Denník N

Moja normálna teplá svadba. Ako som sa musel stať menej Slovákom, aby som bol šťastný

Foto - archív R. A.
Foto – archív R. A.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

To piatkové ráno sme sa obaja zobudili veľmi skoro. Raňajky v hoteli servírovali od 7.30 a my sme boli dole prví.

K pultu pribehla zamestnankyňa, ktorá pracovala v tomto londýnskom a na miestne štandardy lacnom sieťovom hoteli v zdieľanej funkcii recepčnej a teraz ráno aj obsluhy, ktorá uvádzala ľudí na raňajky.

„Ako sa dnes ráno máte?“ spýtala sa mňa a môjho partnera Davida. Samozrejme, že som vedel, že ju v skutočnosti nezaujíma, ako sa máme, a že si len pripravuje priestor pre ďalšiu otázku – z ktorej izby sme sem prišli. Ale keďže ja nie som Angličan na rozdiel od môjho partnera, túto otázku vždy beriem vážne a odpovedal som.

„Som trochu nervózny, viete, pre nás dnešok nie je úplne normálny deň. Máme totiž svadbu,“ povedal som. „A sme z izby 506.“

Pani vyškrtla z hárku číslo našej izby a potom si uvedomila, že vlastne dostala odpoveď, na ktorú by mala reagovať.

„Ó, svadbu? No tak to gratulujem! A kde sú nevesty?“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

LGBTI+

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie