Úrady ju preverili, schválili jej trvalý pobyt. Prečo ruskú novinárku vykázali z Pražského hradu?

Ruskú novinárku Faridu Kurbangalejevovú žijúcu v Česku vo štvrtok pred príchodom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyviedli z Pražského hradu, kde sa akreditovala na tlačovú konferenciu.

„Je to zvláštne, nechali ma prísť až na Hrad a čakať na neho,“ hovorí novinárka z opozičného média Republic, ktorej české úrady minulý týždeň udelili trvalý pobyt.

Môžete opísať štvrtkový incident, ako sa to celé stalo a čo tomu predchádzalo?

Vedela som o tejto návšteve vopred a veľmi ma zaujímala. Preto som volala deň vopred Markéte Řehákovej (hovorkyňa českého prezidenta Petra Pavla, pozn. red.). Potešilo ju to a veľmi milo sme sa sa aj krátko po česky porozprávali.

Povedala som jej, že by som veľmi rada bola na Pražskom hrade, odpovedala mi, že v poriadku. Vyžiadala si moje dokumenty, občiansky preukaz a poslala som jej aj svoju novinársku kartičku pre zahraničných žurnalistov pôsobiacich v Česku (tie udeľuje ministerstvo zahraničia, pozn. red.). V tej chvíli všetko vyzeralo byť v poriadku.

Kedy ste o akreditáciu na Pražský hrad žiadali?

Deň pred Zelenského návštevou, v stredu okolo siedmej alebo ôsmej večer, nepamätám si to presne. Ďalší deň som tak ako ďalší novinári išla na Pražský hrad.

Ochranka si veľmi pozorne prezerala moje dokumenty, asi pol hodiny, dokonca mi ich na chvíľu vzala a niekde inde ich preverovala.

Tomu rozumiem, nie som česká novinárka, som cudzinka, zahraničná novinárka. Nakoniec mi však povedali, že je všetko v poriadku, a vošla som do miestnosti pre novinárov za ostatnými kolegami, kde sme čakali na príchod Zelenského.

Boli ste už niekedy v minulosti na podobnej akcii na Pražskom hrade?

Nie, toto bolo prvýkrát. Bola to veľká vec pre všetkých, mala som aj pripravené otázky na Volodymyra Zelenského a dúfala som, že ich budem môcť položiť.

Potom sme na neho čakali. Pochopila som, že v tom čase bol ešte v Sofii (Zelenskyj priletel do Prahy na palube českého vládneho špeciálu po návšteve Bulharska, pozn. red.). Bola som tam asi dve a pol hodiny, kým prišiel nejaký muž do miestnosti a oznámil nám, že Zelenskyj pristál v Prahe a že na Hrade bude asi o 40 minút.

Asi po piatich alebo desiatich minútach prišiel do miestnosti policajt a v tom momente som si zo žartu hovorila, že dúfam, že si nejde pre mňa. Onedlho skutočne prišiel za mnou a po česky ma požiadal, či by som mohla opustiť miestnosť a nasledovať ho von. Česky hovorím zle, ale rozumela som všetkému.

Vonku mi povedal: „Vaša akreditácia bola zrušená.“ A požiadal ma, aby som opustila priestory Pražského hradu. Potom sa vedľa mňa objavili dvaja muži, každý z jednej strany, a povedali mi, nech ich nasledujem a odídem.

Počúvla som ich, nemala som inú možnosť. Bola som v takom šoku, že si ani nepamätám, ako som sa potom dostala domov.

Tí dvaja muži boli policajti?

Boli z bezpečnostných zložiek, ale určite nie policajti.

Aké bolo ich zdôvodnenie vášho vyvedenia z Hradu?

Žiadne, nič mi nepovedali. Písala som potom Markéte Řehákovej, ako a prečo sa to stalo a čo mám v takej situácii robiť. Bola veľmi zdvorilá a povedala mi: „Farida, ospravedlňujem sa, bolo to rozhodnutie bezpečnostných zložiek a žiadne detaily k tomu nemám.“

Čím si vysvetľujete, že to mohlo byť spôsobené?

Úprimne na to nemám žiadne vysvetlenie. Niektorí moji kolegovia a priatelia v Prahe, novinári, aktivisti, sú presvedčení, že to bolo z rozhodnutia ukrajinskej delegácie. Že možno nechceli komunikovať s ruskými novinármi a nechceli ma na tlačovej konferencii.

Ďalší priatelia a kolegovia si myslia, že to bolo rozhodnutie českých bezpečnostných služieb, ktoré sa tej situácie obávali. Aj mňa. Tak rozhodli, že musím odísť.

Čo si o tom myslíte vy? Mohol to byť záujem českej alebo ukrajinskej strany?

Neviem, naozaj neviem. Je to už trochu veľká politika. Na začiatku som to brala ako rozhodnutie českých bezpečnostných zložiek. Ruský politológ Ivan Preobraženskij, ktorý tiež žije v Prahe, mi povedal, že to mohlo byť rozhodnutie ukrajinskej delegácie.

Je to zvláštne, pretože od začiatku bolo všetko v poriadku, české úrady ma všade pustili. Nechali ma prísť až na Pražský hrad a čakať na Zelenského, z ich strany dovtedy nebol žiadny problém. Všetko sa stalo až po tom, čo pristálo lietadlo so Zelenským.

Ste novinárkou ruského média Republic, ktoré sa považuje za opozičné. Prečo môže vo vašej účasti na tlačovej konferencii českého a ukrajinského prezidenta niekto vidieť problém?

Ak by to bolo ukrajinské rozhodnutie, myslím, že by ani nevenovali pozornosť tomu, že som z opozičného média. Možno to nevedeli a nemohli mať čas to overiť. Možno bolo príčinou len to, že videli ruské médium, pretože čokoľvek ruského je pre ukrajinský ľud a ukrajinských politikov toxické.

Pre mňa je to nepríjemné, pretože moja pozícia je jednoznačná: som absolútne proukrajinská a každý deň to preukazujem svojou prácou. Ale taká je realita našich životov, nič s tým neurobím.

V Česku pôsobíte podľa dostupných informácií asi päť rokov. Máte vízum alebo dlhodobý pobyt?

Pred niekoľkými mesiacmi som mala problém s vízami a s predĺžením dlhodobého pobytu. Chápem pozíciu českých úradov, ale ďalší kolegovia z ruských médií v Prahe podobné problémy nemali. Najala som si advokáta, podali sme odvolanie a potom mi povedali, že menia svoje rozhodnutie a môj dlhodobý pobyt predĺžia.

A minulý týždeň v piatok, deň po príchode Zelenského, som sa dozvedela, že mi české úrady schválili trvalý pobyt. Samozrejme, že to nebolo okamžité rozhodnutie, mohlo byť urobené už o týždeň alebo dva skôr. Znamená to však, že si ma české bezpečnostné zložky už preverili.

Zúčastnili ste sa na niektorých ďalších podujatiach spojených s návštevou prezidenta Zelenského nasledujúci deň? V piatok navštívil senát či poslaneckú snemovňu, kde boli v pláne ďalšie tlačové konferencie (ktorých sa Zelenskyj nakoniec pre časovú tieseň nezúčastnil).

Nie, ani som s tým nepočítala. Zaujímala ma iba tlačová konferencia s oboma prezidentmi a otázky, ktoré som tam chcela položiť. Na ďalšie plánované zastávky jeho návštevy som už o akreditáciu nežiadala.

Stalo sa vám v minulosti niekedy niečo podobné?

Nie, ale podobne nepríjemný zážitok som mala na začiatku vojny v marci 2022 na pražskej hlavnej stanici. Keď tam prichádzali utečenci, pomáhala som tam ako dobrovoľníčka a chcela som o tom napísať článok.

Ukrajinskí dobrovoľníci boli vo vzťahu ku mne veľmi podozrievaví a boli na mňa nepríjemní, nadávali mi. Boli pri tom dvaja českí policajti, všetko videli, ale nezasiahli. Povedali mi, že tých Ukrajincov chápu a že mi nemôžu pomôcť.

Vtedy som to však ani neriešila, rozumela som ľuďom, že sú v šoku z vojny. Bolo to nepríjemné, ale nevenovala som tomu pozornosť. Vtedy to nebolo vo vzťahu s českými úradmi, ale bežné nedorozumenie medzi ľuďmi.