Fond na podporu alebo na šikanovanie umenia?
Z FPU sa časom stal byrokratický moloch, ktorý ľuďom pracujúcim v kultúre skôr kladie polená pod nohy, než pomáha.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je spisovateľ
Keď pred rokmi, ešte za ministra Maďariča vznikol Fond na podporu umenia ako verejnoprávna inštitúcia, vzbudilo to pozitívne reakcie a nádej, že sa financovanie kultúry prostredníctvom dotácií či štipendií odstrihne od ministerských úradníkov a bude viac nezávislé. Myšlienka to bola výborná, prax však ukazuje, že z FPU sa časom stal byrokratický moloch, ktorý ľuďom pracujúcim v kultúre, prípadne samotným umelcom skôr kladie polená pod nohy, než pomáha.
Každý, kto niekedy písal projekt, aby od tejto inštitúcie získal príspevok, vie, koľko administratívy je s tým spojenej. Každý, kto to robí opakovane, tiež vie, že byrokracia má v tejto inštitúcii doslova na ružiach ustlané a namiesto jej postupného znižovania je trend presne opačný. A aj keď sa už cez všetko to papierovanie prehryziete, keď splníte podmienky a odborná komisia vám peniaze pridelí a aj keď už projekt uskutočníte, vyúčtujete a myslíte si, že všetko je v poriadku, stále sa vám môže stať, že príde blesk z jasného neba.
Po piatich rokoch nám kontrolujú bloček za euro päťdesiat na materiálové náklady. Po piatich rokoch chcú mená ľudí, ktorí na podujatí konzumovali bagety. Po piatich rokoch si vyžiadali menný zoznam ľudí cestujúcich v autobuse. Po piatich rokoch chcú od nás päť odborných posudkov na podujatie, ktoré sme organizovali. Aj s takýmito ponosami sa autor textu stretol v posledných dňoch. Banality? Poďme ďalej. Píše mi kamarát, spevák známej kapely: „Za jedno
