Ukrajinský hokejista Babinec hral aj na Slovensku, teraz skúša zabudnúť na Rusko
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Ukrajinský hokejista Serhij Babinec je sedemnásobným majstrom svojej krajiny, hral aj na Slovensku a krátko v Rusku. Opísal nám svoju dilemu, ktorá sa týkala hrania v krajine agresora, a svoju vlaňajšiu pomoc pri evakuácii mladých hokejistov do bezpečia.
„Je dôležité, že aj počas vojny stále môžeme hrať hokej,“ spustí svoje rozprávanie Serhij Babinec po tom, čo sme sa stretli v kyjivskom Národnom športovom komplexe Olimpijskyj.
Sídli tu aj Ukrajinská federácia ľadového hokeja, kde tridsaťpäťročný hokejista pôsobí aj ako manažér mládežníckych výberov.
„Mám za sebou dlhú kariéru, hral som za Doneck alebo za Humenné, Prešov či Detvu na Slovensku. Žil som tam dva roky a naučil som sa za ten čas trochu po slovensky,“ vysvetľuje a plynule prechádza do slovenčiny, ktorá je podľa neho veľmi podobná ukrajinčine aj češtine. „Keď vieš po slovensky a ideš s mužstvom zo šatne na štadión, dáš si tam pivko, je tam hudba… Vieš, ako to asi vyzerá,“ spomína a pritom sa smeje.
Hneď potom však opäť zvážnie. Keď Rusko vlani znovu
