Čo pre slovenský hip-hop spravila SNS? Do tankoch!

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Slangovo sa tomu hovorí odfajč. Keď niekto príliš unavuje, odfajčí sa otázkou: A čo si ty spravil pre slovenský hip-hop? Andrej Danko vstal z politicky mŕtvych a tiež je zrelý na otázku, čo pre slovenský hip-hop spravila SNS. Nespravila preň, pravdaže, nič. SNS však nespravila nič ani pre Slovensko. Teda nič dobré.

Vznik štátu si privlastnilo Mečiarovo HZDS a stojí veľa námahy, aby bol charakter tohto štátu iný ako jeho zakladateľov. A bol to zároveň Vladimír Mečiar, kto v roku 1995 podpísal základnú zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci s Maďarskom, takže sa nakoniec uznaním menšinových práv urovnali aj spory na južnom Slovensku a nebolo potrebné pod vedením predsedu SNS Jána Slotu nasadať „do tankoch“ a zrovnať Budapešť. Slovenskej národnej strane tak postupom času zostala ako hybná sila len tá kleptománia. Pardon, a školstvo.

SNS sa výdatne podieľala na divokej privatizácii v 90. rokoch, ktorá sa stala základom pre mafiánsky štát. O tom, kam až situácia dospela, vypovedá v esenciálnej podobe napríklad rozhovor ministra financií Jána Počiatka za Smer s generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom, ako Ján Slota v kauze emisie oholil aj Fica, „lebo mu nedal z toho ani polku“. Mimochodom, koľko teda dal predseda SNS z tých vyše dvoch vytunelovaných miliárd korún Ficovi, keď nie polku? Aspoň 300 miliónov?

No a potom to školstvo… Keď kritické množstvo učiteľov čerpá poznanie z okultných časopisov typu Zem a vek a poznatkov chtivá mládež uteká do škôl v zahraničí, deje sa to vďaka premárneným rokom, počas ktorých školstvo riadili kádre SNS. Vyvrcholilo to ministrom Plavčanom a tunelovaním eurofondov na vedu a výskum.

Plní pochopenia

Ak začiatkom 90. rokov minulého storočia SNS sebe vlastným spôsobom bránila južné Slovensko pred maďarskými iredentistami, dnes by predseda Andrej Danko už zrejme nemal nič proti tomu, keby sme oň prišli. Pán predseda totiž pracuje s konceptom historických území. Okupované územia Ukrajiny sú podľa neho historické územia Ruska, takže si dnes Rusi berú len to, čo im akože historicky patrí.

Alebo inak: keby sa Ukrajina týchto území dobrovoľne vzdala, zavládol by podľa Danka a jemu podobných „geopolitológov“ mier, respektíve, vojna by sa ani nezačala. Lenže aj maďarskí iredentisti si myslia, že časť Slovenska alias Felvidék historicky patrí Maďarsku, takže stačí len slušne oň požiadať a Slovenská národná strana pod vedením Andreja Danka bude plná pochopenia.

Toto je radikálny „presun“ SNS od izolacionistického nacionalizmu z 90. rokov k dnešnému kremeľskému riťolezectvu. Západný svet, v ktorom sú ľudia na Slovensku slobodní, v ktorom môžu okrem iného otvorene kritizovať vlády, ale hlavne nakladať so svojimi životmi podľa svojich predstáv, antisystém vrátane SNS predstavuje občanom tak, akoby smrdel. Zato sa tvári, že ruská civilizácia vonia. Pritom každý bezprostredný sused Ruska vie, že byť v tejto pozícii je historické prekliatie. Blízkosť Ruska znamená neustálu hrozbu pre občianske a politické slobody, národnú i územnú zvrchovanosť, prosperitu a v konečnom dôsledku aj ohrozenie života. Vzhľadom na skúsenosti po roku 1948, 1968 a 2022 by to malo vedieť aj Slovensko.

A nič nemení na veci, keby len predseda Danko vycítil, že aj jemu môže ruská invázia na Ukrajinu nahrnúť slušnú kopu voličov obdobne ako Smeru či Republike. Vymýšľanie „historických konceptov“ na ospravedlnenie ruského teroru a zločinov na Ukrajine je odporné bez ohľadu na to, či sa deje z vypočítavosti alebo politickej naivity. Je to rovnako odporné ako dvojtvárnosť predsedu Smeru Roberta Fica, ktorý sa perfídne priživuje na vulgárnom antisemitizme Daniela Bombica, ale keď mu „lepilo“ pre jeho kardiovaskulárne problémy, na jar v roku 2019 vyhľadal lekársku pomoc v Izraeli.

SNS v 90. rokoch minulého storočia bojovala za záchranu slovenského zbrojárskeho priemyslu a živila mýtus o zodpovednosti prezidenta Václava Havla za jeho úpadok. Dnes práve vďaka radikálnej zmene bezpečnostnej situácie v Európe môžu slovenské zbrojovky dostať silný rozvojový impulz. Rusko sa demaskovalo, imperiálna a násilnícka povaha jeho režimu každému príčetnému a najmä demokratickému politikovi velí zvýšiť výdavky na obranu a modernizovať armádu. V tom je príležitosť aj pre slovenské zbrojovky.

Andrej Danko a jeho SNS však predstavujú Rusko ako obeť. V ich videní sveta, v ktorom sa pofidérne historické nároky menia na krvavé vojny, by Slovensko malo vlastne zásobovať ruskú armádu. Ale keďže je to nemožné, tak nech nerobí nič. Ako to Božie hoviadko uprostred búrky.

Keď to vypáli inak

Hlavnou úlohou Andreja Danka v týchto voľbách (ale aj ĽSNS) je odlákať časť voličov od Smeru a Republiky a zostať tesne za bránami parlamentu. Krajina potrebuje urobiť niekoľko reformných krokov (skokov) v školstve, zdravotníctve, v orgánoch činných v trestnom konaní, daňovom systéme i v sociálnej politike. Všetko je pritom už vymyslené, čaká sa na presvedčivé politické vodcovstvo a schopný manažment. Antisystém nemá nič z toho. Má len bičujúce a deštruktívne emócie.

Ale možno to vypáli inak. SNS vyzbiera to, čo zostane po Smere, Hlase, Republike a ĽSNS a bude mať toho dosť na poslanecké mandáty a dokonca znova bude mať ako vládna strana na starosti školstvo (a maskovanie vlastnej kleptománie). Takýto vývoj bude zároveň znamenať prehlbovanie spoločenských konfliktov v súbehu s mobilizáciou občianskej spoločnosti. K tým starým bojovníkom za slobodu sa pripoja noví, ktorí už generačne dospeli a majú ideály. Totiž takto: Keď dnes ide preferenčne karta antisystému, ešte to neznamená, že tá druhá demokratická časť polarizovaného Slovenska sa nechá ním viesť do neslobody a úpadku ako dobytok na porážku.