V remeselníckom dome rodinné bývanie, v garáži úspešná reštaurácia. Vždy sa nám páčili staré domy, hovoria majitelia
Za obnovu remeselníckeho domu a priestorov reštaurácie získali Ocenenie za príkladnú obnovu, ktoré sa udeľuje v Bratislavskom kraji.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Manželia Anetta Trelová a Martin Plaštiak kúpili svoj dom netradične. Cez inzerát zo Spojených štátov, kde v tom čase žili. Rodina s dvomi synmi sa po viac ako dvadsiatich rokoch plánovala vrátiť na Slovensko. Martin v zahraničí varil v michelinských reštauráciách, Anetta sa venovala fyzioterapii.
Keď zvažovali, kde si vytvoria nový domov, Martin si hneď spomenul na Modru. Vinohradnícke mesto dobre poznal, rodičia pochádzali zneďaleka a s otcom do okolia chodil na turistiku. „Mal som to tu zmapované. Modra má navyše svoju kultúru, sú tu kaviarne, je tu kino. Nemusíš nikam ísť. Páči sa nám aj tá história,“ hovorí.
Dom vychýreného debnára
Svoju históriu má aj dom, ktorý sa rozhodli kúpiť. Dom aj so širším okolím, ktorého súčasťou bol kedysi trh a dnes sa využíva ako verejné parkovisko, patril rodine Bakošovej. „Ján Bakoš bol vychýrený majster, debnár. V tom čase to bolo niečo ako IT dnes. Mal sudy kade-tade, v Bratislave aj vo Viedni,“ vraví Martin.
„Pre nás to bol zaujímavý domček. Vždy sa nám páčili staré domy, preto sme chceli nejaký kúpiť a obnoviť. Máme k tomu vzťah,“ zhodujú sa manželia.
Predná časť domu má hrubé kamenné múry, v interiéri sa nachádzajú klenby, ktoré sa majiteľom od začiatku páčili. „Predná časť domu môže mať 400 až 500 rokov, nikto presne nevie. Vďaka kamenným múrom je tu super klíma,“ hovorí Martin.
To, že je táto časť domu naozaj stará, potvrdzujú aj okná od ulice, ktoré sú veľmi nízko. Ulica sa postupne zdvíhala, pribúdali nové vrstvy a okná sú dnes asi vo výške kolien. „Bol to možno jeden z prvých domov na tejto ulici,“ vraví Anetta.
