Svetový newsfilter: Putinov imidž po vzbure utrpel, ešte viac však morálka ruského letectva

Dobrý deň,

krátka vzbura ruských žoldnierov bola udalosťou týždňa, a hoci neznamenala pád Vladimira Putina ani ministra obrany Sergeja Šojgua, z dlhodobého hľadiska môže mať vplyv na rozloženie síl v Rusku.

Putin sa zrejme bude snažiť skonsolidovať moc, no nebude to jednoduché – po tom, čo sa na Ukrajine rozsypal mýtus o neporaziteľnej ruskej armáde, dostala vážne trhliny aj predstava, že ruského prezidenta nemôže doma nič ohroziť.

Európa: Prečo bude Prigožinova vzbura Putina bolieť

Imidž Vladimira Putina ako neohrozeného a rozhodného lídra po jednodňovej revolte Jevgenija Prigožina radikálne utrpel. Väčšiu hanbu si Putin neurobil od stroskotaného pokusu o blitzkrieg, ktorý sa namiesto obsadenia Kyjiva skončil veľkým počtom strát a vojnových zločinov jeho vojakov.

O čo ide: Vzbura sa skončila až po dohode vagnerovcov s Alexandrom Lukašenkom. Nejde však len o to, ako sa vzbura skončila, ale aj o to, aké signály Putin vysielal.

Celý čas sa ukrýval na neznámom mieste a na verejnosti sa začal objavovať, až keď bola vzbura zažehnaná a Moskva sa cítila bezpečnejšie.

To, ako veľmi si Putin uvedomil reputačnú skazu, bolo následne vidno na jeho častejšom vystupovaní na verejnosti či zinscenovanom stretnutí s deťmi.

Neúspešná Prigožinova vzbura však ukázala aj to, že Putin svojou vojnou proti Ukrajine Rusko viditeľne oslabil z bezpečnostného hľadiska. Videli sme, ako ruské mestá dokáže ohroziť skupina žoldnierov a dokonca v krátkom čase zostreliť šesť vrtuľníkov a jedno lietadlo.

Ako sa im to podarilo: Najväčším úlovkom vagnerovcov bolo zostrelenie štvormotorového lietadla Il-22M, ktoré je v podstate „letecké riadiace centrum“. Dáva sa mu aj prívlastok chránené, pretože v teórii by nemalo byť zasiahnuteľné operačno-taktickými raketami.

Je vylepšené modernou technológiou, ktorá dôstojníkom na palube umožňuje dohliadať a riadiť operácie na zemi. Fungovalo tiež ako vysoko umiestnená anténa spájajúca pozemné velenie.

Ako napísala britská rozviedka, Il-22M bol časťou malej letky hojne využívanej pri riadení a kontrole zhora. Hrajú kľúčovú úlohu pri manažovaní ruských jednotiek na Ukrajine a strata tohto lietadla preto bude mať veľmi negatívny vplyv na ruské vzdušné a pozemné operácie.

Psychologický šok zo straty nemalého počtu strojov za krátky čas takmer isto poškodí morálku ruských vzdušných síl. A z dlhodobého hľadiska sa podľa britskej rozviedky môže ich úloha vo vojne zmenšiť v snahe lepšie chrániť túto letku.

Vagnerovci v Rostove nad Donom. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Vo výsledku sa to môže odraziť na menej efektívnom riadení ruských operácií proti ukrajinskej armáde.

Vagnerovci zostrelili aj ruské vrtuľníky a Prigožin to vysvetlil tým, že na nich zhadzovali bomby a strieľali rakety. Zničiť ich sa podarilo vďaka tomu, že profesionálne vybavená žoldnierska skupina mala vo svojom konvoji protivzdušné systémy.

Aj keď detaily zostrelenia ruských strojov nie sú známe, podľa analýzy Economistu to ukazuje, ako sa oslabila efektivita ruského letectva oproti modernejším protivzdušným systémom.

Napriek zostreleniu ruských strojov, v ktorých boli ruskí vojaci, si Prigožin v Rostove nad Donom obsadenom vagnerovcami vyslúžil aplauz, ale nakoniec musel utiecť do bieloruského exilu, kde je jeho budúcnosť otázna.

Môže sa stať osobnou miniarmádou Lukašenka, z Bieloruska môže ohrozovať Ukrajinu alebo sa utiahne do Afriky. O vagnerovcoch ako hrozbe pre susedné štáty hovorili aj diplomati na stretnutí lídrov EÚ.

Putin však podľa všetkého na Prigožinovu zradu nezabudne a Kremeľ sa už aj v Afrike snaží prevziať kontrolu nad vagnerovcami, ktorí aj tam majú za sebou históriu vojnových zločinov a masakrov.

Čítajte viac: Ruský historik: Keby chcel niekto zosadiť Putina, nikto ho nebude brániť. Revolúciu však nečakajte

Severná Amerika: Ďalšie problémy pre republikánov

Do médií unikla ďalšia nahrávka, z ktorej vyplýva, že bývalý prezident Donald Trump vedel o tajných dokumentoch, ktoré následne odmietol vrátiť do národného archívu. Za ich neoprávnené držanie mu teraz hrozia desiatky rokov vo väzení.

Lenže Republikánska strana má aj ďalší výrazný problém, a to konflikty niektorých kongresmanov s predsedom snemovne reprezentantov. Kevin McCarthy podľa denníka New York Times kompletne stratil kontrolu nad dolnou komorou kongresu.

O čo ide: Keď Joe Biden v roku 2020 vyhral voľby, jeho Demokratická strana sa ocitla vo výnimočnej situácii, keďže získala kontrolu aj nad senátom a snemovňou reprezentantov.

V čase inflácie a v polovici funkčného obdobia prezidenta vo vlaňajších voľbách do kongresu o túto výhodu prišla. Udržala si však senát a v snemovni je len vo veľmi tesnej menšine.

Výrazne tým stúpla dôležitosť krajne pravicových kongresmanov, od ktorých sú republikáni závislí pri prakticky každom hlasovaní. Ukázalo sa to už pri voľbe predsedu snemovne začiatkom januára, keď McCarthyho zvolili až na pätnásty raz.

Čo sa deje teraz: McCarthy sa koncom mája dohodol s Bidenom na zvýšení limitu dlhu, čím sa Spojené štáty vyhli bankrotu. Zároveň si tým však pohneval krajne pravicových kongresmanov, ktorí presadzujú zníženie výdavkov aj za cenu platobnej neschopnosti.

Ultrakonzervatívni republikáni v reakcii na to začiatkom júna spolu s demokratmi zablokovali snemovňu. Americké médiá už otvorene píšu, že si v posledných dňoch robia, čo chcú. Koncom minulého týždňa napríklad kongresmanka Lauren Boebertová spustila proces podania ústavnej žaloby na Bidena.

Ako dôvod uvádza „nezvládnutú imigračnú krízu“. K tomuto kroku však pristúpila bez toho, aby ho konzultovala s McCarthym a nechala ho prejsť riadnym procesom.

Čo ďalej: Demokrati tvrdia, že pokus o ústavnú obžalobu Bidena nemá žiadny vecný základ a je výlučne politicky motivovaný. Niektorí ho interpretujú ako „pomstu“ za dve ústavné žaloby na Donalda Trumpa, ktorého v oboch prípadoch oslobodil senát.

Pre republikánov však bola Bidenova obžaloba jedným z hlavných bodov minuloročného predvolebného programu. Chaos už v úvode procesu ukazuje, ako veľmi je ich strana rozdelená.

Ako dodáva New York Times, McCarthy sa obáva, že sa mu klub kompletne rozpadne, a republikáni tak prídu o väčšinu. To bude vyhovovať demokratom, ktorí v posledných mesiacoch v snemovni pôsobia jednotne.

Ázia a Austrália: Rusko sa sporí s Austráliou

Spor medzi austrálskou vládou a Ruskom nabral absurdné rozmery. Konflikt sa týka umiestnenia novej ruskej ambasády a jedného z ruských diplomatov prinútil, aby squatoval pri parlamente v Canberre.

O čo ide: Rusko sa pred rokmi rozhodlo, že si v hlavnom meste Austrálie postaví novú budovu veľvyslanectva. Mala stáť asi 400 metrov od parlamentu, no v roku 2008, keď Rusko dostalo pozemok do prenájmu, to austrálskej vláde neprekážalo.

Budova zatiaľ nestojí a pohľad na Rusko sa odvtedy výrazne zmenil. Austrálska vláda teraz prenájom pozemku zrušila. Premiér Anthony Albanese to vysvetlil odporúčaním od spravodajských služieb.

Rusko na svoje veľvyslanectvá často umiestňuje špiónov pod diplomatickým krytím a Austrálčania sa obávajú, že ambasáda pár stoviek metrov od parlamentu by bola ako stvorená na špehovanie.

Čo hovorí Rusko: Dobrú polohu prenajatého pozemku si uvedomujú aj v Moskve, preto sa ho nechcú vzdať. Rozhodnutie Austrálie označili za rusofóbnu hystériu a obrátili sa na súd.

Okrem toho na pozemok prišiel ruský diplomat, ktorý sa usadil v unimobunke a odmietal odísť. Polícia ho odtiaľ nemohla dostať, keďže má diplomatickú imunitu.

Premiér Albanese si z toho nerobil ťažkú hlavu a Kremľu odkazoval, že jeho výroky o medzinárodnom práve nemôže brať vážne, keďže ho vo veľkom porušuje (nielen) vo vojne proti Ukrajine.

Pozemok, na ktorom mala stáť ruská ambasáda. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Austrálsky súd napokon rozhodol, že rozhodnutie zrušiť prenájom bolo v poriadku. Ruský diplomatický squater naň reagoval odchodom zo svojho dočasného ubytovania.

Rusko teda v tomto prípade prehralo, no jeho vzťahy s Austráliou už predtým neboli dobré. Austrália reagovala na ruskú inváziu tvrdo, a hoci je od Európy veľmi ďaleko, Ukrajine posiela zbrane aj muníciu, aby sa mohla brániť.

Vo vojenskej pomoci patrí medzi najväčších prispievateľov spomedzi štátov, ktoré nie sú členmi NATO. V reakcii na ruskú agresiu zaviedla aj sankcie, zakázala napríklad vývoz bauxitu a ďalších nerastných surovín.

Latinská Amerika: Násilie v Hondurase

Vo viacerých mestách v Hondurase začiatkom týždňa zaviedli zákaz vychádzania a výrazne posilnili prítomnosť bezpečnostných zložiek. Ide o reakciu na sériu incidentov, ktoré si vyžiadali desiatky obetí.

Aký je kontext: Honduras má dlhú históriu problémov s násilím medzi zločineckými skupinami. Gangy majú veľký vplyv aj vo väzeniach, ktoré často využívajú na predávanie zakázaných produktov.

Nová vláda vyhlásila začiatkom roka kriminálnikom otvorenú vojnu s cieľom získať nad ulicami a väznicami plnú kontrolu. Inšpirovala sa susedným Salvádorom, kde vlani za niekoľko mesiacov zatkli desiatky tisíc ľudí.

Salvádorský prezident odvtedy zdieľa obrázky polonahých väzňov v stiesnených priestoroch a svoje opatrenia označuje za mimoriadne úspešné, hoci ho mimovládne organizácie opakovane kritizujú za porušovanie ľudských práv.

Čo sa stalo: V Hondurase, kde v posledných mesiacoch zaviedli výnimočný stav, aby zakročili proti zločinu, minulý týždeň vypukla v ženskom väzení vzbura. Po potýčke medzi zločineckými skupinami tam úrady našli desiatky mŕtvych väzenkýň.

Najmenej dvadsať z nich bolo upálených na smrť a viacero z nich zomrelo na následky bodnutia či streľby. Honduraská vláda incident označila za „ohavné vraždy“ a ohlásila ďalšie prísne opatrenia.

Príbuzní zabitých sa medzitým dožadovali podrobností o útokoch a protestovali pred budovou väzenia.

Čo bolo ďalej: Už niekoľko dní po incidente vypuklo násilie vo viacerých mestách na severe krajiny, ktoré podľa vlády môže súvisieť s udalosťami z väznice.

Minulú sobotu v biliardovej herni neznámi páchatelia zastrelili na oslave narodenín trinásť ľudí. Okrem toho zaznamenali najmenej jedenásť vrážd v údolí na severozápade Hondurasu.

V najviac zasiahnutej oblasti vrátane druhého najväčšieho mesta v krajine San Pedro Sula na pätnásť dní vyhlásili zákaz vychádzania a do oblasti poslali tisíc vojakov. Vláda zároveň ponúka desaťtisíce eur za pomoc pri identifikovaní páchateľov a sľubuje ďalšie drastické opatrenia.

Afrika: Zambia má šancu dostať sa z dlhov

Zambia dostala nádej, že sa aspoň čiastočne dostane zo zlej ekonomickej situácie. Krajina na juhovýchode Afriky sa s veriteľmi dohodla na reštrukturalizácii svojho dlhu.

O čo ide: Zambia je v zahraničí známa najmä vďaka Viktóriiným vodopádom, ktoré ležia na hranici so Zimbabwe. Druhým symbolom Zambie je meď, ktorá sa tam ťaží.

Krajina má veľké zásoby tejto cennej suroviny, ktorá sa používa najmä v elektrotechnike a strojárstve. Zambia je 8. najväčším producentom medi na svete, no podobne ako viaceré štáty v Afrike nedokáže nerastné bohatstvo využiť na výrazné zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie.

Roky pôžičiek, zlého spravovania a korupcie ju v spojení s dôsledkami pandémie v roku 2020 dohnali až k bankrotu.

Čínsky vplyv: Veľkú časť zahraničného dlhu Zambie drží Čína. Rokovania o reštrukturalizácii s Pekingom boli veľmi náročné a trvali dlho, hoci Zambii sa snažil pomôcť aj Západ.

Nie vždy sa to v Číne stretlo s pochopením, v januári po návšteve americkej ministerky financií v Zambii, Peking odkázal USA, aby sa starali o svoj vlastný dlh.

Zlom prišiel až koncom minulého týždňa samite v Paríži. Zambijská vláda aj hostiteľ rokovaní Emmanuel Macron dohodu označil za historickú.

Hakainde Hichilem a Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Zambia si s veriteľmi dohodla nové podmienky splácania, týka sa to takmer 6 miliárd eur. Približne 4 miliardy z nich dlží Zambia Číne.

Dohoda je veľkým úspechom pre prezidenta Hakaindeho Hichilemu, ktorý sa do úradu dostal v roku 2021 aj vďaka nespokojnosti s tým, do akej krízy sa dostala krajina. Dlh tam na konci roka 2021 bol na úrovni 123 percent HDP. Viac majú v Afrike len zlyhávajúce štáty ako Sudán, Eritrea či Líbya.

Zambia by vďaka dohode mala mať o 20 rokov viac na splatenie dlhov, zároveň by tri roky mala splácať iba úroky.

Ekonomickí experti zambijskú vládu upozorňujú, že je to šanca, ktorú by nemala premrhať. Odporúčajú jej, aby to využila na reformy, stabilizovanie hospodárstva a prilákanie zahraničných investorov. Bez toho sa čoskoro môže ocitnúť v ďalšej kríze.

Číslo týždňa: 8,1 milióna

Massive Wildfire in East Ontario, Canada

Air quality drops in East Ontario as crews battle intense wildfires. pic.twitter.com/BYsXWfKqr7

— Keli Koloa (@coconutfist12) June 26, 2023

Toľko hektárov lesov už tento rok zhorelo v Kanade, ide o najhoršiu „sezónu požiarov“ v histórii krajiny. 8,1 milióna hektárov je o trochu viac, ako je rozloha Českej republiky. Keďže momentálne v Kanade evidujú 483 lesných požiarov a 250 z nich nie je pod kontrolou, zničené územie sa ešte bude rozrastať.

Požiare priniesli aj zhoršenie ovzdušia v kanadských a severoamerických mestách, dym sa dostal dokonca až do západnej Európy. Veľkým problémom je aj to, že v dôsledku požiarov sa do ovzdušia uvoľnilo 160 miliónov ton oxidu uhličitého.

Experti hovoria, že jedným z dôvodov, prečo je tento rok z hľadiska požiarov extrémne zlý, je teplejšia a suchšia jar, ako je zvykom. Neočakávajú, že by sa to v lete malo zmeniť, preto budú pravdepodobne pribúdať aj požiare.

Foto týždňa

Vo Francúzsku sa znovu vo veľkom demonštruje. Spúšťačom nepokojov, pri ktorých sa už tradične zapaľujú autá, je smrť 17-ročného chlapca, ktorý zomrel pri dopravnej kontrole. Polícia jeho auto zastavila v utorok ráno, no chlapec, ktorý ešte oficiálne nemohol mať vodičský preukaz, nepočúvol jej výzvy a s autom odišiel. Následne na neho policajt vystrelil.

Prezident Macron streľbu na teenagera označil za neospravedlniteľnú, zásah sa vyšetruje a policajt je vo väzbe. Nepokoje, ktoré tento incident vyvolal, prinútili štát, aby do ulíc poslal desaťtisíce policajtov. Desiatky z nich sa už pri zrážkach s výtržníkmi zranili.