Všetci za hazard. Alebo ako vyzerá parlamentná swingers párty

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Ktože sa to z tých paní a pánov v Národnej rade alebo ich klientov a klientok namotal na kryptomeny? Komuže učarovala vidina kryptozisku? Kto zase využíva štát na svoje zištné ciele? Tieto otázky levitujú v politickom priestore od minulej stredy. V tento deň sa našlo 112 hlasov, ktoré povzbudili našich občanov a občianky presmerovať svoje úspory do hazardu. V krajine, v ktorej prišli o peniaze tisíce ľudí v pyramídových hrách typu BMG (a radi by odškodnenie vymohli od štátu), je to vec vskutku nevídaná.

Krátko po tom, čo poslanci a poslankyne zlegalizovali fyzickým osobám ulievanie peňazí v daňových rajoch, znížili ústavnou väčšinou aj zdaňovanie výnosu z predaja takzvanej virtuálnej meny – napríklad Bitcoinu. Daňová sadzba 19 respektíve 25 percent sa znižuje na 7 percent, ak k predaju virtuálnej meny došlo po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia. Za boli poslanci OĽaNO, SaS, Sme rodina, Hlasu, Demokratov, Republiky, ĽSNS. Opäť je to široká zhoda – akási politická swingers párty, kde sa tie najdivokejšie sny menia na nezabudnuteľné zážitky. Spoločný ekonomický záujem ad hoc spája.

Ak ho nazveme chamtivosťou, tak prekonáva nielen ideologické rozpory, ale u niektorých príslušníkov takzvanej pravice aj ich vlastné deklarácie, že z daňových zákonov treba odstrániť všakovaké výnimky a urobiť ich zrozumiteľnými a spravodlivými. Zvýhodnenie výnosu z predaja kryptomeny po roku ich držby je totiž len ďalšia výnimka v džungli daňových výnimiek, ktorá komplikuje daňový systém a deformuje investovanie.

A nedošlo len k zníženiu daňovej sadzby na virtuálnu menu, ale aj k jej oslobodeniu od zdravotných odvodov vo výške 14 percent. Áno, u nás existuje totiž také čudo (alebo anomália), že sa, zjednodušene povedané, platia zdravotné odvody aj z príjmov z predaja cenných papierov vrátane virtuálnych mien. Samozrejme, že aj táto oblasť je zavalená výnimkami. Takže niektoré investície sú oslobodené od dane a zdravotných odvodov úplne, niektoré len čiastočne alebo, ako sa hovorí, pol na pol.

Štátom dotované špekulácie

Ale aby sme to nekomplikovali. Ak si niekto sporí peniaze v banke, čo je tradičná, ale málo výnosná „investícia“, banka mu formou zrážkovej dane strhne z úroku 19 percent. Sarkasticky vzaté, to je trest za to, že preferuje bezpečie. Obdobne je to zatiaľ aj pri podielových fondoch, čo už síce nie je až taká bezpečná investícia ako vklad v banke, ale v dôveryhodnej inštitúcii je riziko prijateľné.

Na tomto mieste treba pre poriadok uviesť, že poslanci v chvate od dane oslobodili aj príjem z vyplatenia podielových listov, no až po uplynutí troch rokov od ich vydania. Toto iste poteší našich podielnikov i správcov podielových fondov. Aký však bude dosah na verejné financie? Nevedno. Prečo nestačí rok držby na daňovú výhodu ako pri virtuálnej mene? Takisto nevedno. A nie sú tri roky vlastne málo, keď sa dá za tým vytušiť podpora dlhodobého investovania ako alternatíva k dôchodkovému sporeniu?

Nebol čas o tom diskutovať. Ani v parlamente, tobôž v spoločnosti, pretože táto novinka prišla cez „pozmeňovák“ poslanca SaS a experta na Sulíkov odvodový bonus Petra Cmoreja.

Ale vráťme sa k 7-percentnej sadzbe na zdanenie výnosu z kryptomeny. Vzhľadom na turbulentný vývoj kurzov kryptomien vrátane krachov kryptobúrz je to investičný hazard ako vyšitý, takže konanie 112 poslancov a poslankýň sa v tomto bode nedá nijako ospravedlniť. Nehovoriac o tom, že decentralizované kryptomeny sú vítaným prostriedkom pre pranie špinavých peňazí a obeživom v kriminálnej činnosti.

Vláda Ľudovíta Ódora i ministerstvo financií pod vedením Michala Horvátha boli proti tomu. Odcitujme niekoľko viet zo stanoviska rezortu financií, ktoré sa nachádzajú v predkladacej správe: „Návrh prináša len nové výnimky pre zdaňovanie kryptomien a iných kapitálových príjmov bez zdôvodnenia ich adresnosti a opodstatnenosti. Viaceré navrhované zmeny sú nesystémové a zamerané len na vysokorizikových a bonitných investorov. Schválenie všetkých opatrení by spôsobilo výpadok príjmov verejnej správy približne 30 miliónov eur ročne. To je v rozpore s potrebou konsolidácie verejných financií a preto Ministerstvo financií SR považuje takýto návrh v súčasnom rozpočtovo napätom období za neprípustný.“

A to ešte nevedeli, ako sa „pozmeňovákom“ od dane oslobodia príjmy z vyplatenia podielových listov…

Ministerstvo sa kriticky vyjadrilo aj k oslobodeniu od zdravotných odvodov: „Navrhovanou úpravou sa zavádza oslobodenie príjmu z predaja kryptomien od zdravotných odvodov. Toto opatrenie narúša horizontálnu spravodlivosť medzi podobnými aktívami, nakoľko ide o špecifickú výnimku len pre kryptomeny. Pri ostatných príjmoch (napr. cenných papieroch, predaji nehnuteľností a pod.) by sa zdravotné odvody platili aj naďalej. Vo všeobecnosti nepodporujeme špekulovanie s kryptomenami dodatočnými daňovými úľavami, a preto žiadame toto opatrenie vypustiť. Špekulovanie s kryptomenami nie je aktivita, ktorá by mala byť dotovaná štátom.“

Neodolali

Toto je obsažné hodnotenie, ale komu sa názor ministerstva financií máli, môže sa začítať do príspevku člena výkonnej rady Európskej centrálnej banky Fabia Panettu na tému kryptomien: „Verejný sektor by mal vytvoriť komplexný regulačný rámec, ktorý sa bude zaoberať sociálnymi a environmentálnymi rizikami spojenými s kryptomenami vrátane používania nekrytých kryptoaktív na špekulatívne účely. Mal by tiež odolať výzvam na poskytnutie štátnej podpory pre kryptomeny, čo by v podstate socializovalo riziká s nimi spojené. Verejný sektor by mal namiesto toho zamerať svoje úsilie na prispievanie k rozvoju spoľahlivých aktív digitálneho zúčtovania, a to aj prostredníctvom práce na digitálnych menách centrálnych bánk.“

Stodvanásť poslancov a poslankýň urobilo presný opak. Neodolali a pod vedením inak znepriatelených poslancov za SaS a OĽaNO poskytli štátnu podporu špekulantom a k špekuláciám nabádajú aj zvyšok verejnosti. Takže opäť je to na pani prezidentke. Tá vie odolávať.