Brazílčanka Samanta Lima: Bryndzové halušky? Aj päťkrát denne
Dodnes si na Slovensku musím dávať pozor na to, čo mám vonku oblečené. Ak sa nenahodím, nenamaľujem a nedám na seba nejaké šperky, v obchodoch ma prenasleduje strážna služba, hovorí Brazílčanka Samanta Lima.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Tento text je súčasťou seriálu Slovensko očami cudzincov. Prinesie sériu rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok. Všetky rozhovory a možnosť odoberať ďalšie vydania e-mailom nájdete na stránke seriálu Slovensko očami cudzincov.
Samanta Lima (1994) sa narodila v najväčšom brazílskom meste São Paulo, na Slovensku žije od roku 2017. Je spolumajiteľkou agentúry na sprostredkovanie opatrovateliek z Latinskej Ameriky do slovenských rodín.
Priemernému Slovákovi pri spomenutí Brazílie najprv v hlave naskočia zrejme nasledovné veci – futbal, štadión Maracana, Rio de Janeiro, socha Krista nad ním, pláž Copacabana, karneval a Amazonský prales. Čo zásadné o Brazílii vôbec nevieme?
To, že Brazília je veľmi moderná krajina, má viac ako 200 miliónov obyvateľov, len mesto São Paulo ich má viac ako 11 miliónov. A že je tam veľmi časté priezvisko Lima. Často sa ma pýtajú, či som rodina známej brazílskej modelky Adriany Limovej. Nie som.
Brazília je krajina kontrastov, čiže milionárov a ich veľkého bohatstva, na druhej strane je to aj krajina chudobných. Keď sa niekomu priznám, že sama pochádzam z chudobných pomerov, často reaguje, že aha, jasné, Brazília rovná sa chudoba. Nie je to tak. No a po anglicky tam hovoria len dve percentá populácie.
Hovorí sa tam po portugalsky?
Áno, hoci väčšina ľudí si myslí, že je to španielčina.
Platí stereotyp, že čo Brazílčan, to milovník futbalu a vzorov ako Pelé?
Platí to v tej istej miere, ako sú Slováci hrdí na halušky. Napríklad ja o futbale neviem nič.
Už ste naznačili, že pochádzate z chudobných pomerov. Konkrétne?
Som z veľmi jednoduchej a veľmi chudobnej rodiny, ktorá žila v São Paule. Moji rodičia pochádzali z ešte väčšej chudoby. Mám sestru a veľa bratrancov a sesterníc. Mama nás opustila, keď som mala tri roky, sestra vtedy mala len niekoľko mesiacov. Vychovával nás otec, ktorý sa musel neskutočne obracať, aby nás ako-tak uživil. Bral akúkoľvek prácu či fušku, len aby sme mali aspoň čo jesť. Bolo to ťažké detstvo, ale uvedomujem si, že otec robil, čo mohol, aby sme prežili. To, čo všetko sme nemali a čo nám chýbalo, som si naplno uvedomila až po príchode na Slovensko. Predtým som nemala s čím porovnávať.
V akom prostredí ste žili?
V slume. Keď bol otec malý, aj s mamou si z dreva a z iných materiálov pozliepali akúsi chatrč. Bola podobná tým, ktoré dnes vídam vo vašich rómskych osadách.
O čom snívajú malé dievčatá v slume? Že pôjdu do školy a vďaka vzdelaniu sa odtiaľ vymania, že si tam po ne príde princ na bielom koni a vezme ich preč…?
