To, že Igor Matovič vytvorí volebnú koalíciu spolu s Kresťanskou úniou a so stranou Za ľudí, sa povrávalo už týždeň pred odovzdaním kandidátok. Definitívne sa táto informácia potvrdila až v nedeľu 2. júla tesne pred polnocou, keď Igor Matovič dorazil na ministerstvo vnútra odovzdať kandidátnu listinu.
Vládnutie s OĽaNO vylučuje väčšina strán, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu. Strana – alebo nazývajme ju aj koalícia – Igora Matoviča má koaličný potenciál veľmi nízky. Prakticky v žiadnej vláde, ktorá by mohla vzniknúť po voľbách 2023, sa s OĽaNO nepočíta.
Oficiálny názov volebnej koalície OĽaNO je nasledovný:
koalícia OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK, Kresťanská únia a ZA ĽUDÍ.
Fakt, že Igor Matovič formálne podal kandidátnu listinu ako koalíciu troch strán, znamená, že sa na OĽaNO bude uplatňovať takzvané aditívne volebné kvórum. Inými slovami – bude musieť prekročiť sedem percent namiesto piatich. Tak ako musela koalícia PS/Spolu vo voľbách 2020.
Tento krok výrazne mení predpokladané povolebné rozloženie síl v parlamente. OĽaNO malo v poslednom prieskume agentúry Focus šesť percent. V piatok, keď prieskum vyšiel, sme predpokladali, že OĽaNO bude mať v parlamente desať kresiel. Dnes už však predpokladáme, že bude mať nula.
V tomto článku sa pokúsime namodelovať päť možných scenárov povolebného rozloženia síl v parlamente, a teda aj možných vládnych koalícií za predpokladu, že voľby by dopadli tak, ako to odhaduje posledný prieskum. Zdôrazňujeme, že ide o modelovanie z posledného prieskumu. A keďže mnoho voličov sa rozhoduje až na poslednú chvíľu, voľby môžu dopadnúť aj úplne inak.
Rozloženie parlamentných síl, ktoré sa dozvieme 1. októbra v skorých ranných hodinách, môže byť tiež úplne iné.
Prvý scenár počíta s predpokladom, že sa do parlamentu nedostane OĽaNO, druhý, že sa do parlamentu nedostane ani SaS, tretí, že sa nedostane ani KDH, a štvrtý, že sa dostanú SaS a KDH, ale nedostane sa SNS ani OĽaNO. Posledný piaty počíta s tým, že sa dostane aj SaS, aj KDH, aj SNS a že OĽaNO pokorí sedem percent.
Prečo práve tieto kombinácie? Vychádzame z toho, že práve toto sú strany, ktoré sa pohybujú blízko hranice zvoliteľnosti, a ich šance, že sa dostanú, respektíve nedostanú do parlamentu sú približne jedna k jednej.
Scenár 1: Voľby dopadnú presne ako posledný prieskum
V scenári 1 predpokladáme, že voľby dopadnú presne ako posledný prieskum, ktorý sme zverejnili v piatok, avšak s tým rozdielom, že na OĽaNO už uplatňujeme sedempercentné kvórum.
O tom, komu vlastne pomáhajú voliči, ktorí volia stranu, ktorá skončí tesne pod hranicou zvoliteľnosti, kolujú rôzne mýty. Odpoveď je pomerne jednoduchá. Hlasy pre stranu, ktorá skončí pod volebným kvórom, prepadnú. Nijako sa s nimi nepočíta. Mandáty, ktoré by strana mohla získať, ak by kvórum preliezla, si strany rozdeľujú pomerne podľa volebného výsledku – rovnako ako všetky ostatné mandáty.
To znamená, že na stranách, ktoré skončia tesne pod kvórom, najviac benefituje víťaz volieb. V posledných voľbách si z kresiel, ktoré mala dostať koalícia PS/Spolu, najviac ukoristilo OĽaNO. Ak predpokladáme, že Smer voľby vyhrá a OĽaNO sa do parlamentu nedostane, tak, paradoxne, z kresiel pre OĽaNO si najviac ukoristí Smer.
Z desiatich kresiel, ktoré sme ešte v piatok pripisovali OĽaNO, by šesť vzali strany Smer a Hlas. Vďaka tomu by mohli spolu s SNS vytvoriť tesnú koaličnú väčšinu 77 poslancov. Väčšinu by vytvorila aj koalícia Fica, Pellegriniho a Borisa Kollára.
Na pomyselnej druhej strane by vládu mohol skladať Peter Pellegrini s Progresívnym Slovenskom, KDH a SaS. Bola by to extrémne tesná väčšina. Ak by sa pridal Boris Kollár, ktorý je prirodzeným partnerom Hlasu, dosiahli by väčšinu s 87 poslancami.
Graf vyššie je farebne rozlíšený podľa toho, ktorá strana by bola premiérskou stranou, respektíve podľa toho, kto by bol premiérom – Robert Fico, Peter Pellegrini alebo Michal Šimečka.
Michal Šimečka v tomto scenári, ktorý sa nateraz javí ako najpravdepodobnejší, vládu zostaviť nemôže. Nemá s kým.
Je nutné dodať, že Matovičovo zahrávanie sa s volebným kvórom takisto citeľne znižuje riziko povolebného patu. Časť z jeho 9 až 10 kresiel, ktoré by dostal za výsledok okolo šiestich percent, by chýbali pri zostavovaní väčšiny; či už z jednej, alebo druhej strany. O tom viac v scenári 5.
Aditívne volebné kvórum
Mechanizmus, keď sa volebné kvórum zvyšuje pre koalície podľa počtu strán, ktoré ju tvoria, sa do slovenského volebného systému dostal už pred voľbami 1992.
Aditívne volebné kvórum je v rozpore s princípom všeobecnosti a rovnosti volebného práva, čo v posledných voľbách pocítili najmä voliči koalície Progresívneho Slovenska a Spolu, ktorí tvorili významnú časť elektorátu, avšak v parlamente ostali nezastúpení.
Aditívne volebné kvórum však sleduje legitímny cieľ – integráciu straníckeho systému. Inými slovami, toto volebné pravidlo má nútiť strany, aby sa spájali trvalo a nielen účelovo pred voľbami. Trvalé spájanie znamená, že keď sa spoja dve strany, jedna úplne zanikne. Príklad takéhoto spojenia je nedávne zlúčenie Dobrej voľby s Hlasom.
Prax, s ktorou kedysi prišiel Igor Matovič a začali ju napodobňovať aj iné strany, čiže spojenie sa udeje spôsobom, že jedna strana formálne zmení názov tak, aby zahŕňala názov aj druhej strany, ale zároveň druhá strana nezanikne, ide presne proti zmyslu tohto pravidla.
Poriadok do aplikovania aditívneho volebného kvóra, ale aj do machinácií s politickými stranami by mohlo vniesť ministerstvo vnútra a nepriamo aj štátna komisia pre voľby. Oba orgány sú však veľmi zdržanlivé, čo sa týka zasahovania do činnosti strán, aj v prípadoch, že ide o očividné obchádzanie zákona.
Scenár 2: Okrem OĽaNO to nedá ani SaS
Ešte predtým, než sa dostaneme k prepočtom výsledkov na mandáty v tomto scenári, vysvetlime si, podľa akých kritérií vyberáme možné koalície.
Predpokladáme, že strany PS, SaS a KDH vylučujú spoluprácu so Smerom aj s Republikou. To už lídri potvrdili niekoľkokrát.
Sme rodina síce v minulosti takisto deklarovala, že do vlády by nešla so stranami, ktoré spochybňujú západnú orientáciu Slovenska, no zároveň nemala a nemá problém dať na kandidátku ľudí, ktorí miesto Slovenska na Západe spochybňujú. Pripúšťame preto, že Sme rodina môže za istých okolnosti vstúpiť do Ficovej vlády, prípadne umožniť jej vznik takzvanou tichou podporou.
Spojenie Smeru, Hlasu a SNS nevylučujeme. Lídri týchto strán už majú so spoločným vládnutím skúsenosť. Fico je otvorený vládnutiu s Hlasom. Pellegrini sa síce viackrát vyjadril, že si nevie predstaviť byť vo vláde s Robertom Ficom, ale to neznamená, že keď nebude iná možnosť, že tak naozaj neurobí – navyše takisto to možno interpretovať tak, že Hlas síce do vlády so Smerom pôjde, ale buď Fico, alebo Pellegrini v nej sedieť nebudú. Je tu teda priestor na kompromis.
Republika má aj pomerne malý koaličný potenciál a jej účasť vo vláde pripúšťame len v kombinácii so Smerom a SNS.
Samostatnou kategóriou sú PS a KDH. Predseda KDH Milan Majerský sa v poslednom čase čoraz častejšie vyhraňuje voči Progresívnemu Slovensku a považuje ho za zlo. Napriek tomu predpokladáme, že za istých okolností by KDH bolo ochotné pristúpiť na kompromis s PS.
Druhý scenár predpokladá, že sa do parlamentu nedostane SaS, ktorá mala v poslednom meraní odhad presne päť percent. V takej konštelácii by väčšinu dosiahla štvorkoalícia na čele s Petrom Pellegrinim, v ktorej by ešte bolo PS, KDH a Sme rodina.
Pohodlnú väčšinu by mala aj vláda Smeru s Hlasom a SNS. S podporou Sme rodina by dokonca siahli aj na ústavnú väčšinu.
Scenár 3: Ani OĽaNO, ani SaS, ani KDH
Šanca, že sa do parlamentu nedostanú všetky tri menované strany je skôr menej pravdepodobná, avšak nie vylúčená. Sulíkovci sú presne na hranici a KDH je síce prieskumami nadnášané tesne nad piatimi percentami, avšak voľby 2016 a 2020 ukázali, že to pre KDH ešte nie je vstupenka do parlamentu.
Keďže KDH a OĽaNO súťažia o podobného voliča, ich preferencie sa trochu prelievajú. Preto by aspoň jedna z nich mala prekročiť päť percent, lenže fígeľ je v tom, že Matovič potrebuje až sedem. Dokopy tak tieto strany môžu dostať 11,9 percenta a ani jedna nemusí byť v parlamente.
V tomto scenári by mohol poskladať vládu Robert Fico v spolupráci s Petrom Pellegrinim a Andrejom Dankom. Dokopy by dali 88 kresiel a k ústavnej väčšine by im chýbali len dva hlasy.
Fico by vedel zostaviť vládu aj s Hlasom, mali by však len tú najtesnejšiu možnú väčšinu.
Na druhej strane by mohla vzniknúť vláda Hlasu, Progresívneho Slovenska a Sme rodina, tá by tiež mala len veľmi tesnú väčšinu.
Vláda, ktorú by mohol viesť Michal Šimečka, je v tomto scenári, podobne ako v predchádzajúcich, skôr nepravdepodobná.
Scenár 4: Bez OĽaNO a SNS
Ešte než sa dostaneme k prepočtom štvrtého scenára, treba povedať, že šance Šimečku stať sa premiérom nie sú zanedbateľné. V tomto modelovaní mandátov a možných vlád vychádzame z posledného prieskumu agentúry Focus, kde je Hlas pred Progresívnym Slovenskom.
Avšak júnový prieskum agentúry Ipsos už posunul Progresívne Slovensko pred Hlas Petra Pellegriniho. Ak PS skutočne predbehne vo voľbách Hlas, šance na zostavovanie vlády Michalom Šimečkom stúpnu – aj v tomto prípade to však ovplyvní zloženie parlamentu a ochota jednotlivých strán akceptovať predsedu PS ako premiéra. Nie je jasné, ako by sa v takej situácii zachoval Peter Pellegrini.
V tomto scenári by bola malá pravdepodobnosť, že sa moci chopí Fico. Skôr by to vyzeralo na vládu Petra Pellegriniho. Štvrtý scenár by vyriešil aj výhradu KDH voči Progresívnemu Slovensku – vládu by totiž bolo možné zostaviť aj bez KDH. S Borisom Kollárom. Päťkoalícia s KDH by si však siahla na ústavnú väčšinu.
Stále však platí, že hypoteticky by vládu mohol zostaviť aj Fico spolu s Hlasom a Sme rodina.
Scenár 5: OĽaNO prekročí sedem percent
Scenár, v ktorom by sa OĽaNO dostalo do parlamentu a za sedempercentný výsledok by dostalo 12 mandátov, je pomerne zaujímavý. Takáto situácia by výrazne posilnila Borisa Kollára, bez ktorého by nemohla vzniknúť ani Ficova, ani Pellegriniho vláda.
Okrem iného, v parlamente by bol rekordný počet subjektov – až deväť, pričom slovenským štandardom je šesť až sedem subjektov.
Boris Kollár by v takomto prípade musel zvažovať, či sa pridá do štvorkoalície vedenej Robertom Ficom – spolu s Hlasom alebo SNS, alebo by sa pridal do päťkoalície vedenej Petrom Pellegrinim. Obe možnosti by však mali pomerne nekomfortne malú väčšinu piatich poslancov.
Udržať päťkoalíciu s takou malou väčšinou, v ktorej by bolo aj PS, aj KDH, by bola pre jej lídra veľká výzva.
Piaty scenár by mohol pokojne vytvoriť aj patovú situáciu, v ktorej by nebolo možné zostaviť novú vládu. V takej situácii by ďalej vládol Ľudovít Ódor, no v hre by mohla byť aj menšinová vláda, ktorej vznik by mohol umožniť Boris Kollár alebo Igor Matovič.
Scenár 6: Nedostane sa OĽaNO ani Sme rodina
Medzi možné scenáre sme zaradili aj situáciu, že by sa prekonať hranicu piatich percent nepodarilo Borisovi Kollárovi. Odhad preferencií Sme rodina bol v poslednom meraní agentúry Focus 6,1 percenta. Dnes s istotou nevieme ani to, čo s podporou strany šéfa parlamentu spraví kauza napadnutia jeho bývalej partnerky.
Sme rodina má pomerne vysoký koaličný potenciál. Snaží sa robiť centristickú politiku a zásadne sa nevymedzovať voči možným partnerom z jednej alebo z druhej strany. Aj v Matovičovej či Hegerovej vláde Sme rodina pôsobila ako nekonfliktný koaličný partner.
Jej neprítomnosť v parlamente by mohla zredukovať počet možných vládnych koalícií.
Absencia poslancov okolo Borisa Kollára by mohla otvoriť cestu k vláde Roberta Fica s Petrom Pellegrinim a Andrejom Dankom. Takáto trojkoalícia by mala v tomto modelovom scenári pohodlnú väčšinu 83 poslancov.
Z druhej strany by vládu mohol vyskladať ešte Pellegrini zo štyroch strán, menovite Hlas, PS, KDH a SaS.
Scenár 7: Bez OĽaNO, KDH, SaS a Sme rodina
Siedmy scenár považujeme za extrémne nepravdepodobný, no zároveň ho nemožno úplne vylúčiť. Ako sme písali vyššie, OĽaNO a KDH majú časť spoločných voličov a preferenčne dnes majú dohromady okolo 12 percent. Za istých okolností to môže dopadnúť tak, že dokopy budú mať takmer 12 percent, ale obe skončia pod hranicou zvoliteľnosti.
SaS a Sme rodina nemajú veľmi veľa spoločných voličov, nejde o prepojené nádoby, kde by sme mohli predpokladať, že ak to nedá jeden, tak to určite dá druhý. SaS môže utrpieť úspechom PS a Sme rodinu by mohla poškodiť napríklad posledná kauza.
V tomto modelovom scenári by parlament mal päť strán, pričom vládu by zrejme dokázal zostaviť len Robert Fico. S Hlasom a SNS by mohol mať ústavnú väčšinu a bez SNS pohodlnú vládnu väčšinu. Možná by bola aj vláda Smeru s Republikou a SNS.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Daniel Kerekes






















