Legendárny 91-ročný záhradkár Hričovský: Moje číslo má celé Slovensko a v piatky som aj na Facebooku

Profesor Ivan Hričovský je dobre známy všetkým záhradkárom. Hoci má 91 rokov, ešte stále vystupuje v záhradkárskych reláciách a časopisoch – radí, aké odrody úžitkových rastlín pestovať alebo ako správne strihať ovocné stromy. Hričovský bol dlhoročným riaditeľom Slovenského zväzu záhradkárov a spoluzakladal Fakultu záhradného a krajinného inžinierstva na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Medzi svoje najväčšie úspechy zaraďuje napríklad vyšľachtenie dvoch nových odrôd čiernych ríbezlí.

„Keď vás ľudia chcú v staršom veku, dodáva vám to nadšenie a energiu. Je pre mňa dôležité, že ma neodhadzujú do koša, ale ešte ma chcú,“ hovorí v rozhovore.

Máte 91 rokov, ale stále veľa pracujete. Koľko ľudí vám denne telefonuje alebo si pýta radu?

Moje telefónne číslo má celé Slovensko. Ľudia mi môžu volať každý štvrtok od 11.00 do 12.00 h. Okrem toho som každý piatok na facebookovej stránke, kde ľuďom odpovedám na otázky. Vystupujem v rádiu, v televíznej relácii Nová záhrada a občas aj vo Farmárskej revue. Ľudia ma volajú aj individuálne do svojich záhrad alebo robím veľké akcie. Teraz sa pripravujem na Agrokomplex v Nitre, kde sa bude krstiť kniha Pomológia nových odrôd, ktorej som spoluautorom.

Vydávate ďalšiu novú knihu?

Za tie roky som vydal až 80 publikácií, tretinu z nich tvoria knihy, ktoré sa venujú pomológii (vedný odbor, ktorý skúma ovocné druhy a ich odrody – pozn. red.). Tieto publikácie sú aj v Čechách, Maďarsku či Rakúsku. Okrem toho už 20 rokov mám v časopisoch rubriku Radí Hričovský. Napríklad v časopise Záhrada sa každý mesiac venujem niektorému z regiónov, kde radím, aké druhy, odrody a na akých podpníkoch pestovať. Napríklad v jednom z čísel som radil obci Čierne pri Čadci.

Prejde týždeň, keď máte voľno a nemáte žiadne povinnosti?

Najmä na jar a na jeseň mám obsadený každý deň, ale v lete je toho menej. Som však pripravený – vždy keď mi niekto zavolá, rád odpoviem. Niekedy sa mi ani nepoďakujú, ale mne to neprekáža, som spokojný.

Chce sa vám ešte dvíhať telefón a radiť ľuďom? Už by ste predsa mali nárok na oddych. Čo vám to dáva?

Prečítam vám niekoľko citátov, ktoré vám odpovedia. Seneca hovorí: „Pokiaľ žijeme, učme sa, ako žiť.“ Môj ďalší obľúbený citát je: „Mladí sme dovtedy, dokiaľ sme ešte schopní učiť sa, osvojovať si nové zvyklosti a znášať odpor.“ A ešte Tolstoj: „Najkrajšia mladosť je mladosť ducha vtedy, keď už mladí nie sme.“ Keď vás ľudia chcú v staršom veku, dodáva vám to nadšenie a energiu. Je pre mňa dôležité, že ma neodhadzujú do koša, ale ešte ma chcú. V mojom veku je už málo ľudí, ktorí sú ochotní robiť to, čo robím ja.

Predstavovali ste si dôchodok takto?

Ťažko povedať, ako som si predstavoval dôchodok. Ale som rád, že ma ľudia chcú, aj keď je to mnohokrát únavné.

Na čo sa vás ľudia najčastejšie pýtajú? Aké rady chcú?

Napríklad teraz sa pýtajú, kedy sadiť jahody. Sú odrody stále rodiace, ako je Aroma alebo Diana, alebo máme jedenkrát rodiace, ako je Elsanta. Odporúčam sadiť jahody, majú obrovský význam. Okrem toho sa teraz v auguste pripravujeme na rez teplomilných kôstkovín, ako sú marhule či broskyne. To budeme robiť aj v televízii na praktických ukážkach.

Líši sa to od toho, čo sa vás ľudia pýtali napríklad pred 30 či 40 rokmi?

Teraz sa ľudia pýtajú na iné nové odrody a aj na iné podpníky. Napríklad už nepestujeme na plánke, ale na M9 či MM106. Sú zvedaví aj na to, ako ich rezať či tvarovať. To všetko im viem poradiť aj cez telefón, aj keď najlepšie je vidieť to.

Čo je M9?

To je slaborastúci podpník, na ktorý sa naštepí vyšľachtená odroda. Na tomto podpníku jabloň rodí už na druhý rok po vysadení. Naproti tomu na podpníku plánka rodí v piatom až šiestom roku. Ľudia sa ma pýtajú aj na orechy. Rezali sa do konca mája. Orechy sú veľmi zdravé. Ženám odporúčam dávať mužovi večer radšej dva orechy ako poldeci slivovice. Lebo orech im dáva rozum a slivovica z nich robí blbcov.

Zažili ste 70 rokov výskumu aj praxe v záhradníctve. Ako sa zmenilo záhradkárčenie na Slovensku?

Slovenský zväz záhradkárov má 50-tisíc členov, veľa z nich sa chce učiť nové veci. Sú aj takí, ktorí na to kašlú a nechajú si záhradky zarásť trávou. Ale je to chyba, lebo domáca produkcia je zdravá a je bez chémie.

Bolo kedysi vo zväze viac ľudí?

Áno, kedysi sme mali aj 100-tisíc členov. Počet veľmi klesol. Ja som bol predsedom zväzu 21 rokov a tá moja papuľa vtedy pomáhala šíriť osvetu.

Majú dnes ľudia menší záujem o záhrady?

Záujem stále pretrváva. A všímam si, že najmä mladí ľudia začínajú rozmýšľať nad tým, aby bola záhrada nielen okrasná, ale okrasno-úžitková. Teda mať nielen ruže, ale aj jabloň. Keď mi ľudia volajú, čoraz viac si pýtajú rady o úžitkových rastlinách. Ale popritom sa opýtajú aj na ruže – kde ich kúpiť, kedy ich rezať.

Kedysi rodiny pestovali dlhé lány zemiakov, mrkvy, veľa paradajok či paprík. Dnes je táto základná zelenina dostupná v hociktorom obchode relatívne lacno. Je o takéto pestovanie dnes ešte záujem?

Záleží to na ľuďoch, vidím, že je o to stále záujem. A oplatí sa to, lebo je to omnoho zdravšie. Aj zemiaky sa oplatí pestovať – my máme doma 10-árovú záhradku, kde si všetko dopestujeme. Ja si v obchode zeleninu ani ovocie nekupujem, dopestujem si.

Ľudia zvyčajne majú len malý kúsok záhrady alebo terasy na balkóne. Ako ho využiť? Čo by ste odporučili pestovať?

V kontajneroch môžu pestovať napríklad aj jablone, na spomínanom podpníku M9. Môžu pestovať jahody, ruže, maliny, černice či ríbezle – to všetko sa dá pestovať v kvetináčoch na balkónoch v Bratislave aj v Košiciach. Navyše maliny sú dnes také prispôsobivé, že sa dajú pestovať od Tatier až k Dunaju.

Aj maliny sa dajú pestovať v kvetináči?

Áno. Podmienkou je voda a vo štvrtom roku hlbší rez. V kontajneri sa dokážu dožiť aj 25 rokov.

Čo vo svojom živote považujete za najväčší úspech?

Ťažko povedať. Najväčší úspech je to, k čomu ma vychovali rodičia. Pochádzam z Horného Hričova, mali sme aj záhradu, aj včely, ako šesťročný som robil už aj včelára. Študoval som v Brne, potom som 12 rokov robil riaditeľa výskumného ústavu v Bojniciach, kde som vyšľachtil dve odrody čiernych ríbezlí Otelo a Eva. Otelo je jediná samoopelivá odroda čiernych ríbezlí na Slovensku a v Čechách. Na to som pyšný.

Prečo ste sa rozhodli šľachtiť čierne ríbezle? Čo mali mať nové odrody?

Keď som v ústave robil riaditeľa, okrem vedenia som sa venoval aj výskumu a šľachteniu, bola to súčasť mojej práce. Šľachtenie je veľmi náročné, trvá to aj šesť, sedem rokov. Nie je to jednoduché, nedá sa to spraviť za rok. V minulosti sme mali veľa starých odrôd, ale nové sme začali šľachtiť aj vzhľadom na zmenu klímy. Nové odrody majú význam aj z hľadiska pôdno-klimatického riadenia, pretože sa mení klíma a je oveľa teplejšie ako kedysi. V minulosti sme pestovali jablká Jonatán, dnes pestujeme Idared, Rubín, Golden Delicious.

Keď ste študovali, riešila sa medzi záhradkármi klimatická kríza? Ako sa o tom vtedy hovorilo?

Áno, už vtedy sme to riešili. Vyberali sme odrody, ktoré sú odolnejšie, a navzájom sme ich krížili. Zmena klímy sa prejavuje tým, že kvitnutie, prezimovanie či životnosť druhov sú iné. Všetko sa muselo brať do úvahy pri starostlivosti o odrody.

Deväť rokov ste viedli plantáž v Okoličnom v Liptovskom Mikuláši. Bolo bežné, že sa vtedy na severe Slovenska pestovalo veľa malín, ríbezlí, egrešov?

Nebolo to bežné, boli sme priekopníci. Bolo to vo výške vyše 650 metrov nad morom.

Ako ste do dokázali?

Mal som veľa ľudí, ktorí pracovali na úrode. Sám som bol nadšenec, pracoval som nielen papuľou, ale aj rukami. Starali sme sa o pôdu a výživu, robili sme napríklad aj rozbory pôdy. Dôležitá bola orientácia na juh, juhovýchod, nie na sever. Pracovalo tam asi 45 ľudí, úrodu sme pestovali pre konzervárne. Ale nemali sme takú vyspelú mechanizáciu ani chémiu. Musel som robiť mechanické pravidelné rezy a to, čo bolo napadnuté, som musel ručne odrezať.

Hnevá vás, že sa mení klíma? Že si ničíme planétu a nedokážeme pestovať tak dobre ako predtým?

Nehnevá ma to, prispôsobujem sa. Ľudí učím, ako sa tiež prispôsobiť, čo a ako pestovať. Dôležité je uloženie, smer, na ktorý to vysadím. A potom voda, voda, voda. Aj v tomto roku chýba voda v záhradách. Pokiaľ budem žiť, chcem byť ľuďom nápomocný. Pracujme a učme sa, aby sme nestratili krok so zemou a s jej dušou. Pretože neučiť sa znamená stať sa cudzincom v čase.