Zelenskyj chcel časový plán, odkázali mu, že Ukrajina nie je pripravená

Členské krajiny NATO v prvý deň dlho očakávaného samitu v litovskom hlavnom meste Vilnius vydali oficiálne komuniké, v ktorom Ukrajinu pozvali do Aliancie. To však až vtedy, keď sa „spojenci zhodnú a podmienky budú splnené“.

Viedli k tomu nezhody medzi členskými krajinami, ktoré chceli zo samitu vyslať signál o svojej jednote.

Východné krídlo s podporou Veľkej Británie a Francúzska je za konkrétnejší jazyk, zatiaľ čo Nemecko a USA sú opatrné a radšej by zostali pri prázdnych sľuboch. Tie však už Ukrajina v podstate dostala v roku 2008 v rumunskej Bukurešti.

Aj Zelenskyj je sklamaný a ešte ráno na Twitter nahnevane napísal, že takýto nejasný jazyk je podľa neho pre Rusko „motivácia na pokračovanie jeho teroru“.

Samit však priniesol aj nový posun. Aliancia prijala detailný obranný plán pre prípad, že by sa Rusko (alebo niekto iný) rozhodlo zaútočiť na jej členský štát. Plán presne stanovuje, čo má ktorý člen v prípade ohrozenia robiť, s kým spolupracovať, aké vybavenie použiť a koľko vojakov má byť v pohotovostnom režime.

Teraz nie, potom neskôr

Zelenskyj na Twitter takisto napísal, že Ukrajina si váži svojich spojencov a „našu spoločnú bezpečnosť“, ale že si zaslúži „rešpekt“.

Nahnevalo ho, že sa toľko diskutuje o „slovíčkach“, pretože v skutočnosti nejde o členstvo Ukrajiny v NATO, ale len o pozvánku. Aj napriek tomu to spôsobuje toľko nezhôd.

„Je bezprecedentné a absurdné, že nie je stanovený časový rámec pre pozvanie ani pre členstvo Ukrajiny. Namiesto toho pridali vágnu formuláciu o ‚podmienkach‘, dokonca aj pre pozvanie Ukrajiny,“ napísal.

Výsledky rokovaní členské štáty zhrnuli v komuniké a Jens Stoltenberg ich tlmočil na tlačovej konferencii. Oznámil vytvorenie nového niekoľkoročného programu na pomoc Ukrajine pri transformácii z bývalej sovietskej krajiny na takú, ktorá spĺňa štandardy člena NATO. Takisto bude vytvorená Rada NATO-Ukrajina, kde sa budú „stretávať ako seberovní“.

Spojenci sa vraj dohodli, že Ukrajine uľahčia vstup. „Toto je silný balík pre Ukrajinu a jasná cesta smerom k členstvu v NATO,“ povedal Stoltenberg.

Na Zelenského komentár o absurdnosti toho, že chýba konkrétny časový plán, Stoltenberg povedal, že vstup do NATO nikdy nemá časový plán, ale je postavený na podmienkach. Trvá na tom, že „NATO nikdy nevyslalo jasnejší signál, čo sa týka politického odkazu cesty smerom k členstvu aj konkrétnej podpory od spojencov NATO“.

Otázne zostáva, ako si tento signál vysvetlí Kremeľ. Putinov hovorca Peskov už pred samitom povedal, že akýkoľvek krok, ktorý by urýchlil členstvo Ukrajiny v NATO, bude „potenciálne veľmi nebezpečný pre európsku bezpečnosť“. „Nesie to priveľké riziko a ľudia, ktorí majú toto rozhodnutie urobiť, by si to mali priznať,“ dodal.

Ukrajina patrí do NATO

Nezhody medzi členmi sa netýkali toho, či Ukrajinu pozvať do NATO, ale toho, kedy a za akých podmienok.

Za vyššiu podporu Ukrajiny a jej priamejšiu cestu do NATO sú pobaltské krajiny a Poľsko, ktoré samy cítia ohrozenie a pamätajú si, aké je mať na svojom území ruské tanky. Na ich strane stojí aj Francúzsko, ktoré začne Ukrajine dodávať rakety s dlhým doletom.

„Rozhodol som sa zvýšiť dodávky zbraní a vybavenia, ktoré Ukrajine umožnia zasiahnuť vo veľkom,“ povedal prezident Emmanuel Macron. Odmietol špecifikovať, o aké rakety ide. Británia Ukrajine dodáva strely Storm Shadow, ktoré majú dolet približne 250 kilometrov.

Predpokladá sa, že Francúzsko bude dodávať svoju verziu známu ako SCALP s približne rovnakým doletom.

Druhým veľkým hráčom na tejto strane nezhody je Veľká Británia. Premiér Rishi Sunak počas cesty do Vilniusu v lietadle novinárom povedal, že Ukrajina má v NATO „právoplatné miesto“, že treba potvrdiť záväzok, že Ukrajina sa stane členom NATO, a priniesť aj „preukázateľný pokrok“. Nie je to podľa neho možné, kým prebieha vojna, ale aspoň bezpečnostné garancie pre Ukrajinu vyšlú jasný signál, že Putinovi „nepomôže vyčkávať“.

„Zostaneme s Ukrajinou tak dlho, ako bude treba. Všetci sme v tom zainteresovaní dlhodobo,“ dodal.

Predpokladá sa, že je odhodlanejší ako Západ, ktorému môže dôjsť chuť alebo financie na podporu Ukrajiny. Okrem toho môžu prísť demokratické voľby a vymenia sa vlády (čo sa v Rusku stať nemôže), ktoré zmenia postoj k vojne. Cieľom samitu je vyslať Putinovi signál, že NATO bude Ukrajinu podporovať až do konca.

V utorok ráno pred začiatkom samitu to potvrdil aj šéf Aliancie Jens Stoltenberg a dodal, že Ukrajina prešla dlhú cestu od roku 2008, keď prísľub jej členstva v NATO zaznel prvýkrát. „Ukrajina je omnoho bližšie k NATO, preto si myslím, že je čas zohľadniť to v jeho rozhodnutiach,“ uzavrel.

Prázdne sľuby už nestačia

Na opačnej strane stojí americký prezident Joe Biden a nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorí nechcú hovoriť o členstve Ukrajiny v Aliancii, ale chcú sa zamerať na to, ako pomôcť Ukrajine zvýšiť obranné kapacity a dodávať jej zbrane potrebné na obranu.

Nemecko chce Ukrajine poskytnúť ďalší balík pomoci vo výške 700 miliónov eur, ktorý má podľa nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa pomôcť posilniť „schopnosť Ukrajiny vytrvať“.

Americký prezident Joe Biden pred pár dňami v rozhovore pre CNN povedal, že Ukrajina nie je pripravená stať sa členom NATO a že o tom, že by ju priviedli do Aliancie uprostred vojny, neexistujú žiadne nezhody. „Ak vojna pokračuje, tak budeme všetci vo vojne. Budeme vo vojne s Ruskom, ak by to tak bolo (ak by sa Ukrajina stala členom NATO – pozn. red.),“ povedal.

To si uvedomuje aj východné krídlo NATO, aj samotný Kyjiv. Ukrajina však žiada niečo viac ako len prázdne sľuby. Tie spolu s Gruzínskom dostala na samite NATO v rumunskej Bukurešti v roku 2008.

Zúčastnil sa na ňom aj Putin a v prejave povedal, že členstvo Gruzínska a Ukrajiny považuje za „priamu hrozbu“ pre Rusko. O pár mesiacov ruské sily začali okupovať gruzínske regióny Abcházsko a Južné Osetsko. O pár rokov nelegálne anektovali Krym a vtrhli na Donbas.

Západné krajiny mali vždy obavy, že integrácia bývalých sovietskych krajín do európskeho priestoru by Rusko vyprovokovala. Ako však pre Denník N povedal poľský expert na NATO Marcin Terlikowski z Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov, „Ukrajina vôbec nebola blízko členstva v NATO a Rusko sa aj napriek tomu rozhodlo eskalovať situáciu a rozpútalo vojnu v Európe, preto u mňa tento argument neobstojí“.

Keby Ukrajina bola skutočne členom NATO alebo aspoň na lepšej ceste, pre Rusko by nebolo také jednoduché na ňu zaútočiť. Ako nemeckému denníku Bild povedal ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba, vtedajšie prázdne sľuby Putinovi „otvorili dvere“ a „jediný spôsob, ako dvere ruskej agresie proti Európe zatvoriť, je prijať Ukrajinu do NATO“.

S tým súhlasí aj Terlikowski, podľa ktorého „sa drvivá väčšina politických lídrov, analytikov a komentátorov zhoduje na tom, že najlepšou garanciou je členstvo Ukrajiny v NATO“.

Ak Rusko zaútočí na NATO

Druhým dôležitým bodom programu bol detailný plán obrany v prípade, že by členská krajina bola napadnutá. „Doteraz NATO konkrétny plán nemalo, hoci to znie zvláštne,“ povedal Denníku N Terlikowski. „Cieľom je posilniť odstrašenie Ruska tým, že NATO bude budovať dôveryhodný mechanizmus obrany proti útoku z Ruska, pričom tým mechanizmom mám na mysli veliteľskú štruktúru a jednotky.“

Detailný plán už na samite schválili. Návrh pripravil hlavný vojenský veliteľ Aliancie generál Christopher G. Cavoli, pričom sa zameral na tri hlavné oblasti, za ktoré NATO zodpovedá: severné teritóriá vrátane Arktídy; centrálne teritóriá vrátane pobaltských krajín a východného krídla, ktoré sa nachádza v blízkosti Ruska; a oblasti Stredozemného a Čierneho mora.

Plán načrtol úlohy každého člena v prípade, že by bolo treba brániť jednu z uvedených geografických oblastí, a opisuje, s ktorými spojencami má kto na čom spolupracovať a aké vybavenie má použiť. Týka sa to pritom viacerých oblastí, v ktorých môžu byť členské krajiny ohrozené: pevnina, more, vzduch, kyberpriestor aj vesmír.

„Plány sú skutočne krokom k modernizácii systému kolektívnej obrany NATO,“ povedal na tlačovej konferencii generál Cavoli.

Počítajú aj s jednotkami v pohotovostnom režime tak, aby NATO dokázalo v prípade potreby nasadiť 300-tisíc vojakov do 30 dní, pričom niektorých do desať dní a niektorých dokonca do troch dní.

Španielsky premiér Pedro Sánchez na samite informoval, že pošle vojakov na Slovensko.

Bude to prvý raz, čo Madrid vyšle členov svojej armády k nám. Mnohonárodné bojové zoskupenie NATO na Slovensku vzniklo v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. V súčasnosti má okolo 1 100 vojakov. Velí mu Česko, v jednotke sú aj vojaci z Nemecka, USA a zo Slovenska. Predtým boli tieto zoskupenia v Európe len štyri: v Poľsku, Estónsku, Lotyšsku a Litve.