Otakar Horák
Na územie Slovenska dorazila vlna horúčav. Ako ľudský organizmus reaguje na vysoké teploty a ako sa pred horúčavami chrániť?
Jeden zo spôsobov, ako telo reaguje na vysoké teploty, je redistribúcia prietoku krvi smerom ku koži. Tak sa zlepšuje prenos tepla zo svalov na kožu a následne do okolia.
Nevýhodou tohto procesu je, že zvyšuje nároky na srdce, ktoré musí pumpovať krv silnejšie a rýchlejšie. Ak je srdce choré, nastávajú zdravotné komplikácie. „Kardiovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí počas horúčav,“ konštatuje štúdia z Lancetu z roku 2021 o zdravotných rizikách vysokých teplôt.
Ďalším spôsobom ochladzovania je kontakt s iným povrchom (napríklad vo vode), sálanie (odovzdanie tepla do okolitého ovzdušia), vyžarovanie a vyparovanie. „Najdôležitejšie pre organizmus je zbaviť sa tepla vyžarovaním. Asi 30 percent sa odvádza vyparovaním, teda potením,“ povedala lekárka Adela Penesová. Pot odvádza telesné teplo tým, ako sa odparuje.
Penesová pôsobí v Ústave klinického a translačného výskumu Biomedicínskeho centra SAV a vyučuje na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.
Od vyčerpania k úpalu a úžehu
Normálna teplota nášho organizmu je okolo 36 až 37 °C. Pri nej optimálne fungujú všetky vnútrobunkové reakcie aj orgány. „Hovoríme o tepelnej homeostáze,“ vraví lekárka Penesová.
Ak naša teplota pre horúčavy stúpne na 39 až 40 °C, prichádza únava.
Pri teplote tela okolo 40 až 41 °C nastáva vyčerpanie z tepla.
Prehriatie organizmu sa začína zvýšeným pocitom smädu, väčšou podráždenosťou a zmätenosťou. „Všímať by sme si mali aj častosť močenia či farbu moču (tmavý moč môže byť príznakom dehydratácie),“ vysvetľuje lekárka Adela Penesová. Neskôr sa pridá aj celková únava, malátnosť či slabosť.
Varovným signálom dehydratácie je aj intenzívna bolesť hlavy a svalov a pocity mdlôb. „Neskôr sa pridruží aj nauzea – nutkanie na vracanie až vracanie. Príznaky sa zintenzívňujú so stúpajúcou telesnou teplotou. Najnebezpečnejšie je, ak sa objavia kŕče, bolesti a pokles krvného tlaku,“ vraví Penesová.
V prípade tepelného úpalu organizmus kolabuje. Úpal je prehriatie organizmu, ktoré vzniká aj bez priameho slnečného žiarenia. Líši sa od úžehu, ktorý znamená prehriatie organizmu vplyvom slnečného žiarenia.
Tepelný úpal sa prejavuje náhlymi poruchami vedomia, chaotickým správaním, dezorientáciou v čase a priestore, vidinami a celkovým kolapsom. „To si už vyžaduje okamžitú pomoc lekára (volať rýchlu zdravotnú pomoc),“ konštatuje lekárka Penesová.
Človeka postihnutého úpalom treba premiestniť do chladného prostredia, najlepšie do chladnej miestnosti s vetraním a uložiť ho do stabilizovanej polohy. „Zbavte ho nepotrebného oblečenia vrátane obuvi a ponožiek. Postupne ho ochladzujte, najlepšie obkladmi, nie sprchou alebo kúpeľom. Tekutiny mu podávajte po malých množstvách, najlepšie lyžičkou. Väčšie množstvo vody naraz sa neodporúča,“ uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR.
Pri malých deťoch sa prehriatie organizmu prejavuje najprv nepokojom, plačom, poklesom napätia kože, pri bábätkách vpadnutou fontanelou, suchou sliznicou v ústach, menším počtom sĺz v očiach, vpadnutými očami, tmavými kruhmi okolo očí, zníženým množstvom moču, tmavším páchnucim močom, nepokojom alebo únavou až poruchami vedomia.
„Pri najmenších deťoch (batoľatá) sa hypertermia (prehriatie tela – pozn. red.) a dehydratácia pomerne rýchlo vyvinie až do život ohrozujúceho stavu – napríklad s rizikom zlyhania obličiek. Niekedy na to stačia aj dve až tri hodiny na slnku či v rozpálenom aute,“ vraví Penesová.
Horúčavy zabíjajú
Minulý pondelok až štvrtok boli celosvetovo najteplejšími dňami v zaznamenanej histórii, uviedli vedci z univerzity v americkom Maine.
V pondelok bolo prvýkrát v priemere vyše 17 °C (17,01) a táto hranica znovu padla v utorok aj v stredu, keď priemerná globálna teplota dosiahla 17,18 °C.
Ďalší – neoficiálny – rekord padol vo štvrtok: 17,23 °C. Teplejšie ako tieto dni nebolo na Zemi zrejme ostatných 120-tisíc rokov.
Predchádzajúci celosvetový teplotný rekord 16,92 °C pochádza z augusta 2016.
No americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) nemohol uvedené dáta potvrdiť, keďže globálnu teplotu monitoruje na mesačnej a ročnej báze, nie denne. „Uvedomujeme si, že v dôsledku klimatickej zmeny sa nachádzame v teplom období a v kombinácii s javom El Niño a horúcim letom sme svedkami rekordne vysokých povrchových teplôt zaznamenaných na mnohých miestach na celom svete,“ uviedol NOAA v stanovisku.
Na uvedené zistenia zareagoval minulý týždeň generálny tajomník OSN António Guterres slovami, že „klimatická zmena sa vymkla spod kontroly“. Ak budeme naďalej odkladať potrebné opatrenia na boj s ňou, podľa Guterresa sa „dostaneme do katastrofálnej situácie“.
Podľa správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) sa Európa od 80. rokov 20. storočia otepľuje dvakrát viac, ako je celosvetový priemer. „V roku 2022 bola teplota v Európe približne o 2,3 °C vyššia ako predindustriálny priemer (1850 až 1900),“ uvádza WMO.
Podľa Parížskej dohody by štáty mali prijať opatrenia, aby sa nárast globálnej teploty udržal pod 2 °C v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou. No zmluva ďalej hovorí, že vyvinúť by sa malo také úsilie, aby oteplenie neprekročilo hranicu 1,5 °C.
WMO konštatuje, že otepľovanie v Európe má „ďalekosiahle dôsledky na sociálno-ekonomickú štruktúru regiónov a ekosystémy“.
Napríklad vlny horúčav v júni až auguste roku 2003 si v Európe vyžiadali až 70-tisíc obetí, píše Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Vlna horúčav, ktorá v roku 2010 trvala v Rusku až 44 dní, si vyžiadala 56-tisíc nadmerných úmrtí, dodáva WHO.
Odhaduje sa, že následkom horúčav, ktoré Európu zasiahli minulý rok, zomrelo prinajmenšom 15-tisíc ľudí. „Klimatická zmena zabíja – zabíja ľudí (…), zabíja aj náš ekosystém, našu biodiverzitu a ničí veci, ktoré si ako spoločnosť ceníme – naše domy, naše podniky, naše hospodárske zvieratá,“ povedal o následkoch vlny horúčav v Španielsku minulý rok predseda vlády Pedro Sánchez.
Vplyvom klimatickej zmeny sa frekvencia a intenzita horúčav bude v nasledujúcich desaťročiach zvyšovať.
Lekár: Vysoké teplo dokáže zabíjať bunky, mení metabolické procesy a spúšťa zápalovú kaskádu
Odpovedá lekár Július Hodosy, primár urgentného príjmu v ružinovskej nemocnici, Ústav molekulárnej biomedicíny a Fyziologický ústav Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Ako ľudský organizmus reaguje na vysoké teploty?
Je niekoľko mechanizmov na zvládnutie tepla. Jedným z nich – asi najdôležitejším – je redistribúcia krvi do kože, a teda potenie sa a následne odparenie potu. Ďalšie mechanizmy zahŕňajú ešte radiáciu, t. j. vyžarovanie tepla do okolia, proces, keď odovzdávame teplo pri dotyku s chladnejším prostredím či predmetom (ľad alebo chladné utierky na teplé telo), a sálanie (teplý vzduch stúpa, čo chladnejšiemu vzduchu umožňuje, aby sa dostal do kontaktu s kožou a ohrial sa, čím telo odovzdá teplo).
Samozrejme, všetky uvedené procesy vyžadujú redistribúciu krvi do kože, čiže to je prvý krok. Druhá vec je mozgová kôra a vlastne vedomie človeka – reakcia organizmu na teplo je, že sa človek správne oblečie alebo vyzlečie; telo vyvolá pocit smädu, takže človek doplní tekutiny a vyhľadá chladnejšie prostredie. Najideálnejšie na ochladzovanie je suché (nízka vlhkosť) prostredie chladnejšie ako telo, kde je veterno, respektíve dochádza tam k cirkulácii vzduchu.
Prečo je prehriatie organizmu nebezpečné a aké poškodenie v tele spôsobuje?
Redistribúcia krvi do kože znamená, že chýba inde a tieto orgány (gastrointestinálny trakt a obličky) trpia. Teplo má aj priamy účinok na bunky – zabíja ich, metabolické procesy prebiehajú inak (každý enzým má svoju optimálnu teplotu) a v neposlednom rade sa spúšťa koagulačná a zápalová kaskáda.
Ak sa vypotená tekutina nedoplní, ideálne aj s minerálmi, dochádza k dehydratácii, čím sa zhoršuje rozvod tepla do kože, a teda aj strata tohto tepla. Ďalšia strata tekutiny, ako i znížený srdcový výdaj vedú k nízkemu tlaku. Ten sám osebe môže znamenať horšie prekrvenie nielen čriev a obličiek, ale aj mozgu. Preto dochádza k závratom, bolestiam hlavy, slabosti, malátnosti či únave.
Ak sa nedopĺňajú tekutiny s minerálmi, najmä so sodíkom, dochádza s dehydratáciou aj k hyponatremii (nízka hladina sodíka v tele). Vedie to k tomu, že obličky ďalej prepúšťajú vodu do moču a človek stráca tekutiny. Ak redistribúcia krvi do kože trvá dlho, črevá a obličky sú nedostatočne zásobené krvou či živinami, čo vedie k črevnej ischémii a obličkovému zlyhaniu. Črevná ischémia znamená oslabenie črevnej steny, takže začne prepúšťať baktérie do krvi, čo vedie k zápalovému procesu v tele, ako aj k rozšíreniu ciev lokálne v črevách. Rozšírenie ciev v črevách – a zároveň v koži – vedie k ďalšej hypotenzii a prehrievaniu (koža nedostáva toľko krvi).
Samotné teplo okolo 41,6 až 42 °C už od 45 minút do 8 hodín môže spôsobiť smrť buniek (niektoré sú odolnejšie, iné menej). Menšie teplo môže spustiť apoptózu, čo je takisto úmrtie buniek, i keď mierne kontrolovanejšie. Ale stále je to smrť buniek. Zápal spúšťa koaguláciu, t. j. zrážanie krvi, takže môžu vznikať malé mikrotromby; poruší sa endotel ciev a ich priepustnosť.
Za normálnych okolností pri dehydratácii s príznakmi závratov, bolesti hlavy, slabosti, malátnosti človek vyhľadá pomoc. Ostatné patofyziologické veci by nastali, ak by títo ľudia pomoc nevyhľadali.
Ktoré skupiny sú najviac ohrozené horúčavami a prečo?
Vo všeobecnosti deti a starší ľudia. Obe skupiny preto, lebo majú nižšiu schopnosť fyziologicky sa vyrovnať s teplom. Deti majú väčší podiel vody v tele, ktorá sa rýchlejšie odparuje, plus sú aktívnejšie a svaly produkujú viac tepla, pričom dieťa si to ešte nevie uvedomiť, respektíve, až keď je neskoro.
Starší sú ohrozenou skupinou preto, lebo vo všeobecnosti sú a priori dehydratovaní, ani bežne nemajú taký „drive“ piť tekutiny (chýba im pocit smädu), nieto keď je horúco, plus majú pridružené ochorenia, napríklad srdca, ktoré znižujú schopnosť redistribuovať krv do kože. Takisto berú veľa liekov, ktoré môžu schopnosť potiť sa, a tým ochladzovať sa, znižovať.
No ohrození sú aj vrcholoví športovci, ktorí trénujú v teple, vojaci, požiarnici (pri hasení musia byť v oblekoch, či je teplo, alebo nie, plus majú ťažkú fyzickú prácu, čím sa zvyšuje produkciu tepla), drogovo závislí (najmä užívatelia stimulačných drog ako pervitín, kokaín) a pacienti bez ochorenia srdca, ale užívajúci lieky, ktoré bránia poteniu.
Na čo pri horúčavách obvykle zabúdame, no odporučili by ste, aby to ľudia dodržiavali?
Obvykle ide o precenenie svojich schopnosti – keď človek ide cvičiť, lebo je zvyknutý cvičiť napríklad o druhej, tak ide aj teraz, pričom je práve veľké teplo. Problém môže nastať aj pri kúpaní – človek si povie, že je pri vode, schladí sa, kedy chce, no neuvedomí si, že sa potí a nenapije sa. A večer je problém.
Pri deťoch a starších ľuďoch platí, že neprijmú toľko tekutín, koľko by pri týchto teplách mali a lucidný dospelý to nezabezpečí, respektíve neskontroluje (čo sa niekedy ani nedá).
V princípe stále ide o to isté – keď sú horúčavy, minimalizujem fyzickú aktivitu a presuniem ju na iný čas (ráno alebo večer). Ak musím byť vonku a cvičiť, poriadne sa napijem. Nemusí to byť ľadová voda, ale pokojne iba chladná. Ideálna je s obsahom minerálov (sodík, horčík, draslík) a bez bubliniek. Káva a pivo sa nerátajú ani vyslovene sladené nápoje s močopudným účinkom.
Teplota vlhkého teplomera
Problém nepredstavuje iba vysoká teplota, ale aj vlhkosť.
Vzťah medzi teplotou a relatívnou vlhkosťou vzduchu udáva takzvaná teplota vlhkého teplomera (z angl. wet-bulb temperature). Ak dosiahne 35 °C, vzduch je taký horúci a vlhký, že ani zdravý človek nemusí prežiť viac ako šesť hodín.
Limitnú hranicu 35 °C vlhkého teplomera, ktorú ľudské telo dokáže krátkodobo zniesť, ale inak je pre človeka smrteľná, možno dosiahnuť napríklad pri teplote vzduchu 42 °C pri 65-percentnej vlhkosti alebo 39 °C pri 80-percentnej vlhkosti.
Kritická hranica sa v roku 2015 dosiahla napríklad v iránskom prístave Bandar Mašár, keď pri 50-percentnej vlhkosti bola teplota vzduchu 46 °C. Extrémne podmienky však netrvali tak dlho, aby bola prekročená schopnosť ľudského organizmu krátkodobo ich zniesť.
Kalkulačky na výpočet teploty vlhkého teplomera sú dostupné napríklad na stránke Českej poľnohospodárskej univerzity alebo americkej Národnej meteorologickej služby.
Ohrozené skupiny
Medzi skupiny najviac ohrozené horúčavami patria malé deti a batoľatá. „Ich telo obsahuje až 90 % vody a nemajú ešte úplne vyvinuté termoregulačné mechanizmy,“ vysvetľuje Penesová.
Deti do jedného roka by vôbec nemali byť vystavené priamemu slnku.
Ohrozenou skupinou sú aj seniori, keďže majú znížený pocit smädu, trpia viacerými ochoreniami a môžu užívať lieky, ktoré zvyšujú vylučovanie moču. „Preto je potrebné v letných mesiacoch neraz aj korigovať ich liečbu,“ vraví lekárka Adela Penesová.
Obozretní musia byť aj ľudia s ochoreniami srdcovo-cievneho a vylučovacieho systému, s ochoreniami kože, pacienti s obezitou (majú relatívne menší povrch tela a horšie odvádzanie tepla, navyše majú nadbytok tuku) a pacienti s rizikom rýchleho odvodnenia organizmu, ako sú hnačky či zvracanie.
Pitný režim, klíma či oblečenie
Aj krátky pobyt na slnku môže viesť pomerne rýchlo k prehriatiu či dehydratácii, varuje Adela Penesová.
„Pitný režim je kľúčový a z domu by sme nemali ísť bez fľaše s pitím.“
Podľa lekárky je za bežných okolností potrebné denne vypiť 30 mililitrov tekutín na kilogram telesnej hmotnosti, čo sú zhruba 2 až 3 litre tekutín, ideálne nesladených. „V lete a pri pobyte v prírode alebo pri fyzickej aktivite je to, samozrejme, ešte viac.“
Najlepšími nápojmi sú voda z vodovodu, pramenité vody či nesladené čaje. „Organizmu dodajú presne to, čo má tekutina dodať, čiže vodu a minerálne látky. Pitný režim by mal suplovať práve to a nie dodávať nám extra porcie cukru,“ povedala pre Denník N lekárka Katarína Babinská z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
V horúčavách nie je ideálne konzumovať alkohol. „Často sa to podceňuje, najmä pri pobytoch na pláži pri vode, keď sa následné kúpanie môže skončiť tragicky,“ vraví Penesová.
Ak sú horúčavy, hlavu si treba chrániť prikrývkou.
Letné oblečenie by malo byť ľahké, vzdušné, voľnejšieho strihu, skôr svetlých farieb a z prírodných materiálov. Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože bránia odparovaniu potu.
Používajte slnečné okuliare a krém s ochranným UV faktorom (opáliť sa možno aj v tieni).
Počas horúčav si dávajte pozor na zvýšenú fyzickú námahu – robievajte si časté prestávky v tieni a v čase medzi 10. až 16. hodinou obmedzte pobyt vonku a nezdržiavajte sa na slnku, píše ÚVZ SR.
„V médiách sa opakovane upozorňuje, aby ľudia nenechávali deti, zvieratká (psov) v aute na parkovisku ani na pár minút,“ dodala Penesová.
O ventilátoroch a klimatizáciách
V miestnosti sa možno ochladiť s využitím ventilátora. „Tým, že v miestnosti cirkuluje vzduch, pot sa z tela lepšie odparuje. To podporuje ochladzovanie,“ povedal pre Denník N neurogenetik Tomáš Eichler.
Pred ventilátor možno umiestniť nádobu s ľadom, aby sa zvýšil účinok ochladzovania. Nie je vhodné namieriť vetrák na seba. „Tým, že na seba človek fúka horúci vzduch, sa skôr ešte viac ohrieva, ako ochladzuje,“ vraví v rozhovore pre Scientific American epidemiológ Michael McGeehin.
Niektoré zdroje odporúčajú klimatizáciu, iné nie. Varujú napríklad pred vysušovaním sliznice. Tomáš Eichler vraví, že problémom môže byť teplotný šok, ak je klimatizácia nastavená na oveľa nižšiu teplotu, ako je vonku. „Hrozia z toho problémy s imunitou, kĺbmi či iné ťažkosti,“ vraví neurogenetik.
Klimatizáciu nastavte tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5, maximálne 7 °C.
Problémom je, že používanie klimatizácií je spojené so zvýšenou spotrebou energie, pričom v mnohých krajinách je energetika stále výrazne závislá od fosílnych palív. „To znamená, že problém živí sám seba, keďže vyššie teploty zvyšujú dopyt po elektrine potrebnej na chladenie, čo opäť prispieva k zmene klímy,“ povedal pre Denník N Ján Dráb, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky.
Celosvetovo sú klimatizácie významným spotrebiteľom elektriny. „Odhaduje sa, že chladenie klimatizáciami a ventilátormi zodpovedá až za 10 percent globálnej spotreby elektriny. Táto spotreba zároveň rýchlo rastie a bude rásť aj v nasledujúcich dekádach,“ povedal Dráb.
Okrem oxidu uhličitého spôsobuje využívanie klimatizácií emisie aj iných skleníkových plynov, napríklad fluorovaných uhľovodíkov.
Alternatívou ku klimatizácií môžu byť urbanistické či dizajnové prvky, ktoré znižujú teplotu v prostredí, z ktorých viaceré sú prírode blízke. „Povrchy odrážajúce slnečné žiarenie, zatemňovacie inštalácie či rozsiahlejšie zakomponovanie zelene do mestského prostredia a zadržiavanie vody v prostredí majú potenciál znižovať pocitové teploty v našom bezprostrednom okolí,“ vraví Ján Dráb.
Zmenili ste v poslednom roku nejako svoje správanie kvôli zmenám počasia, napríklad extrémnym horúčavám? Čo z toho sa vám najviac osvedčilo? Odpovedajte v ankete.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Peter-Stanley-Prochazka-vv.jpg?w=180&h=120&fit=crop&fm=jpg&q=85)
