Denník NPrieskum Focusu: SNS by sa dostala do parlamentu, Kollára zatiaľ domáce násilie neoslabilo

Juraj KoníkJuraj Koník Daniel KerekesDaniel Kerekes

Progresívne Slovensko je na rozdiel od volebného modelu Ipsosu tretie.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Do nedele majú politické strany odovzdať kandidátne listiny a nový prieskum agentúry Focus ukazuje, ako veľmi výsledok volieb ovplyvnia malé strany okolo hranice piatich percent – a aj to, kto sa nakoniec dokázal a kto nedokázal spojiť.

V prieskume pre TV Markíza opäť vedie Smer Roberta Fica s 19 percentami, druhý je Hlas so 16,3 percenta a tretie Progresívne Slovensko so silou 13,5 percenta. Napríklad v júnovom prieskume agentúry Ipsos PS tesne predbehlo na druhej priečke Hlas.

Stabilnú štvrtú pozíciu si drží Republika tentoraz s 9 percentami.

Podobne dôležité ako čelo rebríčka bude pre zostavovanie budúcej vlády aj jeho záver na hranici piatich percent – teda to, kto z menších strán sa ešte dostane do parlamentu.

Kto by mohol vládnuť

Zásadnou zmenou oproti doterajším relevantným prieskumom je, že do Národnej rady by sa už dostala Slovenská národná strana Andreja Danka – posilnená aj o ľudí okolo Tomáša Tarabu.

Keby voľby dopadli ako tento prieskum, do parlamentu by sa dostali ešte Sme rodina so 6,1 percenta, KDH a OĽaNO (obe po 6 percent) a ešte veľmi tesne SaS s 5 percentami.

Pri skladaní koalícií by mohla byť SNS kľúčovou, ako tomu bolo napríklad už v roku 2016. Ak by napriek rezervovaným vyjadreniam Petra Pellegriniho voči Robertovi Ficovi predsa išli spolu, na väčšinu by im stačilo spojenectvo napríklad s SNS a Sme rodina, spolu by mali 81 mandátov.

Ak by mala vzniknúť koalícia bez Smeru a SNS, napríklad strany Hlas, PS, Sme rodina, KDH a SaS by spolu mali 82 hlasov.

Trojica proruských strán Smer, SNS a extrémisti z Republiky by spolu mala 58 hlasov.

Možných koalícií je výrazne viac, rôzne varianty si môžete vyklikať v interaktívnom grafe. Dôležité je, že ktorákoľvek z menších strán sa do parlamentu nemusí dostať a potom by boli počty zásadne iné.

Ako zatiaľ vidno kauzu Borisa Kollára

Agentúra Focus zbierala dáta od 21. do 28. júna formou osobných rozhovorov na vzorke 1012 respondentov.

Zber teda začali iba deň po tom, ako Boris Kollár na tlačovej besede v parlamente priznal, že v roku 2012 fyzicky napadol svoju vtedajšiu partnerku Barboru Richterovú. Kollár potom opakoval, že chránil svoje vtedy ročné dieťa, no dieťa podľa výpovedí svedkov v tom čase už nebolo v ohrození.

Prieskum Focusu ukazuje, že nateraz sa po vypuknutí tejto kauzy preferencie Sme rodina veľmi nepohli. Pokles o 0,5 percentuálneho bodu je na úrovni štatistickej chyby.

Na budúci utorok sa má konať schôdza o odvolávaní Kollára z postu predsedu parlamentu. Nateraz nie je jasné, či bude na odvolanie dostatok hlasov – a či sa vôbec nájde dostatok poslancov na otvorenie schôdze.

Kto sa drží pod päťpercentnou hranicou

Pod hranicou zvoliteľnosti sú v prieskume Focusu maďarská Aliancia a aj Demokrati Eduarda Hegera, ktorí ako novú líderku kandidátky predstavili lekárku Andreu Letanovskú. Obe tieto strany majú menej ako štyri percentá a momentálne len malú šancu na vstup do parlamentu.

Ani dlhodobé čísla týchto dvoch strán neukazujú potenciál rastu.

Ešte nižšie – pod dvomi percentami, a teda aj mimo našich grafov – sú strany Modrí, Most-Híd vedení Mikulášom Dzurindom a spojenie, ktoré vedie Zsolt Simon: teda Maďarské fórum, ODS a ďalšie malé strany.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].