Denník N

Česko-slovenské slovo týždňa: candát v. zubáč

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Rozdiel v slovenskom a českom pomenovaní tohto tvora býva zdrojom rôznych vtipných situácií obzvlášť v reštauračných zariadeniach.

CANDÁT

Pár slov o slově candát

Pro suchozemce je někdy obtížné představit si, jak cestujou ryby. Snad nám ještě dojde, že kapra do rybníka někdo musí nasadit, že sám tam nemá kudy. Ale těžko se nám pochopuje, když nějaká rybička plave po Dunaji, ale po Vltavě nejvýš mýdlo. Že to sama mořem neobepluje a že ji nejspíš musí při samém kraji chytit nějaký šohajek a přenést ji do jiného úmoří a neumořit ji při tom. Tak nějak to asi bylo s candátem. V západní Evropě není původní a museli nám ho z východu nebo ještě spíš jihovýchodu donést nějací rybozvěsti. I se jménem starého slovanského původu.

Leda jazykozpytec zalezlý celý život do prachu knihoven a do slovníků by vážně tvrdil, že právě tahle ryba by to zvládla potulkou. Vždyť candati – kromě prázdného mluvení – mohlo znamenat právě i ‚toulat‘ nebo ‚courat se‘. Ve starých slovních je candátcoura, ženská ucouraná nebo tulákpovaleč, či dokonce člověk nemravný, homo absurdus, jak píše Jungmann. Že je homo absurdus spíš takový jazykozpytec, to vám ale zas řekne každý rybář, který si to s candátem rozdal. Coura! Povídali, že mu hráli, jen si to zkuste.

Čech o slově zubáč

Staré slovanské jméno candáta Slováci na rozdíl od nás a od Poláků nepřidrželi. Říkají zubáč – podle výrazného candátího znaku, dvou velkých „psích zubů“ (jinak má jako správný dravec ještě tlamu plnou menších a neméně ostrých). Ale podezírám je trošku, že si to sami nevymysleli, že si toho zubáče udělali po maďarském vzoru. Nebo ještě přesněji: po maďarském vzoru, když už mu sami maďarsky říkat nechtěli. Maďarsky je candátfogas [fogaš], doslova ‚zubatý‘; kromě Maďarska a Slovenska se mu tak říkává i v Chorvatsku nebo Rakousku.

Mají pro něj ale, pro chlapáka dunajského neoriginálního, originální samičku taterničku. Zubačku, která si to candá ze Štrby na Štrbské pleso. A to nikdo jiný nemá.

Gabriel Pleska, edituje a píše pre weby Peníze.cz, Finmag a Heroine

ZUBÁČ

Niečo o slove zubáč

Na rozdiel od českého candáta, ktorý má svoj etymologický pôvod odvodený od prostredia, v ktorom žije (der Sand „piesok“), v slovenčine názov tejto ryby z rodu ostriežovitých odkazuje na nástroj, bez ktorého sa žiadna dravá ryba nezaobíde – zuby!

Rozdiel v slovenskom a českom pomenovaní tohto tvora býva dozaista zdrojom rôznych vtipných situácií obzvlášť v reštauračných zariadeniach. Takáto príhoda sa stala aj nemenovanej slovenskej celebrite, ktorá sa kedysi objavila v súťaži krásy. Dievčina, sediac v českej reštaurácii, dostala chuť na rybu. V jedálnom lístku našla správnu kolónku a netrpezlivo stepujúcemu čašníkovi oznámila, že by si ako hlavný chod rada dala… kandáta! Ako reagoval popletený čašník, sa, bohužiaľ, nedozvieme; či jej poangličtený názov českého candáta rozlúštil a čo jej nakoniec na stole pristálo, už vôbec nie.

Faktom je, že či už zubáč, alebo candát (a nebuďme konzervatívni – aj kandát!) je ryba hodná obdivu rovnako ako čašníci, ktorí vedia záhady kandátov rozlúštiť a zachovať pri tom vážnu tvár.

Slovenka o slove candát

Piesok, v ktorom táto ryba žije, sa už v českom názve ozýva len nesmelo. Ten je skôr spätý s hláskou s, ktorá zaznieva v anglickom aj nemeckom sand/Sand. Počiatočné c dáva tomuto slovu zvláštny zvuk. Bude to asi tým, že kopa českých slov začínajúca touto spoluhláskou znie Slovákovi žartovne. Crcat (se někam), (na)camrat se, courat se a ďalšie podobné slová evokujú akúsi pofidérnu, rozvláčnu činnosť, keď človek robí všetko možné, len nie to, čo by mal (v postmodernej „hantírke“ sa tomu odborne vraví prokrastinácia). Tak aj chudák candát znie, akoby sa niekde ponevieral, rozjímal a zabíjal čas namiesto toho, aby ďalšie ryby pojedal, veď je to koniec-koncov dravá ryba. Tú však skôr dáva tušiť slovenský zubáč, ktorého názov metaforicky vyjadruje, ako sa z jeho obete poľahky obed stane.

Martina Blažeková, československá komparatistka, doktorandka FF UK a autorka jednej básnickej zbierky

Česko-slovenské slovo týždňa/týdne je spoločný projekt Českého národného korpusu a Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied pri príležitosti 30 rokov od rozpadu ČSFR. Viac informácií nájdete na webe https://slovo.juls.savba.sk/.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Československo

Pekné veci

Veda

Teraz najčítanejšie