Newsfilter: Matovič ešte nebol tak blízko vypadnutiu z parlamentu

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Filip Obradovič 

1. Matovič v koalícii 

Igor Matovič sa napokon nezachoval, ako je jeho zvykom, neotočil a naozaj tesne pred polnocou v nedeľu na poslednú chvíľu odovzdal kandidátnu listinu, z ktorej vyplýva, že jeho OĽaNO ide do volieb v koalícii so stranou Za ľudí Veroniky Remišovej a s Kresťanskou úniou Anny Záborskej.

Zoznam mien kandidujúcich do parlamentu na jeho kandidátke zatiaľ neukázal, očakáva sa, že 150. miesto si už tradične ponechal pre seba. Kto bude akože lídrom na prvom mieste, nie je zatiaľ známe.

Dôležité je, že rozhodnutím kandidovať ako naozajstná koalícia musia Igor Matovič a jeho priatelia dosiahnuť vo voľbách sedem percent. Dnes ich nemajú.

Je to prvýkrát od vzniku OĽaNO, čo ide do volieb s preferenciami, ktoré sú nielenže na hrane, ale ich menej ako tri mesiace pred voľbami posielajú mimo parlament.

Záborská a Remišová chcú peniaze. Dôvod, prečo koalíciu žiadali Záborská s Remišovou, je dobre známy a opísaný – naozajstná koalícia pomáha budovať a uchovať identitu hoci aj miniatúrnej politickej strany, ale čo je najdôležitejšie, takéto strany majú v prípade získania troch percent vo voľbách automaticky nárok na podiel zo štátneho príspevku.

Ak by kandidovali spoločne ako jedna strana, na peniaze nárok nemajú a neexistuje ani zákonný postup, ako by o ne mohli Matoviča žiadať.

Prieskumy merajú OĽaNO 6,4 (Ipsos), 7,1 (AKO) a 6 percent (Focus), ak zoberieme kĺzavý priemer posledných piatich prieskumov, Obyčajní ľudia sa posledné tri mesiace zastavili na 6,6 percenta.

Na porovnanie, Focus v decembri 2019, dva mesiace pred voľbami vo februári 2020, meral OĽaNO – ktorému vtedy stačilo prekročiť hranicu piatich percent – pohodlných osem percent.

Čo chce Matovič. Dôvod, prečo takúto koalíciu umožnil líder OĽaNO, ktorý sa zvykne v podobných chvíľach rozhodovať racionálne, na prvý pohľad nevidno.

Čas tesne pred podaním kandidátok hral v jeho prospech, ak by veľmi chcel, mohol Záborskú i Remišovú postaviť do situácie buď – alebo. Teda buď budú na jeho kandidátke za jeho podmienok, alebo tam nebudú vôbec. Že tak neurobil, s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvnili tri faktory.

Po prvé, nechcel riskovať prípadné komplikácie, ak by Za ľudí a KÚ odmietli hrať túto hru a otočili svoj hnev na verejnosti proti nemu.

Po druhé, Matovič mohol nadobudnúť pocit, že atmosféra sa mení a on to opäť dá. Od začiatku roka je v regiónoch, kde má možnosť osobne vnímať, ako sa vyvíja nálada voči jeho osobe i OĽaNO. Je júl, ľudia, žiaľ, rýchlo zabúdajú, vytesňujú negatívny pocit z televíznych reportáží o chaotickom Matovičovi a zároveň mnohým z nich na účty prichádzajú stovky eur na deti, ktoré pretlačil práve predseda OĽaNO.

A po tretie, rolu zohrávajú financie. Tri strany kandidujúce spolu na jednej kandidátke ako koalícia môžu v kampani minúť spolu deväť miliónov eur. Tri milióny je limit pre každú stranu zvlášť a také peniaze Za ľudí ani KÚ nemajú, lenže aj toto pravidlo sa dá obísť, ak viete ako.

OĽaNO síce nemôže svoje peniaze od štátu presunúť, požičať ani darovať iným politickým stranám. Ale môže si zobrať úver, s ktorým sa už dá narábať voľnejšie. Matovič sa môže pokúsiť megalomanskou kampaňou presvedčiť voličov, že sa ho oplatí voliť.

Najlepšie bez OĽaNO. V ideálnom scenári po troch rokoch zneužívania moci, ktoré viedlo k vzkrieseniu Roberta Fica a jeho kumpánov, Igor Matovič skončí po voľbách pred bránami parlamentu. V menej ideálnom, ale stále v znesiteľnom sa mu volebným výsledkom nepodarí zablokovať vytvorenie vlády bez Smeru a fašistov a on s celým OĽaNO skončí v opozícii.

Ak to bude inak, o čo mu, samozrejme, ide, nikam sa z tejto mizérie nepohneme.

2. Pripravte sa na návrat Andreja Danka

Keď SNS získala vo voľbách 2020 3,16 percenta a jej predseda Andrej Danko sa rozhodol vo svojej funkcii zotrvať, zdalo sa to ako vybavená vec. Veď predsa nemôže existovať taký svet, v ktorom by sa politická strana s predsedom karikujúcim seba samého mohla opätovne dostať do parlamentu.

A vidíte – agentúra Focus meria SNS už 5,5 percenta a návrat do lavíc Národnej rady.

Je to len prvý relevantný prieskum, ktorý po vyše troch rokoch posiela národniarov do parlamentu. Ale nebude prekvapením, ak ho budú nasledovať ďalšie s podobným výsledkom, ktorý napokon potvrdia aj septembrové voľby.

Rastúci trend SNS pozorujeme od marca tohto roka, a hoci to môže znieť neuveriteľne, dá sa to vysvetliť najmä politickou prácou jej predsedu.

Andreja Danka si bežný prijímateľ správ zapamätá najmä cez jeho originálnu schopnosť formulovať. Nechýba mu však základný politický inštinkt, čo napokon potvrdzuje aj menami, ktoré presvedčil, aby kandidovali vo farbách SNS.

Stavil na ľudí, ktorí rezonujú vo verejnom priestore, pasujú sa za národne cítiacich bojovníkov proti liberalizmu a Západu – či už ide o oportunistických obchodníkov, akým je predseda strany Život Tomáš Taraba, alebo obete nedostatku kritického myslenia v prípade moderátorky Martiny Šimkovičovej.

Danko sa nakoniec vyhol možnej havárii s prípadným spojením s komunistami a podarilo sa mu dohodnúť s ľuďmi, ktorí profilom prirodzene sadnú do SNS a jej značku svojím výtlakom na sociálnych sieťach posilňujú.

Samozrejme, sčasti mu pomohol aj Boris Kollár, ktorý v prvom roku vlády mal ambície prevziať voličov SNS, ale keď došlo na základnú otázku, kam Slovensko patrí, nestratil rozum a stal sa z neho výrazný obhajca Slovenska v atlantických a európskych štruktúrach podporujúci Ukrajinu proti agresii Ruska.

Oproti tomu Danko otvorene stavia na autentickú obranu Ruska a antiamerický sentiment, ktorým trpí približne polovica republiky. Iste, v tom priestore sa hýbe Smer aj Republika, ale je dosť veľký na to, aby si časť z neho vzala aj SNS.

Už sa hrá len o to, či to dajú sami alebo si budú musieť niekoho kúpiť – už SaS mimo parlamentu (v poslednom Focuse 5 percent) by im dosť pomohla.

3. Krátko o spájaní demokratov

Je hotovo. Politické strany mali čas do nedele rozhodnúť sa, v akej zostave pôjdu do volieb, kto sa s kým spojí a kto obsadí aké miesto. Kandidátne listiny odovzdalo 24 strán a jedna koalícia – už spomínaná OĽaNO, Za ľudí a Kresťanská únia.

Zoznam kandidátov na poslancov predstavili už Progresívne Slovensko, SaS, KDH, Aliancia, Demokrati aj Sme rodina a Republika. Ostatní sa so zverejnením všetkých mien neponáhľajú.

Štátna komisia pre voľby a financovanie politických strán preskúma kandidátky do 12. júla, najneskôr do 22. júla ich zaregistruje a určí žrebom číslo, s ktorým pôjdu jednotlivé strany (a koalícia) do volieb. Toľko technikálie. Poďme na základné postrehy k spájaniu.

Nespojili. Prodemokratické malé strany, ktorým prieskumy dlhodobo merajú pod päť percent, idú do volieb samostatne. Bývalý premiér Eduard Heger sa upokojuje, že Demokrati spájajú päť strán (Spolu, Šanca, Jablko, Dobrý deň, Slovensko a Demokrati).

Mikuláš Dzurinda spojil Modrých s novým Mostom-Híd Lászlóa Solymosa a s kampaňou pomáha aj Béla Bugár. Maďarské fórum Zsolta Simona sa spojilo s ODS a DS.

K zásadnému spájaniu, ktoré by tieto strany mohlo dostať do parlamentu, však nedošlo. Výsledkom sú formálne tri kandidujúce strany s preferenciami okolo troch či dvoch percent, ktoré sa neoplatí voliť. Zato majú aspoň nádej, že si siahnu na štátny príspevok.

Klus sa spojil. Martin Klus ukázal, že mu na politickej budúcnosti záleží viac ako malým demokratickým stranám. Bývalý podpredseda SaS, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, dnes poslanec Národnej rady sa preslávil kandidatúrou na miesto v Európskom dvore audítorov.

Po sľube, že sa nepridá k žiadnej politickej strane, nebude za žiadnu kandidovať do parlamentu vo voľbách 30. septembra, a ak nedostane miesto v európskych štruktúrach, vyberie sa zrejme akademickou, prípadne diplomatickou cestou, tentoraz zhodnotil svoje schopnosti i možnosti a spojil sa s Borisom Kollárom, Petrom Pčolinským, Antonom Hrnkom (pôvodne SNS), Jozefom Šimkom (pôvodne ĽSNS) či Martinom Borguľom.

Spolu s nimi kandiduje za Sme rodina zo 150. miesta.

Jednou vetou:

4. Rozpočtová rada znížila odhad tohtoročného schodku verejných financií. Očakáva deficit 5,7 percenta HDP, v máji to bolo 6,2 percenta. Hlavným dôvodom podľa rady je, že EÚ uhradí Slovensku viac kompenzácií vysokých cien energií.

5. Vláda nemá dosť financií, aby mohla samosprávam poskytnúť kompenzácie za vysoké ceny energií, uviedol premiér Ľudovít Ódor. Najnovšie zmeny zákonov spôsobili podľa neho výpadok rozpočtových príjmov.

6. Úrad vlády vytvoril platformu slovenskotiveri.vaia.gov.sk pre čerstvých maturantov, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia. Jej cieľom je pomôcť a ponúknuť im zaujímavé príležitosti. Považujem za dôležité, aby sme vám tlmočili, že máme o vás záujem, píše v osobnom liste premiér Ódor. „Slovensko vás chce a potrebuje.“

7. Tender na osemkolesové transportéry prebehol podľa Úradu pre verejné obstarávanie podľa zákona, píše denník Pravda. Viaceré opozičné strany zaň exministra obrany Jaroslava Naďa kritizovali, Smer naňho podal aj trestné oznámenie.

8. Premiér Ľudovít Ódor nevylúčil personálne zmeny vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ak nebudú účinné prebiehajúce ozdravné opatrenia. Strata VšZP bola ku koncu marca vyše 50 miliónov eur. Rezort zdravotníctva chce podrobnosti o opatreniach oznámiť po dnešnom rokovaní dozornej rady poisťovne.

9. Nový cukrovinkársky závod chce pri Žiline postaviť ukrajinská firma Lukas, ktorá v stredoukrajinskom Kremenčuku zamestnáva pri výrobe sladkostí až 3 500 ľudí. Do slovenskej fabriky, ktorá vytvorí 200 pracovných miest, plánuje investovať 11 miliónov eur.

10. V Národnej rade sa začne rekonštrukcia v súvislosti s obnovou zariadení pre rokovaciu sálu po ukončení mimoriadnej schôdze k odvolávaniu Borisa Kollára. Informovala o tom Kancelária Národnej rady. Schôdza je zvolaná na utorok, od 6. júla by sa už v hlavnej budove nemalo rokovať.

Zaujímavé články:

Prekvapivé boli už prvotné zistenia z archívov ÚPN. Podľa Bezáka našli ako spolupracovníkov ŠtB až tretinu kňazov z Trnavskej diecézy – viac než 200 zo zhruba 700 kňazov, ktorí boli v tom čase aktívni.

Mária Benedikovičová o prípade Róberta Bezáka (dennikn.sk)

Citáty:

Danglár: