Pred 30 rokmi sme vstúpili do CERN-u. Časticová fyzika je pre mladých stále príťažlivá, hovorí odborníčka
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]
Európska organizácia pre jadrový výskum, známa aj pod skratkou CERN, je najväčšou výskumnou organizáciou sveta. V podzemnom laboratóriu sa vedci z desiatok členských a pridružených krajín snažia nájsť odpovede na základné otázky našej existencie experimentmi, ktoré modelujú veľký tresk či čierne diery.
Vedľajšími produktami ich výskumu sú pritom napríklad základ pre súčasný internet či protónové terapie, ktoré sa využívajú v protinádorovej liečbe.
Od prvého júla 1993 je členom CERN-u aj Slovensko, ktoré ho tým pádom spoluvlastní. Pri príležitosti tridsiateho výročia nášho členstva sme sa rozprávali s riaditeľkou pre medzinárodné vzťahy inštitúcie, Charlotte Lindberg Warakaulle.
V rozhovore sa dozviete:
- ako sa nám v CERN-e darí,
- či sa nám členstvo, za ktoré platíme ročne približne 5,5 milióna eur, oplatí,
- na čo potrebujeme nový a výkonnejší urýchľovač,
- ako sa výskum z CERN-u používa v zdravotníctve.
Prvého júla to bude 30 rokov, čo Slovensko vstúpilo do CERN-u. Ako sme za ten čas pokročili ako krajina vo výskume?
Aktivita Slovenska v CERN-e je stále výraznejšia. Dnes máte na Slovensku šesť univerzít a ústavov, ktoré sa angažujú naprieč vedeckým programom CERN-u. Či už na Veľkom hadrónovom urýchľovači, ktorý je našou vlajkovou loďou, alebo pri stavbe a vývoji nových technológií pre CERN, ale aj v informačných technológiách. Máme okolo 70 slovenských vedcov, ktorí pôsobia priamo tu, ale spolupracujeme aj s viacerými ústavmi a vedcami, ktorí sú na Slovensku.
V detektoroch a urýchľovačoch je dnes mnoho technológií, ktoré za tie roky vymysleli, vyvinuli a implementovali slovenskí vedci. Netreba zabúdať na to, že to nie sú výlučne iba vedci, ktorí odišli kdesi na hranice Švajčiarska a Francúzska, keďže CERN je aj slovenské laboratórium. Riadia ho ľudia zo všetkých členských krajín a zároveň je súčasťou slovenskej vedeckej infraštruktúry.
Slovensko platí približne pol percenta z rozpočtu CERN-u (ročné členstvo v CERN-e je približne 5,5 milióna eur), pričom na celkové náklady sa skladajú členské štáty. Majú krajiny, ktoré platia viac, napríklad nárok na viac experimentov?
Všetky členské štáty platia príspevok, ktorý je založený na ich hrubom domácom produkte. Krajiny teda prispievajú úmerne svojim ekonomickým možnostiam. Na základe toho môžu v laboratóriu získať pracovné pozície, ich priemysel môže súťažiť o zákazky v CERN-e a tak ďalej. Snažíme sa nájsť rovnováhu medzi tým, čo krajiny platia a koľko peňazí sa im vráti späť. Ale veda a účasť na experimentoch nesúvisí s tým, koľko platíte, a každý, kto prispieva k experimentom, je uvedený v publikáciách ako autor.
Čo sa stane, ak sa niektorý z členov CERN-u nespráva podľa pravidiel? Napríklad Slovensko so svojou platbou v roku 2019 meškalo. Môžete niekoho aj vyhodiť?
Máme
