Dominika Chrastová
Matúš Zdút
Trinásty ročník podujatia Dúhový PRIDE Bratislava má byť festivalom, ktorý upozorní na nerovnosť v spoločnosti. Okrem pochodu ulicami hlavného mesta sú na programe aj vystúpenia držiteľov ocenenia Radio_Head Awards, tanečné čísla či oddychové aktivity v zóne pre rodiny.
Sobotný Pride však zároveň bude v mnohom iný ako všetky predchádzajúce ročníky. Podujatie výrazne reflektuje minuloročný teroristický útok pred Teplárňou, pri ktorom zahynuli Matúš Horváth a Juraj Vankulič. Organizačný tím dáva výberom sloganu, hlavnými tvárami festivalu aj bezpečnostnými opatreniami jasne najavo, že LGBTI+ ľudia sú na Slovensku v ohrození a nebudú mlčať.
Vlani prišlo na Hviezdoslavovo námestie vyše desaťtisíc ľudí. Teraz sa akcia presúva na Námestie slobody, tam by sa malo pohodlne zmestiť niekoľkonásobne viac účastníkov.
Hrdí a nezničiteľní
„Sme skúšaní činmi, slovami a už aj zbraňami. Ale my kráčame ďalej, lebo sme už raz takí – hrdí a nezničiteľní,“ znie v spote trinásteho ročníka bratislavského Pride podujatia.
Heslo „hrdí a nezničiteľní“ zároveň podľa predsedníčky združenia Dúhový PRIDE Bratislava Jany Mičekovej odkazuje na to, že LGBTI+ osoby na Slovensku vždy boli aj budú a rozmanitosť sa zo spoločnosti nedá vymazať.
Nepriestrelná vlajka
Nezničiteľnosť priamo súvisí aj s novým symbolom bratislavského Prideu. Konkrétne ide o dúhovú vlajku, ktorá je nepriestrelná, odolná proti prerezaniu a ohňovzdorná.
Je totiž zo špeciálneho materiálu twaron používaného aj na výrobu nepriestrelných viest, čím sa opäť odkazuje na streľbu pred Teplárňou.
„Každá jedna akcia pre LGBTI+ ľudí alebo čokoľvek súvisiace s témou už bude reflektovať aj teroristický útok a spomienku na Juraja a Matúša,“ uvádza Mičeková.
S nápadom vyrobiť nezničiteľnú vlajku oslovil organizačný tím Martin Keder z reklamnej agentúry Free Andy, ktorá zadarmo zastrešila celú Pride kampaň. Vizuály nafotil Branislav Šimončík a spot režíroval Gregor Valentovič.
Tváre podujatia Pride
Dúhová akcia má prvýkrát aj štyri oficiálne tváre, ktoré ho prezentujú. „Aj týmto spôsobom sme chceli demonštrovať, že LGBTI+ ľudia existujú, žijú vedľa nás, majú svoje rodiny, zamestnania či umelecké nadania. Sú rovnako dôležitou súčasťou Slovenskej republiky a slovenského národa,“ vysvetľuje Mičeková.
Konkrétne sa tvárami trinásteho ročníka stali transrodová aktivistka Charlotte Srnčík, Radka Trokšiarová, ktorá prežila útok pred Teplárňou, a hudobníci Vojtik a ERØ.
Charlotte v apríli spolu s iniciatívou Ide nám o život na základe vlastnej skúsenosti vysvetľovala, ako premenlivá platnosť odborného usmernenia k tranzícii a posunutie novely zákona o rodnom čísle do druhého čítania ovplyvňuje život transrodových osôb. Tieto kroky im výrazne komplikovali najmä prepis pohlavia v osobných dokladoch.
„Napriek tomu, že som splnila všetky požiadavky, ktoré boli na mňa kladené a ošetrujúci lekár mi vydal potvrdenie potrebné na právnu zmenu pohlavia v dokladoch v súlade s platným usmernením, matrika v Spišskej Novej Vsi odmieta mojej žiadosti vyhovieť,“ vyjadrila sa na jar.
Odborné usmernenie napokon zostalo v platnosti a parlament už novelu zákona o rodnom čísle nestihol prerokovať.
Radku vlani na jeseň zasiahol strelec pred Teplárňou do nohy. Hoci sa jej zdravotný stav zlepšil a už nepotrebuje barly, pri chôdzi či behu stále pociťuje bolesť.
„Dosť často rozmýšľam nad tým, ako sme sa dostali k tejto nenávisti, ktorej sme každý deň vystavení. Prehrávam si v hlave rôzne scenáre a rozmýšľam, prečo ľudia nechápu jedno jediné, a to je ži a nechaj žiť. Nebolo pre mňa ľahké spamätať sa z toho celého, čo sa stalo, a stále som tak kdesi na polceste, ak vôbec. Prestaňme byť na seba zlí, začnime každý od seba a robme tento život krásnym, kým ho máme,“ napísala začiatkom týždňa na sociálnej sieti.
Spevák Vojtik sa preslávil najmä skladbou Detviansky sen. Texty piesní si tvorí sám. „Píšem najmä o svojom živote a skúsenostiach, ale je to v konečnom dôsledku umelecká tvorba, nie denník. Keď napríklad spievam, že nikdy nebudem kráľovnou venčeka, je to skôr metafora, že nikdy nezapadnem medzi spolužiakov. Vždy som bol odmietaný preto, lebo som Róm a kvír,“ povedal pre Denník N v júnovom rozhovore.
Zatiaľ menej známy hudobník Erik Žigmund pochádza z Trenčína, kde tento rok vystupoval na Pohode aj s Janou Kirschner. Okrem toho svojou piesňou Unikáš otváral v októbri program zhromaždenia proti nenávisti. V marci vydal svoj druhý album Child.
Bez predvolebných prejavov
Podobne ako v predošlých rokoch Pride podporujú primátor Bratislavy Matúš Vallo aj župan Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS). Okrem nich záštitu nad podujatím prevzali ministerka kultúry Silvia Hroncová a ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová, pričom obe vystúpia s prejavmi.
Političky a politici, ktorí kandidujú v septembrových predčasných voľbách, však priestor na pódiu nedostanú. Doteraz zvykli LGBTI+ ľuďom vyjadrovať podporu napríklad bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) či z postu podpredsedu Európskeho parlamentu Michal Šimečka (PS). Kandiduje aj župan Droba – ani ten na pódiu nevystúpi.
Neutrálny ombudsman
Z verejných činiteľov sa zúčastňovala aj ombudsmanka Mária Patakyová. Jej nástupca Róbert Dobrovodský pozvanie na bratislavský Pride dostal, no nezúčastní sa ho.
„Verejný ochranca práv chce pomáhať každej komunite, avšak nie aktivitami, ktoré by mohli byť vyložené ako účasť na ideologickom diskurze v spoločnosti. Chce riešiť porušenie ľudských práv, vrátane LGBTI+ ľudí, ale kým napríklad občiansky sektor háji ich práva v symbolickej rovine, verejné inštitúcie majú povinnosť práva ľudí hájiť v zákonnej a konkrétnej rovine, od prípadu k prípadu,“ vyjadril sa pre Denník N hovorca ombudsmana Branislav Gigac.
Dobrovodský na rozdiel od svojich predchodkýň vo funkcii ani nevyvesí dúhovú vlajku na úrade. „Aj symboly a zástavy sú nástrojom na výkon ústavného práva obyvateľov vyjadrovať svoje názory. Ústava Slovenskej republiky im garantuje právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. Dúhová zástava je vlajkou LGBTI+ ľudí. Aj iné menšiny majú svoje zástavy, napríklad rómska či rusínska. Existujú aj náboženské symboly. Preto verejný ochranca práv nebude narábať so symbolmi, ktorými obyvatelia realizujú svoje práva.“
Čo sa týka iných tohtoročných dúhových podujatí, Dobrovodský sa v májový Medzinárodný deň boja proti homofóbii, bifóbii a transfóbii zúčastnil na predstavení inkluzívnej zbierky v priestoroch Bratislavského hradu. Medzi exponátmi je aj tabuľa spred Teplárne, kam takisto smerovali strelcove náboje. Okrem toho prišiel ombudsman začiatkom júla na otvorenie mesiaca Pride do Slovenskej národnej galérie.
V sobotu sa v Bratislave koná aj pochod Hrdí na rodinu s mottom „Manželstvo chráni deti“. Ombudsman na toto zhromaždenie pozvánku nedostal, no rovnako ako v prípade pochodu Pride by sa ho nezúčastnil. Argumentuje, že týmto druhom podujatí občania uskutočňujú svoje ústavné právo zhromažďovať sa a vyjadrovať svoj názor, pričom ako predstaviteľ štátneho orgánu nechce zasahovať do ich priebehu.
Viditeľnosť nestačí, chceme byť v bezpečí
„Hlavnou ambíciou sobotňajšieho pochodu je podporiť coming-out a viditeľnosť LGBTI+ ľudí na Slovensku. Výskumy dlhodobo podporujú fakt, že ľudia, ktorí osobne poznajú niekoho z LGBTI+ komunity medzi svojimi priateľmi, rodinou, na pracovisku, v škole a podobne, majú aj akceptujúcejší postoj k LGBTI+ ľuďom a ich právam vo všeobecnosti. Z reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus z októbra 2022 vyplýva, že 53 percent ľudí na Slovensku stále osobne nepozná žiadneho geja alebo lesbu, a to chceme zmeniť,“ zdôraznil Martin Macko z Iniciatívy Inakosť.
Cieľ dúhových pochodov vyjadruje aj názov „Pride”, čo v preklade znamená hrdosť. LGBTI+ ľudia na pochode ukazujú nielen to, že existujú a sú kvír, ale aj to, že sú na to hrdí. Svoju identitu nemienia skrývať, aby lepšie zapadli do existujúceho sveta.
Pride pochody majú spravidla aj politický rozmer. LGBTI+ osoby a ich podporovatelia žiadajú zmenu politických a spoločenských pomerov, aby mohli žiť otvorene a v rovnakom bezpečí ako majorita obyvateľstva.
Na Slovensku sú tieto témy výraznejšie, pretože výrazne zaostáva za európskym priemerom, čo sa týka rovnoprávnosti a akceptácie kvír ľudí. Ani trištvrte roka po vraždách pred Teplárňou parlament nevyhovel ani jednej politickej požiadavke iniciatívy Ide nám o život. Jednu z požiadaviek splnil bývalý minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, keď deň pred odchodom z funkcie podpísal štandardné medicínske postupy pre starostlivosť o transrodových ľudí, čím opäť uviedol do platnosti aj odborné usmernenie ministerstva, ktoré určilo podmienky právnej zmeny pohlavia.
Témou pochodu je preto okrem hrdosti a viditeľnosti aj bezpečnosť.
„Našou hlavnou snahou je v istom zmysle obnoviť ten pocit bezpečia, že ľudia môžu prísť na verejné podujatia bez toho, aby mali obavy,“ hovorí Macko.
Vstup na námestie bude kontrolovaný, na pochod sa ľudia nedostanú s ostrými predmetmi, zbraňami či petardami.
Organizačný tím spolupracuje s bezpečnostnými zložkami prakticky už od jesene a mestská polícia si navyše vyžiadala od Iniciatívy Inakosť školenia, ako komunikovať s kvír ľuďmi. „Celkovo vidím v ich prístupe posun k lepšiemu,“ zhodnotila Mičeková.
V sobotňajších prejavoch pravdepodobne zaznejú aj politické požiadavky a kritika voči zlému právnemu postaveniu LGBTI+ ľudí a nenávisti, ktorú zažívajú na dennej báze.
Prvá skúška nového Námestia slobody
Témou tohto ročníka bude aj miesto, kde sa koná. Macko vlani hovoril, že už niekoľko rokov hľadajú priestor v centre mesta, v ktorom by bolo možné usporiadať letný festival pre 10- až 15-tisíc ľudí.
Námestie je po prvej etape rekonštrukcie otvorenejšie; jedným zo zámerov bolo vytvoriť priestor na veľké zhromaždenia, priblížil koncom júna primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Na námestí bude jedno pódium, na ktorom vystúpia umelci aj odznejú prejavy. V tienistej rodinnej zóne si deti môžu dať pomaľovať tvár či zapliesť vlasy. Macko predpokladá, že hlavnou atrakciou bude fontána, ktorá sa od spustenia stala obľúbeným miestom pre rodiny s deťmi. Program sa začne o 12. hodine na námestí, potom bude pochod ulicami mesta, ktorý sa vráti naspäť na námestie.
Pride sa v sobotu stane prvým masovým podujatím usporiadaným pri vynovenej fontáne Družba, ale nie je to prvý raz, čo dúhový pochod zavíta na Námestie slobody. Už v roku 2012 organizátori cítili, že Hviezdoslavovo námestie je pre Pride primalé. Vyskúšali preto Námestie slobody, vtedy ešte s nefunkčnou a chátrajúcou fontánou.
Program sa vtedy začal okolo druhej hodiny poobede, keď sa na námestí zišlo zhruba tisíc ľudí. Podujatie vtedy sprevádzali bezpečnostné opatrenia. Organizačný tím zriadil okolo námestia brány, kde dobrovoľníci a dobrovoľníčky kontrolovali, či ľudia so sebou nemajú nebezpečné predmety. Niekomu sa podarilo na akciu doniesť jednu dymovnicu, nikomu sa však nič nestalo.
Na bezpečnosť bude opäť aj tento rok dohliadať SBS. Polícia bola prítomná na každom pochode od samého začiatku v roku 2010, nie vždy však dokázala predísť násiliu. Na prvom pochode neonacisti hádzali do davu slzný plyn a počas prejavu europoslankyne Ulriky Lunacek hodili jej smerom dlažobnú kocku.
Na afterparty sa dostanete kyvadlovou dopravou
Organizátori pripravili v spolupráci s dopravným podnikom prvý raz aj oficiálnu festivalovú kyvadlovú dopravu, ktorá ľudí dopraví k podniku Refinery Gallery, kde sa o 22.00 h začne afterparty.
Nástupná zastávka je Kollárovo námestie (zastávka 31, 39, 94 – smer Mýtna), následne stojí na Trnavskom mýte, odkiaľ ide priamo na zastávku Vlčie hrdlo, internát, čo je niekoľko metrov od Refinery Gallery. Kyvadlová doprava do Refinery Gallery bude chodiť od 22.00 do 01.30 každých 15 minút.
Ranné špeciálne spoje začnú jazdiť o 4.30 h po trase Vlčie hrdlo – Bajkalská – Trnavská cesta – Šancová – hlavná stanica. Na bezpečnosť na zastavkách bude dohliadať mestská polícia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
