Poznáme prvé kandidátky, číslo 150 je v móde. Dostali ho Klus, Hlina, Kusá aj Pellegriniho bratranec

Začala s tým SaS a Igor Matovič v roku 2010, teraz jeho postup opakujú takmer všetky veľké strany. Ide o princíp, podľa ktorého si politické strany a hnutia na posledné miesta svojich kandidátok umiestňujú známych politikov či ľudí, ktorí sa majú prekrúžkovať do parlamentu. Okrem pozície lídra tak chcú zdôrazniť aj záver kandidátnej listiny.

Najmenej dve zo strán navyše použili „fintu“ s rovnakým priezviskom na prvom aj na poslednom mieste kandidátky.

Polnoc z nedele na pondelok bola posledným termínom na odovzdanie kandidátok strán pre predčasné voľby 30. septembra 2023. Niektoré strany až po tomto termíne ukázali, s kým idú do volieb, niektoré to chcú ešte niekoľko dní držať v tajnosti.

Ešte pred termínom zverejnili kandidátku napríklad Sloboda a Solidarita a Progresívne Slovensko. V pondelok celú svoju kandidátku ukázali Sme rodina Borisa Kollára, KDH či napríklad aj Aliancia, Demokrati, Modrí/Most-Híd a aj Republika (odkazy na celé kandidátne listiny sú na konci článku).

Stále nepoznáme celú kandidátku Smeru a napríklad ani SNS, ktorá má podľa posledných prieskumov šancu dostať sa do parlamentu.

Kto je číslo 150 a akú majú šancu

Kandidáti z čísla 150 majú podľa výsledkov volieb z posledných rokov výrazne vyššie šance dostať sa do parlamentu než ľudia zo stredu kandidátky. Strany to prezentujú aj tak, že kandidáti z konca listiny sa neboja ísť do volebného súboja a spoliehajú sa na seba a nie na to, kam ich strana zaradí.

Prekvapivým číslom 150 z pondelka je Martin Klus na konci kandidátky hnutia Sme rodina Borisa Kollára.

SaS Richarda Sulíka dala na záver kandidátky Alojza Hlinu, predseda Hlasu Peter Pellegrini takto nasadil svojho bratranca Lukáša Pellegriniho. Progresívne Slovensko predstavilo v závere kandidátky párovú terapeutku a odborníčku na duševné zdravie Jolanu Kusú.

Na 150. mieste kandidátky Smeru bude zasa predseda hnutia Socialisti Artúr Bekmatov, ktorý bol spolupracovníkom konšpiračného časopisu Zem a vek. A Republika na túto pozíciu dala svojho podpredsedu Milana Mazureka.

Politológ Peter Spáč, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne, hovorí, že byť 150. na kandidátke nezaručuje miesto v parlamente. Pripomína, že toto umiestnenie nemalo veľký výtlak až do prvej kandidatúry Igora Matoviča v roku 2010. „Okrem Matoviča sa dovtedy nikomu nepodarilo nič väčšie dosiahnuť,“ hovorí o výsledkoch kandidátov, ktoré sledoval. Krúžkovanie však malo ešte do volieb 2006 prísnejšie pravidlá, kandidát potreboval získať aspoň desať percent z počtu hlasov strany – to kleslo na tri percentá a je to pre mnohých kandidátov dosiahnuteľnejšie.

V posledných voľbách už podľa politológa miesto 150 fungovalo lepšie. V roku 2020 sa z posledných miest kandidátky do parlamentu dostali aj Ján Benčík zo Za ľudí a Milan Mazurek vtedy ešte z ĽSNS.

Analytik Spáč hovorí, že najviac preferenčných hlasov obvykle dostanú lídri kandidátok a ich počet sa väčšinou začne prudko znižovať od čísiel 10 až 15. Na ďalších miestach kandidátok majú šance hlavne známi ľudia s celoštátnym presahom, ako napríklad športovci, ale darilo sa aj kresťanským aktivistom z OĽaNO. „Keby som si mohol vybrať ako kandidát, radšej by som bol prvý ako stopäťdesiaty,“ vraví.

Hlas: Pellegrini a Pellegrini a štruktúra podobná Smeru

Fintu s rovnakým prvým a posledným priezviskom kandidátky urobili tento rok Hlas a KDH. Jednotkou v Hlase je predseda strany Peter Pellegrini a 150. je jeho bratranec Lukáš Pellegrini, ktorý je hasičom v Banskej Štiavnici.

Kandidátna listina Hlasu neprináša väčšie prekvapenia a to, ako vyzerá, sa podobá na štruktúru kandidátok, aké mal dlhé roky Smer. Po predsedovi nasledujú jeho podpredsedovia, členovia predsedníctva a krajskí a okresní predsedovia. Výnimkami sú expert na samosprávy Michal Kaliňák na ôsmom mieste, deviatkou je exminister zdravotníctva Tomáš Drucker. Bývalá rektorka policajnej akadémie Lucia Kurilovská je na mieste 23, bývalý novinár Samuel Migaľ na mieste 28.

Párová terapeutka Kusá v PS, bývalý predseda KDH Hlina v SaS

Progresívne Slovensko dalo na svoje 150. miesto priekopníčku predmanželských a manželských poradní, párovú terapeutku Jolanu Kusú. Ide o jedinú stranu, ktorá má na kandidátke 76 žien a 74 mužov, ktorí sa navyše po jednom s výnimkou posledných miest striedajú. PS celú kandidátku okrem miesta 150 zverejnilo minulý týždeň.

Na poslednom mieste kandidátky SaS je bývalý predseda KDH Alojz Hlina. Ten Denníku N povedal, že pri kultúrno-etických otázkach má od predsedu strany Richarda Sulíka zelenú kartu a nemal by problém s registrovanými partnerstvami. SaS prvých 30 kandidátov zverejnila ešte v máji.

V KDH je jednotkou predseda hnutia Milan Majerský a kandidátku uzatvára riaditeľ Slovenskej komory zdravotných záchranárov František Majerský.

Zaujímavými menami kandidátky KDH sú neúspešná kandidátka na nitriansku županku Martina Holečková na treťom mieste, exminister školstva Ján Horecký (11), dlhoročný politik František Mikloško (na 12. mieste) či bývalý europoslanec za OĽaNO Branislav Škripek.

Sme rodina: Klus, Borguľa, Hrnko, Šimko a veľa manažérov úradov práce

Prekvapujúcou 150 kandidátky Sme rodina sa stal bývalý poslanec SaS Martin Klus, ktorý bol do odchodu tejto strany štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí. Klus odišiel zo SaS minulý rok v decembri po tom, ako Sulíkova strana hlasovala za pád vlády Eduarda Hegera. Martin Klus sa potom na návrh vlády snažil dostať do Európskeho dvora audítorov a po tom, ako ho nepodporil ani jeden člen výboru pre európske záležitosti, vláda jeho nomináciu stiahla.

Na kandidátke Sme rodina sú aj ďalšie nečakané mená – na mieste číslo 9 je Martin Borguľa, ktorý zo Sme rodina odišiel.

Na mieste 16 je bývalý manažér Slovenskej televízie Branislav Záhradník, ktorý je vicestarostom Karlovej Vsi.

Číslom 20 je primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko, ktorý sa do parlamentu dostal z kandidátky kotlebovcov, a po ňom nasleduje niekdajší podpredseda SNS Anton Hrnko, ktorý teraz robí poradcu Borisovi Kollárovi. Na 23. mieste kandidátky je bývalý primátor Prešova Pavel Hagyari.

Na kandidátke Sme rodina kandiduje takmer 30 zamestnancov a manažérov úradov práce a Sociálnej poisťovne. Práve tieto úrady patrili pod ministra práce a podpredsedu hnutia Milana Krajniaka.

OĽaNO jednotku zatiaľ tají

OĽaNO kandidátku nezverejnilo a zrejme to urobí až v stredu. Nie je tak známe, kto bude jednotkou kandidátky.

Už však vieme, kto bude na konci. Číslom 150 má byť Igor Matovič a v parlamente sa hovorí, že by na konci kandidátky mali byť aj predsedníčky Kresťanskej únie Anna Záborská a Za ľudí Veronika Remišová či podpredseda parlamentu a šéf strany Nova Gábor Grendel. Matovič bol na poslednom mieste kandidátky v každých voľbách, v ktorých kandidoval – v rokoch 2010, 2012, 2016 aj 2020.

Matovič zároveň do volieb vedie jedinú koalíciu v týchto voľbách – ďalšími dvomi stranami koalície sú Kresťanská únia a Za ľudí. Strana Nova je súčasťou OĽaNO.

Ďuriš Nicholsonová na konci Demokratov, dzurindovci číslo 150 neobsadia

Aj Demokrati dali na 150. miesto známu političku – je ňou europoslankyňa a predsedníčka strany Jablko Lucia Duriš Nicholsonová. Na 145. mieste je exminister práce Jozef Mihál, 143. je bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Juraj Smatana.

Jedine strana Modrí, Most-Híd na protest proti týmto praktikám neobsadila 150. miesto na svojej kandidátnej listine. „Sulík s Matovičom začali v roku 2010 robiť z podávania kandidátok marketing a cirkus. Žiaľ, tento marketing a cirkus začali nasledovať aj niektoré ďalšie politické strany. Takéto počínanie vedie k rozvratu politickej scény, k dehonestácii politiky ako takej a k prehlbovaniu frustrácie zodpovedných voličov,“ povedal líder kandidátky Mikuláš Dzurinda.

Republika: Mazurek a pri ňom aj Marián Andel z SNS

Na poslednom mieste kandidátky je aj podpredseda Republiky Milan Mazurek. Ten už jednu kandidátku uzatváral – v roku 2016 bol číslom 150 na volebnom zozname ĽSNS. Kotlebova strana, mimochodom, už v minulosti niektorých najradikálnejších členov umiestnila na symbolické miesta. V roku 2016 bol číslom 14 práve Mazurek a 88-kou bol známy neonacista Rastislav Rogel. Mariana Kotlebu odsúdili na podmienku za propagáciu nacistického číselného symbolu 1488.

S číslom 148 sa z kandidátky Republiky do politiky pokúsi vrátiť exposlanec SNS Marián Andel, s číslom 149 kandiduje bývalý redaktor Slovenskej televízie Ľubomír Huďo a na 12. mieste je bývalý viceguvernér NBS Viliam Ostrožlík.

Kandidátky viacerých strán nepoznáme.

Maďarské fórum svoju kandidátku zverejní zrejme až budúci týždeň na tlačovke, na ktorej predstaví kandidátov.