O Vilniuse aj o láske
Niekoľko hodín pred začiatkom samitu ruská armáda opäť zaútočila na ukrajinské hlavné mesto.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Oči sveta sú v týchto chvíľach upreté na Vilnius – v očakávaní výsledkov samitu NATO, ktorý posilní vojenskú pomoc a spoluprácu s Ukrajinou a výrazne ju priblíži k členstvu v Aliancii. Spolu s lídrami 31 členských štátov i predstaviteľov Austrálie, Japonska, Nového Zélandu, Južnej Kórey sa na samite zúčastňuje aj prezident Volodymyr Zelenskyj. V noci pred samitom ho pozdravila Moskva: niekoľko hodín pred jeho začiatkom ruská armáda opäť barbarsky zaútočila na ukrajinské hlavné mesto.
V júli si pripomíname aj iný dátum, z čias bosnianskej vojny v bývalej Juhoslávii: srebrenický masaker. Jedenásteho júla 1995 do Srebrenice vtrhli srbskí vojaci a postupne povraždili najmenej osemtisíc mužov a chlapcov. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu klasifikoval toto vraždenie ako genocídu a viacerí bosnianskosrbskí velitelia boli neskôr odsúdení.
Keďže vojská Republiky srbskej naďalej útočili na územia, ktoré OSN ustanovila ako „bezpečné zóny“, NATO misii OSN poskytlo leteckú podporu: tú, ktorá nakoniec doviedla bojujúce strany k Daytonským mierovým dohodám, ktorými sa vojna v Bosne a Hercegovine skončila.
Vtedy sa ukázalo, aká kardinálne dôležitá bola Aliancia pre zabezpečenie mieru, na ktorom sa nevedeli
