenalo by to, že taký zväz by bolo treba okamžite rozpustiť; ak by tam bol jeden, také členstvo by bolo treba hneď zastaviť a verejne sa za chybu ospravedlniť.

Faktom je, že Republika sa s novým vedením Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov zbližuje, keďže ich spája pozitívny vzťah k Putinovmu Rusku. Už táto dramatická havária v úsudku organizáciu diskvalifikuje z akejkoľvek rozumnej verejnej debaty.

Fašistom z Republiky sa nemožno čudovať. Síce nevedeli odsúdiť holokaust, lebo nie sú historici (Uhrík), písali, že „o Tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo židov“ (Mazurek), spievali v neonacistickej kapele Biely odpor a na koncertoch kričali „Sieg Heil“ (Ďurica), pochopili, že so svojou pravou tvárou sú odsúdení na karanténu ako ich bývalý predseda a odsúdený fašista Marian Kotleba.

Republika so svojou novou antifašistickou fasádou kalkuluje dvoma smermi. Jednak sa prihovára potenciálnym partnerom Roberta Fica v budúcej vláde – Hlasu, Sme rodina či SNS – a ich voličom a, samozrejme, sama sa otvára ľuďom, ktorí by si ešte pred rokom nevedeli ich voľbu predstaviť.

Inými slovami, Uhrík s Mazurekom to myslia vážne, a keď neuspejú v septembri, dá sa predpokladať, že budú pripravení na neskôr.


Jednou vetou:

4. Rezort školstva neschválil učebnicu sexuálnej výchovy aj napriek tomu, že ju odporúčali odborníci. Prekážali im obrázky pohlavných orgánov či dvojstrana o masturbácii. No učebnica hovorí aj o tom, prečo by mali deti vypnúť porno alebo nepodľahnúť rovesníckemu nátlaku.

5. Očkovať sa proti chrípke bude od januára 2024 možné aj v lekárňach, návrh schválil parlament. Má to pomôcť zvýšiť zaočkovanosť, pre lekárne pôjde o dobrovoľnú činnosť.

6. Parlament schválil tretiu novelu zákona, ktorou chcú poslanci za Smer kontrolovať rast cien. Podľa schválenej novely zákona o cenách bude musieť vláda raz ročne predložiť do parlamentu správu o cenovom vývoji. Za bolo OĽaNO aj Sme rodina.

7. Dlžníci budú môcť predčasne splácať hypotéku bez poplatku každý mesiac, súhrnne najviac 30 percent istiny ročne, schválili poslanci. Aktuálne môžu uhradiť bez poplatku 20 percent raz ročne mesiac pred výročím zmluvy.

8. Ministerstvo vnútra potvrdilo, že vyšetrovateľ Pavol Ďurka, ktorý je obvinený v kauze čurillovci, ide pracovať na inšpekciu. Podľa rezortu ide o skúseného, zdatného a čestného policajta, ktorý má dlhoročnú profesionálnu kariéru.

9. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou varuje, že pre prehlbovanie straty Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude možno musieť prevziať jej riadenie. Jeho predsedníčka Renáta Bláhová hovorí, že štát a ministerstvo zdravotníctva musia zasiahnuť. Upozorňuje napríklad, že VšZP za rovnaké výkony platí nemocniciam spravidla viac ako súkromné poisťovne.

10. Švédsko sa zrejme nestane členom NATO pred júlovým samitom vo Vilniuse, ako si želali mnohí západní a alianční predstavitelia. Dôvodom je, že maďarská vláda odsunula možnú ratifikáciu až na jeseň a turecký prezident Erdogan dal v ten istý deň opäť najavo svoju nevôľu.


Zaujímavé články:

Ruskú megalomanskú, spasiteľskú mytológiu a jej zvrátenosť veľmi dobre ilustruje v minulých dňoch publikovaný článok Putinovho poradcu, politológa Sergeja Karaganova, v ktorom otvorene vyzýva, aby Rusko vo vojne s Ukrajinou (podľa neho so Západom) použilo jadrové zbrane. 

Ivan Mikloš o Rusku (dennikn.sk)


Graf dňa:

Dieselové autá na slovenských cestách sú zodpovedné za viac skleníkových plynov než najväčší znečisťovatelia v priemysle, ukazuje Graf dňa z údajov SHMÚ. Hoci autá sú čoraz úspornejšie, jazdí sa viac a po cestách sa vozí viac tovaru.


Citát:

Ak chcete uspieť v politickom priestore, najpodstatnejší je váš vnútorný postoj. Nie to, či si vás verejnosť pýta. To je bonus.

Ivan Korčokzvažovaní prezidentskej kandidatúry

Shooty: 


Posledné slovo Braňa Bezáka:

Fašisti zo strany Republika o sebe vyhlasujú, že sú antifašisti, lebo majú medzi poslancami členov Zväzu protifašistických bojovníkov.

Premýšľam, čo absurdnejšie môže z ich strany prísť po tomto vyhlásení.

Možno sa nás poslanec Suja bude snažiť presvedčiť, že nemôže byť rasista, lebo je opálený.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].