Košičan, ktorý chcel preplávať do Ruska, je už na ceste domov. Skladbu ospevujúcu Putina hodil do koša

Už pár dní je známe, že dobrodruh zo Slovenska, ktorý 1. mája v neopréne a s nafukovacím kolesom preplával z Estónska cez rieku Narva do Ruska, je 46-ročný Košičan Ján Mazák.

Slovenské médiá píšu o jeho súde v Rusku a hrozbe niekoľkoročného trestu za ilegálne prekročenie ruských hraníc, ale Ján Mazák už pár dní v Rusku nie je. Súd už rozhodol – vymeral mu iba pokutu s tým, že krajinu musel ihneď opustiť.

Policajti ho minulý týždeň naložili do auta a vyviezli naspäť do Estónska.

O necelé dva dni sa s Jánom Mazákom spojil Denník N. Bol v hoteli v jednej z pobaltských krajín, nechcel ju pomenovať. „Viete, môj mobil bol v rôznych rukách,“ hovorí o dvoch mesiacoch za mrežami, keď čakal na súd a k telefónu či ostatným osobným veciam nemal prístup.

Mazák bol prekvapený, odkiaľ vieme, že práve on je ten muž, ktorý preplával rieku do Ruska. Vysvetlili sme mu, že na Facebooku sa objavil preklad z ruštiny zo sociálnej siete Telegram, kde je jeho celé meno aj fotka z pojednávania, na ktorej je v zamrežovanom priestore v pojednávacej miestnosti.

„To asi vyniesli advokáti,“ dodal Mazák.

Pokutu v prepočte zhruba 200 eur ešte nezaplatil. Beží mu 15-dňová lehota na odvolanie, ale pravdepodobne ju nevyužije.

V Rusku chcel uplatniť svoje umelecké vlohy

Denník N bol v osobnom kontakte s Jánom Mazákom približne pred rokom, keď sa nie vlastnou vinou na takmer dva mesiace ocitol na ulici.

Jeho životný príbeh je bohatý. V Košiciach vyštudoval konzervatórium – violončelo, klavír a dirigovanie. Píše opery, symfónie, ale aj komorné diela. V košickom štátnom divadle pôsobil ako dirigent a zbormajster.

No vydal sa aj na neumeleckú dráhu. Snažil sa podnikať s malou pekárňou. Výsledkom bol krach a exekúcie. Podobne dopadol jeho zámer vydávať knihy. Na istý čas spadol aj do gamblerstva. Keď sa vlani ocitol na úplnom dne, mal vážne samovražedné úvahy.

V poslednom období sa prezentoval ako veľký fanúšik Ruska, kam sa rozhodol odísť natrvalo. V máji si obliekol neoprén – keďže voda mala iba dva stupne – a do nafukovacieho kolesa dal pár tašiek s vecami, ktoré sa nemali namočiť (najmä zošity s jeho skladbami). A preplával cez rieku.

Prečo si vybral práve takýto spôsob vstupu do Ruska? „Tento sa mi zdal najbezpečnejší. Mal som pripravené ešte dve iné alternatívy, ale aj tie viedli cez rieku Narva, lebo suchozemská hranica je viacnásobne oplotená a viac strážená.“ Podrobnosti o ďalších dvoch alternatívach nechcel hovoriť do telefónu. Keď, tak osobne.

V Rusku plánoval uplatniť svoje umelecké vlohy, keďže v Moskve je nespočetné množstvo divadiel a orchestrov. „Im by som mohol buď predať svoje hotové diela – opery či symfonické skladby, ktorých mám niekoľko desiatok –, alebo by sme uzavreli kontrakt a napísal by som niečo nové,“ hovorí Ján Mazák.

Do divadiel sa však nedostal. V Rusku strávil dva mesiace a pár dní, ale iba vo väzniciach v Petrohrade a v takmer 140 kilometrov vzdialenom meste Kingisepp.

Mazák spomínal advokátov, ktorí podľa neho pustili médiám informáciu o jeho súdnom konaní. Mal ich troch. Najprv jedného prideleného štátom, s ktorým nebol spokojný. Potom sa vďaka spoluväzňovi z Bieloruska dostal k dvom súkromným advokátom, ktorí ho zastupovali bezplatne.

Navrhovali mu, aby ostal vo väzbe do septembra, zatiaľ čo oni by sa pokúsili zlegalizovať jeho pobyt v Rusku. Napríklad vďaka politickému azylu. Mazák však túto šancu považoval za minimálnu.

„A navyše neviem, či by som tam ďalšie mesiace vôbec prežil. U nich väzba vyzerá podstatne inak ako u nás. To nie sú väznice, ako ich poznáme my, to sú lágre alebo gulagy. Tak som povedal, že kým som ešte nažive a kým je možnosť dostať sa domov živý, radšej volím túto cestu.“

Bude sa modliť za ukrajinských zajatcov

Mazák hovorí, že vo väzení ho fyzicky netýrali ani nebili, skôr to bolo psychické týranie. „To, čo som tam prežil… Keby som za sebou nemal tvrdé životné skúsenosti, ktoré ma na to akoby pripravili, neprežil by som to. Buď by som sa položil psychicky, alebo zdravotne.“

Ako príklad psychického týrania uvádza, že mu celé dva mesiace nedovolili kontaktovať sa s rodinou. V tom čase mu zomrela stará mama a takisto netušil, čo je s jeho mamou, s ktorou v Košiciach býval. Všetko sa dozvedel, až keď ho Rusi minulý týždeň odviezli späť do Estónska.

„Keď ma zatkli, zobrali mi všetky veci a nechali mi len odev, ktorý som mal na sebe. V ňom som musel byť celé dva mesiace. Ich nezaujíma, či máte niekoho, kto vám môže priniesť náhradné oblečenie,“ vyratúva ďalšie nepríjemnosti z väzby.

Pokračuje toaletným papierom. Viackrát musel písať žiadosť, aby mu ho dali a rešpektovali jeho ľudské práva. Všetko ignorovali, nikto sa s ním nebavil.

Z jeho slov vyplýva, že je prekvapený, ako s ním Rusi naložili. Čo vlastne očakával? „Predpokladal som, že to bude tak ako u nás alebo v bežnom civilizovanom svete, kde utečenci idú do utečeneckých táborov. Aj oni majú také tábory a sú vraj podobné ako naše. Ale nikto, s kým som sa rozprával, nechápal, prečo som do toho tábora nešiel aj ja.“

Súdnictvo v Rusku Mazák opisuje ako „mašinériu a teátro“. Podľa neho obvinení aj ich právnici môžu hovoriť, čo chcú, nezáleží na tom. Sudca sa na konci pojednávania na päť minút odoberie a vráti sa s rozhodnutím, ktoré musel mať vopred pripravené, lebo nebolo možné spísať ho do piatich minút.

„Stačí, že ste zatknutý, teda ešte nie obvinený, a strácate všetky práva. Občianske aj ľudské. To myslím doslova, nepreháňam.“

Mazák priznáva, že neveril tomu, čo sa písalo v médiách, že Rusi údajne týrajú ukrajinských zajatcov. Teraz je na základe vlastnej skúsenosti na 99 percent presvedčený, že to robia.

„Oni to robia nie úmyselne, ale akoby mali barbarskú náturu. U nich je to normálne, robia to dokonca aj svojim vlastným, Rusom. A je jedno, či je obvinený alebo iba zadržaný a podozrivý. Správajú sa k vám ako k zveri.“

Košičan vzápätí sám sebe kladie otázku, že keď takto zaobchádzajú s vlastnými, ktorí možno len ukradli žuvačky, ako potom nakladajú s ukrajinskými zajatcami? A hneď si aj odpovedá: „Tí tam musia nehorázne trpieť. Lebo oni neukradli žuvačky, ale sú úhlavnými nepriateľmi Rusov. Ja sa odteraz budem modliť za tých ukrajinských zajatcov.“

Skladbu pre Putina demonštratívne hodil do koša

Rusko bolo mojou srdcovou krajinou, ja som si ho zidealizoval a zromantizoval cez umeleckú oblasť, hovorí Mazák. Veľa čítal o hudobnom aj literárnom umení v ruskej histórii, miloval ruskú architektúru. „Z toho si vytvoríte dojem, že všetko to, čo sa u nás v médiách píše o Rusku, nemôže byť pravda, že to nie je možné.“

Faktom je, že vo svojich blogoch alebo na sociálnych sieťach písal ódy aj o súčasnom Rusku. Prezidentovi Vladimirovi Putinovi už po rozpútaní vojny proti Ukrajine zložil skladbu s názvom Vodcovi veľkého ruského ľudu.

„Nepovedal by som, že som ho prehnane obdivoval. Z veľkej časti to bola taktika súvisiaca s mojím vstupom do Ruska,“ tvrdí Mazák. Ak je to pravda, tak jeho taktika na Rusov veľmi nezabrala.

Teraz už Mazák podotýka, že zo svojich nedávnych naivných názorov na Rusko vytriezvel. „Tak ako teraz vidím Rusko, tak vidím aj jeho prezidenta. On veľmi dobre vie, čo sa v jeho krajine deje. Veď prakticky on to všetko riadi a vedie.“

Navyše tvrdí, že tú skladbu pre Putina ešte v Rusku pred ľuďmi – boli tam jeho advokáti a pohraničníci – demonštratívne hodil do koša. „Chcel som tým ukázať, že od tohto momentu si už nevážim ani Putina, ani ich krajinu.“

Prečo Ján Mazák potreboval vlastnú skúsenosť z ruského väzenia, aby tak zásadne zmenil názor na Rusko a jeho prezidenta? Prečo mu nestačil fakt, že Rusko na pokyn Putina ako agresor vtrhlo do susednej krajiny, ničí ju, vraždí civilné obyvateľstvo a privlastňuje si cudzie územie?

„Doposiaľ som si myslel, že Rusi útočili na Ukrajinu preto, lebo predtým boli provokovaní Amerikou. A na Ukrajine útočili iba na miesta, kde údajne boli jadrové zbrane alebo ilegálne základne pre jadrové zbrane. Teda Rusi išli likvidovať to, čo na Ukrajine v rámci nejakých jadrových programov budovali Američania,“ argumentuje hoaxom, ktorý rozšírilo Rusko.

Odkiaľ čerpá takéto informácie a ako si vysvetľuje, že nám Rusi nikdy neukázali údajné ilegálne jadrové základne, keď práve na tie miesta útočili? Ján Mazák reaguje, že Rusi to ukazujú vo svojich médiách – tie sleduje. Zo slovenských médií okrem televíznych správ sleduje hlavne „kopec“ zdrojov na internete, na konkrétne webstránky si však nespomína.

„Do veľkej miery som tomu veril. Ale dnes už mám silné pochybnosti o pravdivosti informácií z ruských médií,“ vraví.

Koniec orientácie na východ

Zastupiteľské úrady v zahraničí zabezpečujú právnu ochranu slovenských občanov vtedy, ak o ňu požiadajú. Podľa rezortu diplomacie sa to v tomto prípade nestalo. Ani Ján Mazák, ani nikto z jeho rodiny sa neobrátil na náš zastupiteľský úrad v Rusku alebo priamo na ministerstvo.

Mazák vysvetľuje, že mu neumožnili nikoho kontaktovať, ani vlastnú mamu, ktorá celé dva mesiace nevedela, či vôbec žije. No aj keby mu to dovolili, túto možnosť by nevyužil.

„Do Ruska som išiel na vlastnú päsť a dobrovoľne. A preto by som nechcel prosíkať o pomoc naše úrady, ako to robia tí, ktorí sa vydajú na dobrodružné cesty, a keď doplatia na to, že podcenili nejaké riziká, prosia o pomoc. Bránila by mi v tom moja hrdosť.“

Z ruštiny preložené citáty zo sociálnej siete Telegram, ktoré údajne obsahovali Mazákove vyjadrenia v Rusku prerozprávané jeho advokátom, samotný Mazák považuje buď za vymyslené, alebo nepresné.

„Keď sa ma tam pýtali, prečo som do Ruska prišiel, povedal som, že v Európskej únii sa umelec alebo filozof nemôže vyjadrovať celkom slobodne.“

Na otázku, či si to naozaj myslí, spresňuje, že skôr to platí pre filozofa než pre umelca. Ale pri otázke na konkrétny príklad znova povie, že nie cez telefón. S dodatkom, že aj na Slovensku by sa taký prípad našiel.

Rovnako nekonkrétny je aj pri svojej téze, ktorú viackrát zopakoval: že médiá na Slovensku nie sú celkom slobodné. „Viem o tom, že istý moderátor musel odísť z média, kde pracoval, za svoje názory.“ Ktorý moderátor, z ktorého média a za aké názory, to už Mazák nepovedal.

Celé dva mesiace si písal denník z ruskej väznice. Robil si aj nákresy, ktoré sčasti zachytávajú vnútorné členenie priestorov a logistiku denného fungovania. Je rozhodnutý zverejniť to. Chce, aby ľudia vedeli, čo sa tam deje, keďže on sám bol z toho v šoku.

Košičan je stále v jednej z pobaltských krajín, ale na ceste domov. Aké má plány so svojou umeleckou kariérou, ktorým smerom ju chce orientovať, keď v Rusku zažil také vytriezvenie? „Určite nie na východ,“ lakonicky uzatvára Ján Mazák.