Denník N

Pomáha ženám: Volala nám už aj pani, ktorá bola na polícii deväťkrát

Mária Ďurčíková
Mária Ďurčíková

Vedúca poradkýň Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie Mária Ďurčíková hovorí, že polícia násilie na ženách často zľahčuje.

Národná linka pre ženy: 0800 212 212

Aký by mal byť postup polície, keď príde žena a hovorí, že ju jej expriateľ napadol a hrozil jej zabitím?

V prvom rade by policajti mali zabezpečiť ochranu ženy, a ak sú vo vzťahu deti, tak aj detí. To je najdôležitejšie. Vždy závisí od danej ženy, či chce, alebo nechce podať trestné oznámenie. Ak sa jej bývalý priateľ či muž vyhráža, v trestnom zákone existuje niekoľko trestných činov, ktoré to obsahujú – týranie blízkej a zverenej osoby, nebezpečné vyhrážanie. V prípade piatkovej vraždy by mohlo ísť napríklad aj o nebezpečné prenasledovanie.

Mal by policajt ženu presvedčiť, aby podala trestné oznámenie?

Veľakrát je pre ženu bezpečnejšie trestné oznámenie nepodať.

Prečo?

Pretože násilie sa potom môže stupňovať. Mali sme na linke pani, ktorá na bývalého manžela podala trestné oznámenie deväťkrát a deväťkrát sa nekonalo tak, ako sa malo. Často polícia vyhodnotí takéto oznámenie len ako priestupok. Muž dostane pokutu, stalo sa už aj to, že nakoniec ju musela zaplatiť žena, a ďalej muž pokračuje v násilí. Nie je to trest, ktorý by ho zastavil. Žena potom nevidí dôvod podávať ďalšie trestné oznámenie. Policajt by mal pritom reflektovať, čo mu žena hovorí, mal by jej veriť a nemal by spochybňovať, čo hovorí. Nemal by len spísať trestné oznámenie, ale aj reálne zabezpečiť ochranu. Ak je dôvodná obava z pokračovania násilia, mal by muža zobrať do väzby, mal by hliadkovať pred jej domom. Sú to povinnosti, ktoré policajti majú, ale nie vždy si ich plnia.

Video: Čižnár o polícii a týraní žien: Privádza ma to do zúrivosti
autor: Martina Pažitková

Aj zavraždená Dagmar podala trestné oznámenie a polícia jej prípad vyhodnotila ako priestupok. Generálny prokurátor ešte v júli povedal, že ho privádza do zúrivosti latentné vyšetrovanie polície, a kritizoval práve to, že tieto trestné činy končia ako priestupky. To je naozaj iba problém v ľahkovážnom prístupe polície?

Nechcem zovšeobecňovať, s niektorými policajtmi máme aj dobré skúsenosti. V zákone máme jasne napísané, čo je týranie blízkej a zverenej osoby, čiže keď policajt ženu vypočuje a spĺňa to všetky kvalifikačné predpoklady na trestný čin, tak to tak môže vyhodnotiť. No skôr to vyhodnotí  ako priestupok a príliš sa tým nezaoberá, zrejme je to aj menej byrokratické. Netuším, kde je problém. Máme rôzne skúsenosti, ale obávam sa, že do veľkej miery má na to vplyv aj to, že to policajti berú na ľahkú váhu.

Ide už o niekoľký prípad, kde existuje podozrenie, že polícia brala prípad násilia na žene na ľahkú váhu. Prečo sa s tým niečo nerobí?

Nám sa ukazuje ako veľmi potrebné, aby prebehol riadny výcvik zložiek, ktoré s násilím pracujú, jednou z nich sú policajti. Policajti, ktorí ženu vypočúvajú, by napríklad mali urobiť reálny odhad rizika. Nakoľko sa toto deje, si netrúfam povedať. Na rovinu poviem, že dnes u nás ženy nie sú reálne dostatočne chránené. Podľa štatistík ročne zavraždia na Slovensku bývalí manželia alebo partneri desať žien. Aj na linke sa nám ukazuje, že násilie práve expartnerov je veľmi vysoké.

Ak žena podala trestné oznámenie, polícia mohla násilníka na dva dni vykázať z domu. Od januára sa zmenil zákon a je to už desať dní. Funguje tento inštitút a môže pomôcť?

Dva dni boli naozaj málo. Žena je po útoku otrasená, musí riešiť svoju bezpečnosť a bezpečnosť detí, musí sa zorientovať v právnych veciach, v tom, čo by malo nasledovať, že by mala žiadať predbežné opatrenie, zákaz vstupu do bytu alebo domu. Zmena na desať dní je veľmi pozitívna, ale zatiaľ máme skúsenosti, že inštitút vykázania sa na Slovensku dostatočne nepoužíva. Viackrát sme napríklad žene povedali, aby žiadala vykázanie, ale pani nám povedala, že policajti jej povedali, že ho nemajú kam dať. To im pritom môže byť úplne jedno. Mali by si urobiť svoju prácu. Ak nám žena zavolá, vieme jej povedať, čo všetko by mohla spraviť, čo sa môže diať, vieme jej sprostredkovať kontakt na organizáciu, ktorá je k nej najbližšie. Tieto organizácie poskytujú bezplatné psychologické, sociálne aj právne poradenstvo.

Je právna pomoc kľúčová?

Pre ženu je veľmi dôležité, aby poznala základný právny systém, ktorý ju môže pred násilníkom ochrániť, a je skvelé, že tieto organizácie právnu pomoc bezplatne poskytujú.

Ako veľmi je potrebné, aby žena mala o násilí dôkazy – fotografie, nahrávky, sms-správy?

Samozrejme, čím má žena viac dôkazov, tým viac to hrá v jej prospech. Ak má správy, e-maily, fotografie toho, ako vyzerala po útoku, sú to veci, ktoré jej môžu výrazne pomôcť. Aj súdy vyhodnocujú prípady na základe dôkazov. Keď k nám žena zatelefonuje, aj toto s ňou preberáme tak, aby neohrozila seba. Vražde sa nikdy nedá zabrániť na sto percent, ale ak existuje stopercentná spolupráca polície, organizácie, na ktorú sa obrátila, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, tak šanca, že bude ochránená, sa zvyšuje.

Aký je rozdiel kvality ochrany ženy medzi jednotlivými krajinami?

Asi najväčší rozdiel je v tom, že spolupráca inštitúcií, ktoré prichádzajú do kontaktu so ženou zažívajúcou násilie, je v mnohých krajinách na oveľa vyššej úrovni. Na Slovensku sa téme násilia páchaného na ženách dlhodobo venovali mimovládne organizácie. Len minulý rok sa zriadila naša linka – je to prvá celoslovenská nonstop linka. Je bezplatná, anonymná a dôverná. Vo vyspelých krajinách – Španielsku, Nemecku, Rakúsku – sa tejto téme venujú už niekoľko desaťročí. Vidíte, ako u nás reagujú muži alebo väčšina populácie, keď sa hovorí o násilí na ženách – veľmi to zľahčujú. Stále sú u nás rodové predsudky, fungujú už od škôlky. Snažíme sa to zmeniť, pripravujeme aj školenia.

Koľko žien vám denne zatelefonuje?

Máme obdobia, keď je linka vyťažená viac – v pondelok po víkende napríklad vyzváňa od rána do večera, ale nie je to úplné pravidlo. Niekedy máme hovorov 20, niekedy 50 až 60. Počet volaní sa nám zvýšil aj po Vianociach, s čím sme počítali.

Aké ženy vám telefonujú?

Volajú nám ženy z rôznych sociálnych vrstiev, aj ženy, ktoré majú vysokopostavených manželov alebo samy majú veľmi dobrú prácu a vedia sa finančne zabezpečiť. Nedá sa to zovšeobecniť. Žena zažíva násilie preto, že je žena, a nie preto, že zarába menej alebo je napríklad nejakého vierovyznania. Dôvodov, prečo žena nedokáže odísť od manžela, môžu byť desiatky, nie sú to len finančné dôvody. Ak má finančné prostriedky, je to, samozrejme, plus. Štatistiky hovoria, že žena šestnásťkrát odíde od svojho manžela a až potom natrvalo ukončí vzťah. Často napríklad zostáva z dôvodu vyhrážok a aby ochránila deti. Je to veľmi individuálne, s každou ženou sa o tom rozprávame. Tri najčastejšie pocity sú strach, hanba a pocit viny.

Vyzývate ženy, aby išli na políciu?

Vôbec nie. Rozprávame sa o všetkých možnostiach, ktoré žena má, a ona je expertka na svoj život. Ak si myslí, že by ju to, že pôjde na políciu, mohlo ohroziť, rešpektujeme to. Žena svoju situáciu často vníma ako bezvýchodiskovú a my jej poskytujeme informácie a rozprávame sa s ňou o možnostiach, ktoré má.

Voláte aj vy políciu?

Ponúkame to ženám a voláme ju iba s ich súhlasom. Využívajú to často. Máme skúsenosti, že ak zatelefonujeme my, tak efektivita práce policajtov stúpa. Ponúkame ženám aj to, že môžeme byť celý čas počas policajného zásahu na telefóne.

Boli ste v situácii, že ste pre brutalitu útoku zvažovali zavolať políciu napriek nesúhlasu ženy?

V presne stanovených situáciách môžeme zavolať. Život a zdravie ženy a jej detí je na prvom mieste, ale takýto prípad sme na linke ešte nemali.

Slovensko

Teraz najčítanejšie