Komentátori Denníka N: Šimko zbytočne nahral Ficovi
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Už len do konca týždňa môžete podporiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024). Maďarský projekt Denníka N Napunk bude v tejto dobe ešte dôležitejší. ]
Dianie v poslednom týždni v podcaste V redakcii preberali komentátor Denníka N a autor seriálu Vývoj bojov Roman Pataj a editor Denníka E Oliver Brunovský.
Začneme udalosťou, ktorá sa síce odohrala mimo Slovenska, ale má veľký dosah aj na nás. Tou je samit Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse. Čo najdôležitejšie sa z pohľadu Slovenska na samite odohralo?
Roman Pataj: Sú to dve veci; jedna je všeobecne známa a o druhej sa až tak nevie. Prvá sa týka budúceho členstva Ukrajiny v NATO. V zásade úplne všetci členovia NATO sa zhodli na tom, že keď sa vojna skončí – samozrejme, musí sa skončiť víťazstvom Ukrajiny alebo aspoň jej prežitím ako suverénneho štátu –, tak sa Ukrajina stane členským štátom Severoatlantickej aliancie.
To povedali jednoznačne všetci dôležití predstavitelia NATO a jednotlivých členských štátov. Neexistuje pochybnosť o tom, že Ukrajina bude členským štátom NATO. To pre nás znamená, že od tej chvíle bude Slovensko obkolesené iba krajinami, ktoré sú súčasťou Severoatlantickej aliancie, a to bude mať výsostne pozitívny vplyv aj na našu bezpečnosť (neutrálne Rakúsko nie je členom NATO, pozn. red.).
A tá druhá vec?
Roman Pataj: Druhá vec, o ktorej sa až tak veľmi nevie – ale je tiež veľmi dôležitá –, je, že doteraz malo NATO svoje obranné plány, ale neboli prepracované do takých detailov, ako sú teraz. Na samite sa schválil mechanizmus, akým by NATO reagovalo, keby Rusko prepadlo ktorýkoľvek členský štát. Napríklad vojenský veliteľ NATO dostal väčšie právomoci na to, ako by mohol rozhodovať oveľa flexibilnejšie a operatívnejšie, ako by mohol rozhodovať o nasadení vojakov.
Ďalší detail sa týka zvýšenia počtu dostupných síl: až 300-tisíc vojakov, ktorí by boli v takej chvíli dostupní. Samozrejme, tých vojakov poskytnú podľa nejakého kľúča všetky členské štáty. Potom sú to aj konkrétne vojenské plány, o ktorých nemáme priestor hovoriť, ale pre vojakov a armády je to veľmi dôležité.
Video: Brunovský, Pataj: Šimko zbytočne pomohol Ficovi
(autori: Martina Koník, Dušan Mikušovič)
Schválená prítomnosť 700 španielskych vojakov na Slovensku je dôležitý moment alebo skôr prevádzkový?
Pataj: Na Slovensku od okamihu prepuknutia ruskej invázie vo februári 2022 začala pôsobiť predsunutá bojová skupina a v nej rotujú jednotky rôznych členských štátov. Ak tomu rozumiem správne, tak 700 španielskych vojakov bude súčasťou tejto bojovej skupiny. Čiže to nie je novinka, ktorá by vyplývala priamo z tohto samitu. Je to prirodzený proces, že sa členské štáty striedajú.
Oliver, aký bol pre teba najsilnejší odkaz samitu Aliancie?
Oliver Brunovský: To, čo hovoril Roman. Myslím si, že tá jednota je úžasná. Druhá vec je výrazne vyššia akcieschopnosť Aliancie, než bola doteraz.
Pred tým, ako na samit odcestovala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá tradične zastupuje Slovensko na samitoch Aliancie, sa pokúsil zaujať predseda Smeru Robert Fico. Prišiel s tvrdením, že prezidentka nemala na rokovanie žiadny mandát. Zrejme narážal najmä na to, že sa malo preberať členstvo Ukrajiny v Aliancii. Najzaujímavejšie Ficovi odpovedal premiér Ódor, ktorý pripomenul, že o tom, že Ukrajina dostane pozvánku do Aliancie – len nie je jasné kedy, za akých okolností a podľa akých podmienok –, sa rozhodlo už v Bukurešti v roku 2008, za Ficovej vlády. Je to tak?
Pataj: Všetko
