Zotrvanie Kollára vo funkcii je znakom toho, že slovenská politika je na periférii civilizovaného sveta
Dnes už ani nie je podstatné, či sa ešte nejaké ďalšie fackovanie alebo čokoľvek iné vyplaví na povrch.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je publicista
Nikoho z nás nič do toho, čo robil alebo robí Boris Kollár vo svojom súkromnom živote. No pretože už nie je súkromnou osobou, ale je dokonca druhým najvyšším ústavným činiteľom (nekonečná hanba), verejnosť má k tomu čo povedať. A nielenže má, ale aj musí.
Každý verejný činiteľ svojím verejným i súkromným správaním predkladá vzorce správania. V civilizovanejšom a politicky vyspelejšom svete je to dnes už súčasť povedomia verejnosti, ktorá chce byť na svoju krajinu hrdá a vie, že na politikov musia platiť rovnaké meradlá slušnosti, spravodlivosti a etiky ako na ostatných (ak nie prísnejšie). Je to súčasť vytvárania štandardov a nepísaných pravidiel. V konkrétnych prípadoch aj dôvod trvať na nich napríklad aj odchodom politikov, ktorí ich prekročili.
Už sa o tom napísalo veľa, ale zopakujme to.
