Hamran a vedenie polície hrozia odchodom, sú proti politickej kontrole, o ktorej hovorí minister Šimko

Vedenie Policajného zboru je v spore s ministrom vnútra Ivanom Šimkom. Policajný prezident Štefan Hamran aj ďalší funkcionári hrozia odchodom zo svojich postov.

Dôvodom je kritika policajnej práce zo strany Šimka a hlavne jeho status, v ktorom píše, že polícia musí podliehať politickej kontrole. Denníku N obavy z politizácie polície potvrdil samotný Hamran s tým, že pokiaľ k nej dôjde, odíde z funkcie.

„Zatiaľ sa k tomu nebudem vyjadrovať, lebo budú nejaké rokovania, po nich sa určite vyjadrím,“ povedal Hamran.

„To, že polícia má byť pod kontrolou politickej moci, je pre mňa hrubou červenou čiarou a je to pre mňa neakceptovateľné. Pokiaľ by to v budúcnosti malo byť tak ako v minulosti, že je polícia pod politickou kontrolou, je to nezlučiteľné s mojím ďalším pôsobením,“ vysvetľoval.

Na hrozbu Hamranovho odchodu ako prvá upozornila TV Markíza.

Kritika po vražde ženy

Spory sa rozbehli po tom, ako Šimko kritizoval postup polície pred vraždou 39-ročnej ženy, ktorú 29. júna zabil po dlhodobom prenasledovaní muž, čo ju predtým obťažoval. Vrah v čase útoku nebol pre políciu neznámou osobou, no trestné stíhanie vo veci nebezpečného prenasledovania bolo proti nemu zastavené, pretože podľa znaleckých posudkov bol nepríčetný.

Muža pred niekoľkými mesiacmi prepustili z psychiatrickej liečebne do ambulantnej starostlivosti a mohol sa bez obmedzení pohybovať, kde chcel.

Šimko po vražde napísal, že mu je ľúto, keď k nemu prenikajú správy o prípadoch policajnej arogancie, „ale najviac ma bolí, ak sa dozviem, že vyhasol ľudský život, lebo policajt nebezpečenstvo nebral vážne alebo bol voči nemu ľahostajný, alebo mal strach“.

Pokračoval tým, že netreba zvýšiť počet policajtov. „To, čoho naozaj potrebujeme viac, sú takí policajti, na ktorých sa môžeme spoľahnúť. Takí, čo sa nevyhrážajú, že odídu, ak sa im nezvýšia platy. Takí, ktorým skutočne ide o to, aby ľudia v našej vlasti žili pokojnejšie a bezpečnejšie.“

Hamran medzitým postup policajtov v prípade zavraždenej ženy obhajoval a kritizoval, že z neho niektorí politici vytĺkajú kapitál.

Minister statusom z 3. júla v kritike polície pokračoval. „Táto ozbrojená represívna štruktúra si iste nemôže robiť, čo sa jej zachce. To sa deje iba v policajnom štáte. V demokratickej spoločnosti musí byť donucovacia moc štátu pod veľmi presne ustanovenou, ale účinnou kontrolou politickej moci,“ napísal na Facebooku.

Najlepším indikátorom nebezpečného vývoja podľa neho je, ak spozorujeme, že si polícia nedokáže priznať ani očividné zlyhania. „Nie, priatelia, žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú! Patria pod kontrolu politiky. To, o čo ide vždy, predovšetkým vo voľbách, vo všetkých voľbách i v týchto, je, aby bola pod kontrolou dobrej politiky. Takej, ktorá si túto svoju zodpovednosť uvedomuje,“ napísal Šimko.

Šimko: Hamran je slobodný človek

Podľa informácií Denníka N odchod z funkcie nezvažuje len Hamran, ale v podstate celé vedenie polície vrátane dvoch viceprezidentov či vedenia policajnej inšpekcie.

„Minister vnútra sa s policajným prezidentom stretol v pondelok 10. júla dvakrát. Prvý raz ráno na pracovnom stretnutí, kde boli v úzkom kruhu viacerí účastníci a kde sa diskutovalo aj o tejto téme. Rovnako tak spolu komunikovali včera popoludní na ďalšom pracovnom stretnutí, opäť v úzkom kruhu,“ odpovedalo ministerstvo.

Minister Šimko a policajný prezident Hamran si podľa ministerstva otvorene vyjasnili svoje stanoviská. „Šéf rezortu vnútra Ivan Šimko očakáva od policajného prezidenta Štefana Hamrana, aby si naďalej plnil svoje povinnosti, a pokiaľ ide o medializované úvahy o jeho možnej rezignácii, rešpektuje, že je slobodným človekom a je na ňom, ako sa rozhodne,“ napísalo ministerstvo.

Na Šimkove statusy už reagovalo OĽaNO, za ktorého vlády sa Hamran dostal do funkcie. „Som zhrozený z takéhoto výroku, keď priamo minister vnútra hovorí, že polícia sa má vrátiť pod politický vplyv,“ povedal Igor Matovič. Jediný, kto má kontrolovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní či polície, je podľa neho prokurátor, nie politik. Šimkove vyjadrenia sú podľa Matoviča v príkrom rozpore s kurzom, ktorý nastavili po posledných parlamentných voľbách.

Reagoval aj premiér Ľudovít Ódor, podľa ktorého sú zásahy politickej moci do práce vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov v demokratickom a právnom štáte neprípustné.

„V tomto zmysle na seba súčasná vláda prevzala aj záväzky vyjadrené v programovom vyhlásení vlády a bude ich v každej situácii dodržiavať. Pretože práve v princípoch právneho štátu sú zakotvené záruky nezávislosti policajného vyšetrovania, postupov prokuratúry a rozhodovania súdov. Rovnako ako obmedzenia, ktoré pre nich z ústavy a zo zákonov vyplývajú,“ povedal.