Chceli by ste radšej písať cyrilikou?
V byzantskom duchu hľadať za ukrajinským chrbtom priateľa s nožom a história sa bude opakovať? Nie!
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je režisér
Kedysi to bola osada nemeckých uhliarov. Po vojne ich vysťahovali. Opustenú osadu objavili chalupári z Ostravy. Teraz tam pôsobí český bradatý pustovník. Žije v maringotke, vyzerá ako vojenská štábna maringotka. Podieľal sa na oprave spustnutého kostolíka. Na omšu prišli potomkovia odsunutých aj chalupári. Navarili guláš a vyzeralo to, že o histórii nechcú nič počuť.
Kto dnes vie, kto bol drevorubač a kto bol vo Freiwillige oddieloch, kto vraždil a kto nie? Pamäť sa milosrdne zahmlí ako turčianske hory, cintorín zarastie trávou a život ide ďalej. Len gény občas vyrastú ako modrý zvonček na lúke. Kľačala pred kostolíkom a vyzerala ako Madona z obrazu Regera van der Weide.
Pustovník z maringotky žiaril spokojnosťou. Niečo ako záverečná scéna z filmu Limonádový Joe. „Padouch nebo hrdina, my jsme jedna rodina.“ Niekde v tých lesoch dal partizánsky komisár zastreliť mladého partizána, lebo nechal pušku opretú pred domom. Po rokoch povedal, že taká bola doba. Pivo v horúcom dni šmakovalo, pohoda. Piesne v nemčine si nikto nepamätá, tie spievané pri kosení lúk ani pri uspávaní dieťaťa, gajdy zvíťazili.
V inom bývalom nemeckom mestečku je sviatok Cyrila a Metoda. V záhradách, hlboko v piesku, odpočívajú Rimania,
