Denník N

Ako Fico v roku 2012 klamal voličom (osem nesplnených sľubov)

Od zmien ústavy cez prepúšťanie úradníkov až po spôsob výkonu moci, tam všade Smer robil pravý opak toho, čo sľuboval.

Výhodou jednofarebnej vlády je, že môžete spraviť presne to, čo ste si predsavzali a k čomu ste sa verejne zaviazali. Tu je osem príkladov, ako sa to v slovenských podmienkach môže nepodariť. Pozrime sa, čo všetko Robert Fico sľuboval:

1. Na ústavu sa nebude siahať

Keď sme s kolegom Jurom Javorským robili tesne pred voľbami 2012 rozhovor s predsedom Smeru, jedna z prvých otázok bola, či strana plánuje robiť akékoľvek ústavné zmeny. „Absolútne nie. Nevidím žiadny dôvod na zmeny ústavy. V septembri budeme oslavovať dvadsiate výročie prijatia ústavy a môžeme urobiť nejakú inventúru, ale nemyslím si, že je v nej niečo také, čo by si vyžadovalo okamžité zásahy. Nepatrí to medzi priority politiky Smeru.“

Realita? Za posledné štyri roky sa ústava menila až štyrikrát – rušila sa poslanecká imunita (pár týždňov po voľbách), zakázal vývoz vody, menila sa justícia ruka v ruke so zadefinovaním manželstva a predĺžilo sa zadržanie podozrivých teroristov. Žiadna z týchto tém pritom nebola v slovenských pomeroch taká naliehavá, že by si vyžadovala bleskovú zmenu, naopak, zväčša išlo o čisté politikárčenie.

2. Generálneho prokurátora zvolia až po rozhodnutí Ústavného súdu, a aj to spolu s opozíciou

V čase minulých parlamentných volieb odmietal prezident Ivan Gašparovič vymenovať riadne zvoleného šéfa prokuratúry Jozefa Čentéša. V spomínanom rozhovore Fico úplne jasne povedal, ako bude Smer ďalej postupovať: „V tomto okamihu by bolo správne počkať na rozhodnutie Ústavného súdu, teda na to, ako sa pozerá na voľbu generálneho prokurátora a na právomoci prezidenta. Počkajme si, ako rozhodnú, a potom sa môžeme baviť ďalej… Ak Ústavný súd neprikáže prezidentovi vymenovať pána Čentéša, ak sa jeho ústavné sťažnosti ukážu ako neopodstatnené a ak sa potvrdí, že prezident môže, ale nemusí vymenovať generálneho prokurátora, tak je veľmi pravdepodobné, že ak budeme vo vláde, pristúpime k novej voľbe. Ale hľadali by sme človeka, ktorý by získal podporu aj od opozície.“

V decembri 2014 konštatoval Ústavný súd, že Gašparovič porušil nevymenovaním Čentéša jeho ústavné práva. Lenže to už bol rok a pol v úrade Jaromír Čižnár, ktorého Smer zvolil bez jediného opozičného hlasu. Porušené teda bolo všetko – Smer nečakal na ústavný súd, nerešpektoval Čentéšove práva a nedohodol sa s opozíciou na inom kandidátovi.

3. Vyhodia viac ako tisíc úradníkov

Modernizácia štátnej správy bola od začiatku veľkou témou Smeru. Projekt, ktorý sa v posledných mesiacoch stal synonymom vyhadzovania peňazí, mal mať okrem iného za cieľ – a teraz sa podržte – masívne úspory. Fico chcel vyhadzovať ľudí a nebál sa ani čísel: „Pokiaľ ide o špecializovanú štátnu správu, možno hovoriť o čísle, ktoré je vyššie ako tisíc.“ Výsledkom je Kaliňákovo ESO, ktoré znamenalo len presúvanie cedúľ a škatúľ, stámilióny investované do informatizácie, z ktorej sa všetci chytajú za hlavu. A počet zamestnancov verejnej správy za štyri roky narástol.

4. Porazia korupciu preukazovaním pôvodu majetku

Úplatkárstvo je odvekou témou a predseda Smeru naň mal už pred štyrmi rokmi jasný pohľad: Ako si vysvetľujete, že žiaden vrcholový politik nebol doteraz odsúdený za korupciu? „Tieto otázky treba klásť generálnemu prokurátorovi a ministrovi vnútra, nie mne… Môj názor je, že trestnoprávne prostriedky nie sú veľmi efektívne v boji proti týmto javom, lebo dôkazné bremeno je na strane štátu a štát ho veľmi ťažko znáša. Ak je niečo efektívne, tak je to zákon o preukazovaní pôvodu majetku… My sme zákon presadili a je dosť tvrdý na to, že keby finančná polícia predložila prokuratúre dostatočné podklady, môže dať civilnú žalobu a dôkazné bremeno už nie je na štáte.“

Smer mal posledné štyri roky pod kontrolou ministerstvo vnútra aj políciu, tri roky aj generálnu prokuratúru, keby chcel, mohol si aj meniť zákony v parlamente. Odsúdený za korupciu nie je nikto, zákon o pôvode majetku je mŕtvy.

5. Znova zakážu zisk zdravotných poisťovní

Krátko po víťazných voľbách dal Fico ďalší rozhovor kolegom Javorskému a Mirovi Kernovi, kde sa ho pýtali, či sa opäť pokúsi zakázať zisk poisťovní: „Nepochybne áno. Je to jedna z programových priorít Smeru. Problém je, ako to upraviť tak, aby to bolo v súlade s právom Európskej únie a ústavou. Ale niektorí právnici nám naznačujú, že by to malo ísť. Určite sa o to pokúsime.“ O nič sa nepokúsili. Vláda dala síce ministerke zdravotníctva úlohu pripraviť vytvorenie jedinej verejnej poisťovne, ale ani to sa nikdy nestalo.

6. Jasne za Úniu

Jedna kapitola programového vyhlásenia vlády sa volá „Posilnenie postavenia Slovenska v Európskej únii a vo svete“ a píše sa tam aj o tom, že vláda bude „podporovať rozhodovacie procesy založené na spoločnom postupe členských krajín a európskych inštitúcií“, že vychádza „z jasne proeurópskeho postoja“ a bude „aktívne komunikovať aktuálne témy Európskej únie slovenskej verejnosti s cieľom priblížiť Úniu občanom pre lepšie pochopenie prehĺbenia integračných procesov“. Namiesto toho vidíme odmietanie spoločných riešení, strašenie ľudí Úniou a žalobu na Brusel.

7. Zásadné ekonomické rozhodnutia padnú na rade

Po voľbách šéf víťaznej strany tvrdil, že síce nebude vládnuť s koalíciou, ale kľúčové rozhodnutia bude robiť spolu s Radou solidarity a rozvoja. Jej vznik sa stal jednou z desiatich kľúčových úloh programového vyhlásenia vlády, Fico vravel, že ju zriadi, aby „sme pomocou širokého dialógu pripravili návrhy zákonov, ktoré budú viesť k ozdraveniu verejných financií a rozpočtového deficitu v roku 2013 pod tri percentá HDP“, mala byť podľa neho napríklad miestom, kde „padne rozhodnutie, aká bude zvýšená sadzba dane pre bohaté firmy, dobre zarábajúcich ľudí, či bude zavedená daň z darovania či dedičstva“.

Nájsť informácie o činnosti rady nie je jednoduché, keďže pre verejnosť ostáva neznámou a nemá ani len vlastný web. V roku 2015 sedela raz, aby rokovala o „vláde zákona“ u nás. V roku 2014 podiskutovali o nezamestnanosti mladých.

8. Už len slušne

Fico po voľbách vravel aj to, že konflikt s novinármi je „vojna, na ktorú ide zbytočná energia z oboch strán“ a on bude musieť „míňať energiu na napĺňanie programu“. „V tomto už nastal a nastane posun. Každý robí chyby, nebránime sa ich priznať.“ V rozhovore pre vtedajšie Sme teda logicky padla aj otázka, či voľby 2012 priniesli nového Fica. „Fico je stále ten istý. Fico má len rešpekt k výsledku, ktorý dosiahol. Akákoľvek nafúkanosť, agresivita alebo arogancia, aj keby bola opodstatnená provokáciou, by bola nebezpečná. Treba mať nohy na zemi a robiť to tak, aby som sa nemusel hanbiť ísť na ulicu.“ Ani toto predsavzatie sa nakoniec nepodarilo úplne naplniť.

Aké teda plynie z tohto všetkého ponaučenie? Že je úplne jedno, čo Smer hovorí, nakoniec aj tak robí niečo úplne iné. A Fico sa napriek tomu nielenže nemusí hanbiť ísť na ulicu, on zas vyhrá voľby.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie