Denník N

Politici v strednej Európe nám taja dôsledky svojich slov a činov

Vôbec by sa politikom na Západe nedalo čudovať, keby sa svojich voličov začali pýtať, či si želajú zostať so strednou Európou v jednej Únii.

Autor je editorom týždenníka Respekt,
člen redakčnej rady Denníka N

Nálada v Európskej únii mi začína pripomínať obdobie tesne pred rozpadom Československa.

Verejnú debatu vtedy úplne ovládlo vzájomné obviňovanie, ktoré natoľko otrávilo oba národy, že rozpad federácie, o ktorom sa však verejne takmer nehovorilo, vyzeral nakoniec ako jediné úľavné riešenie.

Dodnes si nie som istý, či vtedajší politici vyvolávali zášť v oboch národoch preto, aby rozpad docielili, alebo boli vývojom (ktorý sa spätne javí ako nevyhnutný) zaskočení.

Dnes tiež neviem, či politici v strednej Európe (ktorí v tejto paralele hrajú úlohu vtedajších Slovákov) hovoria o Európskej únii s takou nenávisťou preto, že chcú docieliť odchod nášho regiónu z nej, alebo len nechápu dynamiku vývoja, ktorý vinou ich slov a činov k tomuto odchodu speje.

V posledných týždňoch si nemôžem spomenúť ani na jeden výrok významného politika (s výnimkou slovenského prezidenta Andreja Kisku), ktorý by o Únii povedal niečo pozitívne.

Ministri poľskej vlády pripomínajú Nemecku Hitlera a jeho vraždenie Poliakov, maďarský premiér Viktor Orbán obviňuje Západ a Nemecko zvlášť z „morálneho imperializmu“, českí a slovenskí politici hovoria, že Západ zlyhal, má si riešiť problém s utečencami sám a nás do toho neťahať.

A všetci chrlia oheň a síru na politickú korektnosť pokryteckého Západu, kým oni vraj o ňom konečne hovoria otvorene tvrdú pravdu.

Dobre, prečo však potom otvorene nepovedia aj ďalšiu tvrdú pravdu: že s takým Západom nechcú mať nič spoločné a mali by sme z Únie vystúpiť?

Je to totiž jediný logický záver, ktorý možno z rétoriky politikov v strednej Európe vyvodiť.

Nie je práve ich neochota povedať tento názor prejavom tej zatracovanej „politickej korektnosti“, ktorej cieľom je podľa nich „tajiť pravdu“?

Taja nám oni svoj skutočný zámer, alebo – ešte horšie – sú len hlúpi?

Aj v tomto je situácia veľmi podobná tej, ktorá predchádzala rozpadu Československa. Slovenskí politici obviňovali Prahu zo všetkého možného, ​​ale o odchode z federácie hovoriť nechceli, až to boli nakoniec Česi, ktorí z ich rétoriky vyvodili logický záver.

Jedným z prvých bol Ludvík Vaculík, spisovateľ s veľkým citom pre jazyk, ktorý hneď pochopil, k čomu slová Slovákov vedú, a napísal im: „Domeček mějte si svůj.“ Václav Klaus a iní prišli až neskôr.

Aj dnes je to tak, že o odchode štátov strednej Európy z Únie ako logickom dôsledku vývoja vzájomných vzťahov začínajú otvorene písať novinári práve na Západe (napríklad v nemeckom týždenníku Der Spiegel). Politici si potom tento názor osvoja o niečo neskôr.

Vôbec by som sa politikom na Západe nečudoval, keby sa svojich voličov začali pýtať, či si želajú zostať so strednou Európou (a určite i východnou) v jednej Únii. A vôbec by som sa nečudoval, keby bola ich odpoveď negatívna.

Čudujem sa vlastne len národom v strednej Európe, že si pokrytectvo či hlúposť svojich politikov, ktorí ich vedú k odchodu z Únie bez toho, aby sa k tomuto cieľu otvorene hlásili, nechajú páčiť.

No je tiež možné, že sa čudujem zbytočne, pretože atmosféra zášti a obviňovania im vyhovuje, tak ako Čechom a Slovákom možno vyhovovala oná vzrušujúca predohra vedúca k rozchodu.

Viac čítania od Martina Šimečku? Skúste knihu Medzi Slovákmi

zobraziť

Teraz najčítanejšie