Denník N
Roman Pataj
Správy vybral a komentoval Roman Pataj
1. Erdogan a Putin, Čaputová a Fico
Začal sa dvojdňový samit NATO vo Vilniuse. Od výsledku sa očakávajú veľké historické rozhodnutia celoeurópskeho významu, ale niektorí nepriami aktéri sú ďalej schopní len veľkých podlostí lokálneho charakteru. Oboje sa priamo týka Ukrajiny aj Slovenska.
Stretnutie zástupcov Severoatlantickej aliancie prebieha počas ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá vidí svoje budúce členstvo ako záruku svojho prežitia, s čím podľa rôznych prieskumov súhlasí 80 až 90 percent ukrajinských občanov.
V utorok a stredu sa dozvieme, aké záruky a prísľuby do budúcnosti od západných spojencov dostanú. Určite budú silné, ale vopred je jasné, že okamžité členstvo v obrannom pakte neprichádza do úvahy. Prijatím Ukrajiny počas prebiehajúcej vojny by sme sa automaticky stali priamou súčasťou konfliktu, čo si nikto neželá.
O výbere správnych slov prebehli počas utorka diskusie, pričom jasnejšie záruky presadzuje východné krídlo NATO spolu s Britániou a Francúzskom, kým opatrnejší postup presadzujú Nemecko a USA. Výsledkom bol hnev ukrajinského prezidenta, podľa ktorého je dnešné vajatanie Aliancie pre Rusko „motiváciou na pokračovanie jeho teroru“.
Napriek tomu členské štáty skrátili Ukrajine cestu k členstvu, keď zrušili jeden z krokov, ktorý predtým vyžadovali. Generálny tajomník NATO zároveň oznámil, že sa Aliancia dohodla na budúcom členstve Ukrajiny.
Putinova strategická porážka. Prvá veľká správa však prišla ešte pred oficiálnym začiatkom samitu. Generálny tajomník Jens Stoltenberg v pondelok podvečer oznámil dohodu medzi NATO, Švédskom a tureckým prezidentom, že Turci urýchlia proces prijatia Švédska, ktoré blokujú spolu s Maďarmi.
Všeobecne sa novinka prezentuje ako veľký úspech aliančnej diplomacie. Erdogan je však politický kšeftár a do poslednej chvíle bude obchodovať, aby zo vstupu Švédov pre seba vytĺkol čo najviac. Američania mu pravdepodobne na výmenu sľúbia napríklad dodanie nových lietadiel F-16, o ktoré žiada.
Hoci proces ešte nie je na konci, aj tak ide o ďalšiu strategickú porážku Vladimira Putina. Nebyť jeho agresie, Švédsko a pred ním Fínsko by sa veľmi pravdepodobne členmi NATO nikdy nestali. Invázia, ktorej deklarovaným cieľom bolo údajné agresívne rozpínanie Aliancie, sa tak skončila jej rozšírením o krajiny, ktoré sa obávali, že bez silných spojencov budú ďalšími obeťami agresívneho Ruska.
Za Slovensko ide Čaputová. Slovensko na samite zastupuje prezidentka Zuzana Čaputová.
Pri samitoch NATO ide o dlhoročnú tradíciu už od čias Ivana Gašparoviča. Bol to dokonca práve on, kto v apríli 2008 pred samitom v Bukurešti tvrdil, že si členstvo Ukrajiny v Aliancii vie predstaviť do konca roka.
Predsedom vlády bol v tom čase istý Robert Fico. Ministrom obrany bol jeho nominant Jaroslav Baška (dnes osmička na kandidátke Smeru) a ministrom zahraničia ďalší nominant Smeru Ján Kubiš. Gašparovičovo súhlasné stanovisko vtedy vzniklo práve na základe konzultácie s trojicou Fico, Baška, Kubiš.
Presne na základe rovnakého mechanizmu sa teraz do Litvy vydala aj Čaputová v sprievode ministrov obrany a zahraničia úradníckej vlády. Lenže prešlo 15 rokov a dnes už Fico vyhlasuje, že na samit ide bez akéhokoľvek mandátu a on sa ním necíti viazaný, pretože s členstvom Ukrajiny v NATO nesúhlasí.
Jeden a pol desaťročia je dlhý čas a politik zaň môže zmeniť názor. Lenže mal by ho jasne vyargumentovať, čo Fico nerobí, pretože by musel priznať, že ten aktuálny má len preto, aby ulovil čo najviac antisystémových, extrémistických a proruských voličov.
Ficov nárazník. Jeho motivácia je teda podlá a rovnaká je aj jeho predstava o budúcnosti Ukrajiny. Hovorí, že jej členstvo v NATO je proti národným záujmom Slovenska. S tým sa dá súhlasiť jedine v prípade, že je národným záujmom Slovenska pomáhať Putinovi.
Fico síce tvrdí, že je dôležité dať Ukrajine bezpečnostné záruky, ale inak „je veľmi dôležité, aby existoval nejaký nárazník medzi NATO a Ruskou federáciou – tento nárazník by mala tvoriť Ukrajina, samostatná, suverénna, so všetkým, čo k tomu patrí“.
Predseda Smeru s obľubou vravieva, že na Ukrajine nejde o vojnu medzi ňou a Ruskom, ale o vojnu medzi USA a Ruskom. To, samozrejme, nie je pravda. Keď však on sám určuje Ukrajincom osud nárazníka, robí to isté, čo falošne vyčíta Američanom – projektuje im osud, ktorý si oni neželajú, teda zostať fackovacím panákom Ruska. Inými slovami, snaží sa rozhodnúť za nich, tak ako podľa neho za nich rozhodujú Spojené štáty.
Naozaj existuje možnosť, že sa v prípade Ukrajiny uplatní takzvaný izraelský model. Znamenalo by to, že by do Aliancie nikdy nevstúpila, ale všetci spoločne by sme ju vyzbrojili tak veľmi, že by si na ňu Rusko netrúflo. Lenže keď Fico hovorí o svojom nárazníku, nemyslí na tento prípad. Ukrajine predsa nechce posielať zbrane ani vtedy, keď bojuje o život, prečo by to robil potom? Myslí len na svoj osobný prospech a blaho Vladimira Putina.
2. Ivan Šimko asi zabudol, že je iba záplata
Vedenie polície hrozí odchodom pre vyjadrenia ministra vnútra Ivana Šimka. Ten po brutálnej vražde 39-ročnej ženy kritizoval policajtov, že pochybili, hoci podľa dostupných informácií je to skôr tak, že páchateľa v minulosti stíhali a s tým, že ho prepustili na základe psychiatrického posudku, už nemohli nič urobiť.
Akokoľvek tragická je táto vražda, v tomto prípade tvorí iba kulisu Šimkovej neohrabanosti. Začal totiž vypisovať veci, ktoré sú vecne sporné, a okrem toho si zjavne neuvedomuje dva fakty. Po prvé, že nie je členom normálnej, ale iba úradníckej vlády; a po druhé, že jej členom je iba ako veľmi dočasná záplata.
Vecne sporné, politicky nesprávne. Policajný prezident Štefan Hamran má problém najmä s týmto ministrovým vyjadrením na adresu polície: „Táto ozbrojená represívna štruktúra si iste nemôže robiť, čo sa jej zachce. To sa deje iba v policajnom štáte. V demokratickej spoločnosti musí byť donucovacia moc štátu pod veľmi presne ustanovenou, ale účinnou kontrolou politickej moci.“
Šimko určite nechcel povedať, že politici majú právo rozprávať polícii do jej práce, ale je plne pochopiteľné, že v aktuálnej situácii môžu mať mnohí policajti z jeho slov presne tento pocit, a z jeho výroku sa zároveň zdá, akoby si neuvedomoval, že nie je politik, ale iba úradnícky minister.
„To, že polícia má byť pod kontrolou politickej moci, je pre mňa hrubou červenou čiarou a je to pre mňa neakceptovateľné. Pokiaľ by to v budúcnosti malo byť tak ako v minulosti, že je polícia pod politickou kontrolou, je to nezlučiteľné s mojím ďalším pôsobením,“ povedal Hamran.
Ivan Šimko má jedinú úlohu – pripraviť pokojný priebeh volieb a nechať policajtov ďalej robiť ich prácu. Obzvlášť po skúsenostiach s politikmi za predchádzajúcich vlád Smeru. Namiesto toho proti nim začal viesť vojnu, ako keby zabudol, že on tu už na jeseň ako minister nebude, ale oni v zbore zostanú a nedá sa vylúčiť, že v ňom budú pôsobiť v novej vláde Roberta Fica, ktorý politickú kontrolu nad políciou myslí vážne.
3. Samousvedčenie Miroslava Výboha
Sudca špecializovaného súdu Michal Truban nedávno vrátil obžalobu na Miroslava Výboha. Ide o prípad, v ktorom je podozrivý, že si v mene súčasného predsedu Hlasu vypýtal úplatok 150-tisíc eur od Františka Imreczeho a Michala Suchobu.
Kolegyňa Mária Benedikovičová si na základe infozákona vyžiadala uznesenie, v ktorom Truban vysvetľuje, prečo obžalobu odmietol. Z jeho znenia je jasné, že stíhaný oligarcha nechce svoju kauzu vyhrať pred súdom, lebo si pred ním neverí.
Maximálne zostručnené – vyšetrovateľka opakovane žiadala Výbohových advokátov, aby určili miesto a čas, kde ho môže vypočuť, pretože sa pred stíhaním skrýva v zahraničí a nedá sa s ním spojiť. Oni na jej žiadosti opakovane nereagovali. Reagovali, až keď po mesiaci a pol márneho čakania v novembri 2021 oznámila termín preštudovania spisu. To bezprostredne predchádza podaniu obžaloby. Ich sťažnosť odmietla s tým, že je účelová. S postupom súhlasil aj dozorový prokurátor Ondrej Repa.
Sudca Truban vidí chybu v tom, že vyšetrovateľka mala sama jasne určiť termín. Samozrejme, že správanie Výboha a jeho právnikov bolo účelové, ale Truban má z procesného hľadiska pravdu. Policajtka naozaj mala aspoň formálne určiť termín. Keby sa mu Výboh vyhol, sudcovi by sa prípad odmietal oveľa ťažšie. Proti jeho postupu sa teraz odvolal prokurátor a definitívne o prijatí či odmietnutí obžaloby rozhodne až Najvyšší súd.
O interpretácii sa možno strhne právnická debata, ale verejnosť môže mať o Výbohovej taktike jasno už teraz – robí všetko pre to, aby sa vôbec nemusel postaviť pred súd alebo sa mu vyhýbal aspoň do volieb. Jeho tím stanovil taktiku, keď zatajuje jeho pobyt a pripravuje orgánom činným v trestnom konaní procesné pasce, pričom do jednej z nich sa chytili.
Je to odporné, nedôveryhodné a samousvedčujúce. Lenže Výbohovi stačí, že sa vyhne súdu. Nepotrebuje, aby celá verejnosť verila, že je to tak aj správne. Skôr je mu to úplne jedno. Predseda Hlasu mu v tom ticho drží palce.
Kto je Výboh a za čo ho stíhajú
- Bol vplyvným podnikateľom, ktorého firmy za éry Smeru získavali lukratívne štátne zákazky od armády za desiatky miliónov.
- Je priateľom Roberta Fica.
- Do svojho stíhania zastával post honorárneho konzula Monaka na Slovensku.
- Stíhajú ho pre podozrenie, že si od bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho a podnikateľa v IT Michala Suchobu vypýtal úplatok 150-tisíc eur. Údajne tak urobil v mene vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho.
- Výbohovi hrozí väzenie na desať až pätnásť rokov.
- 150-tisíc eur Výboh údajne prevzal v škatuli od šampanského značky Cristal. Stíhaný oligarcha vinu odmieta. Predseda Hlasu to takisto popiera.
- Úplatok vraj bol za pomoc pri schvaľovaní potrebnej legislatívy týkajúcej sa virtuálnej registračnej pokladnice, na čo mal štátny tajomník Pellegrini dosah.
Jednou vetou:
4. Obvinený muž, ktorý sa vyhrážal prezidentke Čaputovej a exministrovi Naďovi, zostáva stíhaný na slobode, rozhodol o tom bratislavský krajský súd, keď zamietol odvolanie prokuratúry, ktorá navrhovala preventívnu väzbu.
5. Prokurátor navrhuje expolicajtovi Jánovi Kaľavskému za vynášanie informácií deväť rokov väzenia, Ladislav Masár to povedal v záverečnej reči, Kaľavský sa na pojednávaní nezúčastnil, je v Bosne a Hercegovine, kde požiadal o azyl.
6. Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala podal disciplinárny návrh na sudkyňu Pamelu Záleskú, navrhuje jej trojmesačnú 30-percentnú zrážku z platu za to, že nepodala žiadosť o predĺženie lehoty na písomné vypracovanie súdneho rozhodnutia.
7. Španielsko prvýkrát pošle svojich vojakov na Slovensko, oznámil premiér Pedro Sánchez, budú súčasťou mnohonárodného bojového zoskupenia NATO, ktoré vzniklo v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.
8. Boris Kollár podľa Aktualít trávil letné dovolenky v luxusnej vile na talianskom ostrove Capri, ktorú vlastní advokát Radomír Bžán, známy 17-miliónovým honorárom za jediný právny spor, v ktorom zastupoval štát.
9. Úroda obilnín by mohla byť o 12 percent vyššia než vlani, odhaduje štatistický úrad, vďačí za to najmä lepším hektárovým výnosom, ktoré prevýšia vlaňajšok aj päťročný priemer.
10. Veterinári zakázali vývoz živých zvierat zo Slovenska do Turecka, dôvod na webe neuviedli, no v minulosti tak robili pre horúčavy na bulharsko-tureckých hraniciach.
Zaujímavé články:
„Oni netýrajú väzňov úmyselne, ale akoby mali barbarskú náturu. U nich je to normálne, robia to dokonca aj svojim vlastným, Rusom. A je jedno, či je obvinený alebo iba zadržaný a podozrivý. Správajú sa k vám ako k zveri.“
Dušan Karolyi sa rozprával s mužom, ktorý preplával do Ruska (dennikn.sk)
Patria ruskí opoziční novinári na Zelenského tlačovky? Preverenú Faridu Kurbangalejevovú z Pražského hradu vykázali.
Petra Procházková o Zelenského návšteve Prahy (sme.sk)
Status dňa:
SLOVENSKO OPUSTILA VZÁCNA WHISTLEBLOWERKA
Cez víkend pri tragickej nehode zahynula Ľubica Lapinová, ocenená Biela vrana, s ktorou sme spolupracovali i my v Transparency.
Prijala naše pozvania na podujatia, na ktorých inšpirovala svojím osobným príkladom a príbehom boja proti nekalostiam na pracovisku.
Verejnosť oslovila svojou odvahou, ľudským prístupom a empatiou, ale aj vytrvalosťou a pevnými zásadami. Témou ochrany oznamovateliek a oznamovateľov nekalého konania žila i po uzatvorení jej niekoľkoročného sporu, zdieľala svoje skúsenosti s inými, zároveň si však rada vypočula, ako sa rozširujú možnosti boja proti korupcii a na ochranu tých, ktorí sa rozhodnú nemlčať o neprávostiach v zamestnaní.
Úprimnú sústrasť pozostalým a veľké ĎAKUJEME, pani Ľubica.
Citát:
Jens Stoltenberg
Danglár:
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
