Návrh na manželstvá pre všetkých prešiel, ale českí konzervatívci prerazili nové dno

Autor je editor Českého rozhlasu Plus

Česká snemovňa tento týždeň začala prerokovávať nový návrh na uzákonenie manželstva pre všetkých.

Že má časť českých poslancov na spolužitie osôb rovnakého rodu trochu staromódne názory, nie je novinka.

Tento týždeň však vládni kresťanskí demokrati nasadili taký ťažký kaliber hnojometov, že vládna splnomocnenkyňa pre ľudské práva Klára Šimáčková Laurenčíková radšej LGBT+ obyvateľov Česka vyzvala, aby súčasnú debatu vôbec nesledovali.

Prešiel návrh za aj proti

Výzve vládnej splnomocnenkyne sa nemožno veľmi čudovať, napríklad poslanec Šimon Heller sa počas rokovania parlamentu prejavil takto: „U nás na juhu Čiech je hovädzie hovädzie a kuracie je kuracie. Všetko má jednoducho svoj názov. Manželstvo je zväzok muža a ženy.”

Jeho kolega Petr Dufek sa potom rozhodol pre historické argumenty: „Tisíce rokov trvá manželstvo ako zväzok muža a ženy. Bolo to za otrokárstva, bolo to za feudalizmu. Bolo to tak za komunizmu aj nacizmu.” Treba dodať, že za komunizmu a nacizmu boli takisto bežné pracovné tábory, ale to, či by sme mali udržiavať aj túto tradíciu, kresťanský demokrat bohužiaľ neuviedol.

Korunu konzervatívnej obmedzenosti nasadila Pavla Golasowská, keď vyhlásila, že žiadna nerovnosť medzi hetero a LBGT+ ľuďmi v Česku jednoducho nie je: „Každý muž, aj homosexuálny, si môže vziať za manželku ženu. Diskriminácia neexistuje.”

Manželstvo pre všetkých nakoniec prvým čítaním prešlo. Bohužiaľ prešiel aj protinávrh – novela ústavy na zakotvenie manželstva ako zväzku muža a ženy. O krásne debaty teda v parlamente nebude núdza ani naďalej.

Strach a krik v Českej televízii

Obvinenia z bossingu sú vždy nepríjemné, o to horšie je, keď o nich hovoria zamestnanci vo verejnej inštitúcii, ktorá je zároveň najsilnejším a najväčším médiom v krajine a týka sa novinárov, ktorí patria k špičke svojho odboru.

Marek Wollner aj Nora Fridrichová patria k legendám českej televíznej novinárčiny. Wollner viedol svoju investigatívnu reláciu Reportéri ČT dvadsať rokov až do minulej jesene. Nora Fridrichová je stále na čele 168 hodín, ktorý divákom zhŕňa dianie v Česku za uplynulý týždeň.

Programy zamerané na investigatívu a hlavné dianie v krajine pochopiteľne vzbudzujú záujem zo strany politikov.

A Wollner práve vysokým tlakom a atmosférou nasadenia v zákopoch prvej línie odôvodňuje, prečo na niektorých svojich zamestnancov kričal.

Ako opisujú svedectvá súčasných i bývalých zamestnancov, ktoré zozbieral český Deník N, Wollner sa vraj dopúšťal okrem revu aj ponižovania na poradách aj v strižni, nevyžiadaných dotykov i narážok so sexuálnym podtextom. To na nich malo celkom neprekvapujúco veľký vplyv na psychiku a ich pracovný výkon.

Bývalí spolupracovníci Fridrichovej o kriku nehovoria, opisujú však manažérske zlyhania, ignorovanie ich zdravotného stavu alebo situácie, keď sa v pracovnom čase namiesto svojej práce venovala charitatívnej činnosti.

Wollner pre obvinenia skončil, naopak, Fridrichová v televízii zostala. Ešte viac ako ich osobné zlyhanie je však zarážajúci prístup Českej televízie.

Na výhrady zamestnancov (podľa svedectiev roky trvajúce), že sa k nim ich vedúci nesprávajú adekvátne a že to má vplyv na ich novinársku prácu, televízia nijako zvlášť nereagovala. Až keď sa vlani dostali obvinenia voči Markovi Wollnerovi na verejnosť, ČT sa rozhodla zriadiť špeciálnu komisiu. Svoju špeciálnu komisiu nakoniec mala aj Nora Fridrichová.

Výsledky vyšetrovania komisie u Marka Wollnera verejnosť nepozná, iba „že nič nenaznačuje tomu, že by došlo zo strany Marka Wollnera ku konaniu, ktoré by nieslo znaky trestného činu“.

Čo vôbec nehovorí, či sa Wollner podľa komisie správal vo svojej pozícii nevhodne. Wollner v každom prípade v zime v televízii skončil. Výsledky vyšetrovania Fridrichovej, ktorá v ČT pôsobí ďalej, televízia nikdy nezverejnila.

Preto je také dôležité, že si Česi mohli vypočuť výpovede zamestnancov. Svedectvá vychádzajú na povrch v čase, keď rada ČT zvolila po dvanástich rokoch nového generálneho riaditeľa.

Jana Součka, ktorý televíziu prevezme na jeseň, čaká nielen boj o zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, vymýšľanie nových koncepcií a ochrana zamestnancov pred vonkajšími tlakmi. Bude musieť prísť aj na to, ako zariadiť, aby sa redaktori televízie cítili v práci bezpečnejšie. Je to v záujme nielen ČT, ale aj celého Česka.

Zaujímavé texty:

Doba, keď budú dnešní mileniáli a po nich zoomeri odchádzať do dôchodku, sa ešte zdá nepredstaviteľne ďaleko. Cyberpunkovej budúcnosti, v ktorej budú starčekovia za minútovú sadzbu upravovať predžuvané články a doručovať pizzu vo vyprahnutých mestách, sa stále dá vyhnúť. Parametre daňového aj dôchodkového systému možno dovtedy ešte mnohokrát upraviť. Že vláda s klimatickou zmenou a vplyvmi technológií na pracovný trh v aktuálnych návrhoch dôchodkových ani daňových reforiem nepočíta vôbec a namiesto toho všetko obetuje na oltár umorenia dlhu, je však alarmujúce.

Klára Votavová o tom, že českí politici riešia stále len to, či škrtať alebo neškrtať štátne financie. Na premýšľanie o tom, ako to všetko bude fungovať v budúcnosti poznačenej automatizáciou a klimatickou zmenou, im už čas nezostáva. (Aktuálně)

Študenti v jeho podaní pôsobia ako nepochopiteľná cudzia kultúra a nepriateľská masa. Z celého výkladu doslova odkvapkáva dešpekt zmiešaný s paternalizmom a ukrivdenosťou. K tomu sa ešte pridáva silný rodový rozmer, keď sú neustále prepierané iba anonymné študentky, hoci v Černického ateliéri iste študujú aj muži. Celá vec preto pôsobí aj ako typický konflikt staršieho vplyvného muža s mladými ženami usilujúcimi sa o zlepšenie pomerov, teda v Česku až banálne každodenný scenár známy z mnohých sektorov verejného života.

Matouš Hrdina o ďalšom prípade morálnej paniky nad „netolerantnou mládežou“, ktorý bohužiaľ pomáhajú rozdúchavať české médiá. (ČRo Wave)

Oligarcha Babiš dnes v opozičnej úlohe zbiera kritikou vládnych chýb lacné politické body. Keď bol ešte pri moci, chápal, že sypať ľuďom do koryta (ako sa o tom sám vyjadruje) je životaschopnejšou politickou stratégiou ako bojovať s imaginárnou hrozbou štátneho bankrotu. Až mu budú „demokratickí“ politici po budúcich voľbách odovzdávať moc späť do rúk, možno si v tom smere začnú spytovať svedomie. Príliš by som sa na to nespoliehal, šancu na poučenie už niekoľkokrát premeškali. Ideológia je mocná čarodejnica, ale jesť sa nedá a v kachliach ňou nezakúriš. Môžeme len dúfať, že šancu napraviť chyby pravicovej vlády dostane demokratická ľavicová opozícia a nie oligarcha. Zatiaľ tomu však vývoj nenasvedčuje.

Petr Gočev si myslí, že sa Česko pod vládou pravice zbytočne dusí škrtmi štátnych výdavkov. (A2larm)

Rebranding týždňa:

Jana Volfová má skúsenosti s politikou z krajne pravicového a xenofóbneho spektra. No keď česká Sociálna demokracia oficiálne opustila svoj starý názov Česká strana sociálnodemokratická a s ňou aj skratku ČSSD, Volfová sa chytila príležitosti a svoju Českú suverenitu premenovala na Českú suverenitu sociálnej demokracie so skratkou ČSSD. Tak azda si to voliči pri urnách nepopletú.