Denník N

Vláda KDH a Smeru, úspech 99 percent, Kiska natretý na chlebe: predpovede, ktoré nevyšli

Analytici Michal Horský, Ján Baránek, Pavel Haulík, Rastislav Tóth, Martin Klus a Eduard Chmelár. Foto – TASR, SaS a TA3
Analytici Michal Horský, Ján Baránek, Pavel Haulík, Rastislav Tóth, Martin Klus a Eduard Chmelár. Foto – TASR, SaS a TA3

Mnohí politológovia a analytici sa pred voľbami snažia predvídať ich výsledky. Nie vždy sa im to podarí.

Ich mená sa ročne objavia v stovkách článkov. Politickí analytici a sociológovia ako Ján Baránek, Martin Slosiarik, Martin Klus či Michal Horský patria podľa webu medan.sk k najcitovanejším ľuďom v slovenských médiách; ak by sme napríklad počet Baránkových citácií vydelili počtom dní v roku, vyšlo by, že ho médiá oslovia takmer každý deň.

V novinách či televíznych správach vystupujú zväčša s analýzami prieskumov verejnej mienky alebo opisujú aktuálne trendy v správaní voličov, občas sa však nechajú nahovoriť na predvídanie toho, čo ešte len príde.

Budúce udalosti často odhadnú správne, no nie všetky predpovede im vyjdú. „To, že politológia nedokáže predvídať politický vývoj ak ho niekto predvída, sú to obyčajne len špekulácie , je dané limitmi samotnej disciplíny, ale aj samotným predmetom skúmania,“ komentovala to nedávno pre Denník N politologička Soňa Szomolányi.

Aké predpovede politológom nevyšli v posledných dvoch veľkých, teda prezidentských a parlamentných voľbách?

Fico a Kiska ešte ako prezidentskí kanditáti. Foto – TASR
Fico a Kiska ešte ako prezidentskí kandidáti. Foto – TASR

Fico si Kisku natrie na chlieb

Pred prezidentskými voľbami v roku 2014 analytici veľmi často podceňovali podporu dovtedy málo známeho podnikateľa a filantropa Andreja Kisku.

Dobre to ilustruje Eduard Chmelár, ktorý roky komentuje dianie pre viaceré médiá, napríklad aj pre televíziu Markíza. Chmelár to pred týmito voľbami skúsil s politikou a založil stranu SEN, ešte koncom minulého roka s ňou chcel kandidovať v marcových parlamentných voľbách. Pre problémy s podpismi to však nevyšlo a Chmelár sa od politiky vrátil k jej komentovaniu.

„V prvom rade neverím prieskumu agentúry Focus, že pán Kiska má najväčšie šance poraziť Roberta Fica v druhom kole, v skutočnosti má tieto šance najmenšie spolu s Pavlom Hrušovským,“ odpovedal Chmelár dva týždne pred prvým kolom prezidentských volieb portálu Aktualne.sk.

„Moje informácie z najbližšieho okolia Roberta Fica potvrdzujú, že premiér nielenže nemá záujem o to, aby Kisku v tejto fáze vyradil z boja, ale naopak – je to súper, ktorého si želá zo všetkých najviac, lebo vďaka jeho politickému amaterizmu a pochybne nadobudnutému majetku by si ho doslova natrel na chlieb,“ hovoril tiež Chmelár.

O mesiac a niečo bolo jasné, že Fico si nikoho na chlieb nenatrel a po prehre 59:41 sa stal prezidentom Kiska.

Eduard Chmelár dnes hovorí, že prognostika nie je veštecká guľa a aj v politických prognózach platí, že predvídať sa dajú len udalosti, ktorých aktéri sa správajú racionálne.

„Povedal som to už vtedy po voľbách, keď môj výrok vyvolal pobavenie, že som nepredpokladal, že premiér začne infantilne útočiť na najnižšie pudy. Stále si myslím, že keby sedel so založenými rukami a správal sa normálne, tak by v tom čase, nehovorím o dnešnej popularite Andreja Kisku, s takým nečitateľným kandidátom Fico nemal mať problém.“

Chmelár si myslí, že politické prognózy si nemôžeme mýliť s predpoveďami. „No aj predpoveď počasia platí len tri dni, potom už len hádate. Prognostici v prognostických ústavoch často nastolia viacero možných scenárov, často aj preto, aby sa vôbec nestali. Ako nejaký typ varovania.“

Kiskovi neverili ani iní. Zlý odhad pred prezidentskými voľbami mala v roku 2014 aj pôvodná redakcia denníka SME, ktorá dnes tvorí Denník N. Za víťaza volieb tipovala Roberta Fica.

„Hoci prieskumy ukazujú, že v druhom kole volieb by Robert Fico mohol mať problém, žiadny vážnejší kandidát na prezidenta dnes neexistuje. Premiérom sa stane Robert Kaliňák. V Smere bude rásť napätie, v druhej polovici roka bude zápasiť s prvými vážnejšími kauzami tohto volebného obdobia. Radoslav Procházka a Andrej Kiska založia vlastné strany,“ znela vtedajšia predpoveď SME.

Smer si na samovládu netrúfne

Politológovia a analytici si boli pomerne istí aj tým, aká vláda na Slovensku vznikne po parlamentných voľbách v roku 2012. Takmer každý hovoril o pravo-ľavej koalícii Smeru a jednej pravicovej strany, maximálne dvoch. Týždne o tomto scenári presviedčal Michal Horský, ktorý sa objavuje najmä v Pravde a TA3.

„Zdá sa, že Smer sa bude usilovať o vytvorenie ľavo-pravej koalície s veľkou pravdepodobnosťou s KDH a prípadne Mostom-Híd,“ predvídal krátko pred voľbami a svoj názor nemenil. „Na doterajších úvahách o vláde časti ľavice a pravice na základe tohto prieskumu niet čo spochybňovať.“

Ostatní nehovorili inak. „Najperspektívnejšie sa mi javí takzvaná veľká koalícia. Veľká v zmysle prieniku medzi ľavicou a pravicou, to znamená, že medzi Smerom a KDH,“ odhadoval pár dní pred voľbami aj Martin Klus, dnes desiatka na kandidátke SaS.

A pridal sa aj Miroslav Kusý, ktorý tvrdil, že Fico nebude chcieť vládnuť sám. „Uvedomuje si, že by sa mohol stať obeťou vlastného víťazstva. Vládnuť sám v čase, keď sa budú musieť uťahovať opasky, by nebolo dobré. Bude preto hľadať koaličného partnera, aby sa zodpovednosť mohla deliť.“

V skutočnosti síce krátko po vyhlásení výsledkov, podľa ktorých Smer získal 44 percent hlasov, Fico ponúkol pravici okrúhly stôl a debatu o predvolebnom programe Smeru, ale veľmi rýchlo začal skladať vládu sám.

Horský dnes na svoje minulé výroky reaguje vetou, že politológia nie je prognostika. „V politike je príliš veľa neurčitých vplyvov, ktoré rozhodujú o takom či onakom riešení, a ťažko všetky harmonizovať a predvídať.“

Politológovia podľa neho pracujú na základe podobností s udalosťami v histórii či v iných krajinách. „Čo sa týka predpovedí v roku 2012, tak politológovia boli v situácii, že od roku 1918 nebola v žiadnych demokratických voľbách v Československu víťazom jedna politická strana,“ vysvetľuje.

„Ťažko bolo predvídať, že je v pomernom zastupiteľskom systéme možná vláda jednej strany. Preto by som hájil svoje stanovisko aj stanovisko tých kolegov, ktorí v tom čase tipovali, že sa vytvorí obdoba pravo-ľavej koalície, tak ako počas prvej Dzurindovej vlády, kde bola SDK aj SDĽ.“

Mítingy KDH moderoval v roku 2012 Milan Markovič. Foto - TASR
Mítingy KDH moderoval v roku 2012 Milan Markovič. Foto – TASR

KDH ako líder pravice?

Atmosféra pred voľbami v roku 2012 bola poznačená aj strmým pádom kedysi najsilnejšej pravicovej strany, Dzurindovej SDKÚ, ale aj Slobody a solidarity Richarda Sulíka. Niektorí analytici, najmä Michal Horský, v tom videli príležitosť pre rast KDH.

„Vzhľadom na to, ako sa kryštalizuje pomer síl v stredopravom spektre, sa KDH môže po 22 rokoch od svojho založenia stať jednou z dominantných politických síl a nielen doplnkovou silou, ako to bolo v uplynulých rokoch, keď získali tradičných 8,5 percenta,“ tvrdil a predpovedal možno až 16 percent. Napokon získalo tradičných 8,8 percenta hlasov.

Bývalý novinár Pavol Pavlík, jeden z lídrov hnutia 99 percent. Foto - TASR
Bývalý novinár Pavol Pavlík, jeden z lídrov hnutia 99 percent. Foto – TASR

Viac pre 99 percent alebo Mojsejovú?

Jednou z veľkých záhad posledných parlamentných volieb v marci 2012 bola podpora nových mimosystémových či populistických strán. Po prvý raz samostatne do parlamentu kandidoval Igor Matovič so svojím OĽaNO, no masívnou kampaňou voličov oslovovalo aj hnutie 99 percent financované podnikateľom Ivanom Weissom.

Weissovmu hnutiu niektoré prieskumy predpovedali zisk nad päť percent, väčšina politológov mu však neverila. V ankete Hospodárskych novín vydanej deň pred voľbami, ktoré sa konali 10. marca, však politológ Martin Klus povedal, že sa hnutie do parlamentu dostane. Pravdu nemal, volilo ho len 1,6 percenta ľudí.

Väčšina analytikov vysvetľovala očakávaný neúspech hnutia 99 percent nečitateľnosťou subjektu, politológ Rastislav Tóth však za tým videl aj šance inej, dnes už tiež zabudnutej tváre predvolebnej kampane v roku 2012. Nory Mojsejovej.

„Hnutie 99 percent nemá známe tváre na kandidátke, preto nerozumiem, prečo by im ľudia dávali svoj hlas,“ povedal pre Plus Jeden Deň tri týždne pred voľbami. „Skôr strana Nory Mojsejovej by ovplyvnila voličov natoľko, že by sa dostala cez hranicu päť percent zvoliteľnosti, pretože ju ľudia poznajú.“

Strana slobodné slovo Nory Mojsejovej nakoniec presvedčila 1,2 percenta voličov.

Kandidátka Nora Mojsejová. Foto - TASR
Kandidátka Nora Mojsejová. Foto – TASR

Úplný prepadák pred parlamentnými voľbami pred štyrmi rokmi boli politologické odhady účasti. Analytici verili, že krátko po vypuknutí kauzy Gorila budú ľudia natoľko frustrovaní, že k volebným urnám vôbec neprídu. V ankete Hospodárskych novín deň pred voľbami odhadovali účasť menšiu ako 50 percent Martin Slosiarik, Pavel Haulík aj Martin Klus.

„Rozčarovanie voličov z kampane a frustrácia z budúcnosti dovedú účasť na 45 percent,“ predpovedal Klus. Realita? Hlasovať prišlo vyše 59 percent voličov, dokonca o málo viac ako dva roky predtým.

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie