Sousedovic Toníček
Prečo si z kombinácie sedieť na zadku a len tak premýšľať niektorí zásadne vždy volili prácu?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Nič nevystihuje moje detstvo na dedine viac ako Receptář, relácia, v ktorej nedeľu čo nedeľu Přemek Podlaha zdieľal s republikou miliardy tipov a trikov pre domácich majstrov. „Sousedovic Toníček / nemá žádný koníček / ruce jdou mu dozadu / on je zkrátka pozadu“ začínala sa relácia znelkou z pesničky Ivana Mládka a môj mozog mal chuť explodovať, lebo podvedome veľmi dobre vedel, že ja som ten Toníček a zvyšok ľudstva sú tí ostatní, „kutilovia“, šikovníci, praktické typy, ku ktorým ja nikdy nebudem patriť.
Celá rodina nedeľu čo nedeľu so zatajeným dychom sledovala, ako Ivan zo Šarbova pripevnil škrabku na zemiaky na vŕtačku, vďaka čomu oškrabe zemiaky rýchlejšie. Alebo Janu z Vyšného Klátova, ktorá zistila, že ak vloží do vody motúzik a druhý koniec dá do zeme, rastlina si potiahne vlahu a ona ušetrí čas na zalievanie muškátov.
Celá dedina bola v mojich predstavách presne rovnaká ako ten Ivan alebo Jana – muži furt niečo majstrovali, ženy zas vyvárali, zavárali, vyrábali džemy a všetko upratovali. V celej dedine sa nenašla rodina, kde by muž sám bez pomoci nepoložil podlahu, neomietol steny, nevydláždil kúpeľňu či neosadil pec. Traktor vedeli šoférovať aj tí, ktorí ho doma nemali, vrátane cúvania s vlečkou do priestoru o tri milimetre širšieho. A viacerí si ho rovno aj sami vyrobili poskladaním troch iných dokopy.
Môj otec bol ešte ďalej: jeden večer sa napríklad zamyslel a motor zo starej práčky prerobil na ventilátor. Z vyradených okien z vlaku potom urobil mame
