My sa jednoducho stretávame na Pohode

Bol som na Slovenskom alternatívnom lete pod hradom Revište, asi v roku 2000, keď to bol jeden veľký Woodstock, v dobrom aj v zlom. Veta, že „doprava zo Žarnovice je zabezpečená“ znamenala nákladnú aviu, všetci sme skončili v blate a na organizácii si nikto nedal veľmi záležať.

A napriek tomu sme všetci skončili šťastní. Veď alternatívne leto.

Mnoho vecí sa odvtedy zmenilo – okrem iného máme všetci aj zhruba o dvadsať rokov viac – a festivaly sú dnes organizačne inde. Ak by sa to čo vtedy dialo niekde dnes, tak by najprv zakročili rodičia, potom hygiena a nakoniec protidrogová jednotka. Nie nevyhnutne v tomto poradí. Mimochodom, píšem to v dobrom. Fakt to bol vtedy super žúr.

Lenže festivaly sa naozaj zmenili: vtedy ste o čomkoľvek okrem teplého piva a studených párkov mohli iba snívať, dnes očakávame komfort, úroveň, služby, veľké mená. A niekedy ani to nestačí.

Asi viete o tom, že mnohé festivaly majú problémy s predajom lístkov, a týka sa ich to prakticky všetkých vrátane tých najväčších alebo najtradičnejších. Požiadavky sú vyššie, ponuka väčšia, človek dnes navyše podvedome ráta peniaze, a vraj sme si počas korony odvykli.

Najhoršie je, že sám na sebe vidím, že všetko je to pravda. Práve preto som pred tohoročnou Pohodou veľa rozmýšľal o tom, prečo je práve ona výnimočná. Prečo by som mal niekomu neznalému alebo nerozhodnutému odporučiť práve ju? A prišiel som na to, že neviem, ako to je.

Pri rozmýšľaní som sa snažil vyhnúť rečiam o ostrovčeku pozitívnej deviácie, lebo rokmi sa z nich stali frázy. Neznamená to, že nie sú pravdivé, len treba aj niečo viac. Navyše mi to znie, ako keby tam vonku, za bránami letiska, bola nejaká džungľa plná nepriateľov.

Snažil som sa nerozmýšľať nad tým, že mnohých ľudí, ktorí Pohodu robia, osobne poznám a mám ich rád – to nie je argument. To, že to niekto myslí dobre a je fajn človek, nestačí.

No a rovnako som sa snažil vyhnúť aj rečiam o tom, ako práve tu stretnete tých ľudí, ktorých ste celý rok (dva, tri) nestretli. Neviem, pripadá mi to také obyčajné a navyše som to s jedným kamarátom z vysokej školy mal dlhé roky tak, že sme sa dvanásť mesiacov nevideli, a aj počas Pohody sme sa priebežne informovali o tom, kde sa nachádzame, aby sme sa náhodou nestretli. Vždy sa nám to podarilo.

Inak je to fakt dobrý kamoš a celý tento rituál bol vlastne skoro lepší ako ozajstné stretnutie.

Takto som povyškrtával ešte niekoľko dôvodov (kvôli splachovacím záchodom na festival asi tiež nechodíte), až mi nakoniec neostalo nič a musel som začať odznova.

Myslím si, že mnohí z nás sú nároční a od značiek, ktoré podporujú (napríklad od festivalov), požadujú aj niečo navyše. Poeticky by sa dalo povedať, že hlbší súlad. Napríklad to, že tie značky majú názor a neboja sa ho vyjadriť. Aj za cenu menšej popularity.

Nemyslím si, že ide z našej strany o nejaký virtue signaling. Nepotrebujeme dať najavo, že sme lepší ľudia, ba dokonca nimi ani nevyhnutne nemusíme byť, len aj vo svojich každodenných a pomerne obyčajných životoch hľadáme aj čosi viac. Nemusí to pritom byť nič veľké, stačí urobiť niečo malé navyše aj vo svojom okolí.

No a keď potom niečo navyše robíme, logicky hľadáme festival, ktorý to vníma rovnako.

Od roku 2020 čelíme po sebe nasledujúcim veciam, o ktorých sa nám predtým ani nesnívalo. Čelí im aj Pohoda a zvláda to bez toho, aby zľavila z vlastných nárokov. Zodpovednosť počas korony alebo jednoznačná podpora Ukrajiny nepatrí medzi kasové trháky, ale je dôležitá.

Čiže aby som to uzavrel: viete, ktorý festival je dobrý? Taký, ktorý je ako vy. Niekomu môžu vyhovovať Dni zelá v Stupave a je to tak úplne v poriadku. My sa jednoducho stretávame tu.