Denník N

Neverte všetkým prieskumom, niektoré sú uletené

Pozor na statusy a reklamu politikov. Môže sa stať, že vás budú ovplyvňovať podozrivými prieskumami verejnej mienky. Podozrivo vysoko sú v niektorých prieskumoch SNS, SDKÚ či Sme rodina – Boris Kollár.

Politici na ne nadávajú, napriek tomu ich hojne využívajú. Prieskumy verejnej mienky môžu ovplyvniť voľby a mimoriadne dôležité budú o mesiac a pol. Desaťtisíce ľudí sa totiž aj podľa prieskumov budú rozhodovať, či dajú hlasy SaS, SMK, alebo OĽaNO-Nova, ktoré sa pohybujú pomerne blízko hranice zvoliteľnosti. Napríklad SDKÚ zasa môžu pomôcť pochovať, keďže strana ani napriek bilbordovaniu a pomerne rozsiahlej kampani na sociálnych sieťach v prieskumoch neprekračuje tri percentá.

Krátko pred voľbami sa s prieskumami hlásia neznáme agentúry, alebo agentúry, ktoré ich zvyknú robiť len raz či dvakrát za štyri roky. Niektoré médiá ich preberajú a šíria bez toho, aby si overili, či vôbec niekto prieskumy robil a či má s nimi skúsenosti.

„Blížia sa voľby a s ich príchodom sa na nás valia výskumy preferencií. Ich výsledky sú natoľko odlišné, že je z nich iba jasný víťaz volieb, a ten je jasný aj bez výskumov,“ hovorí sociologička a bývalá premiérka Iveta Radičová. Niektoré agentúry sú podľa nej určite úplne mimo. Odhalia ich voľby.

„Len prečo tie bombastické titulky v médiách, ktoré odhady v rámci intervalu spoľahlivosti, teda v rámci štatistickej chyby, interpretujú ako významný prepad či rast preferencií? Trochu veľa amaterizmu či zámernej manipulácie naraz,“ myslí si Radičová.

Najznámejším slovenským kritikom prieskumov je premiér Robert Fico. Sú podľa neho „ako ženské plavky – zakrývajú to, čo by sme všetci chceli vidieť“. Preto tvrdí, že ich zásadne nekomentuje. V skutočnosti sa občas vyjadrí aj k samotným agentúram. Pavlovi Haulíkovi z MVK cez tlačový odbor odkázal, že by mal zmeniť podnikanie, a Focus obvinil, že sa chodí pred zverejnením prieskumov radiť do centrály KDH. Jeho strana teraz na otázky Denníka N k prieskumom neodpovedala.

Dlhodobo, s jasnou metodikou a zrejme najviac transparentne u nás prieskumy robí agentúra Focus. Jej šéf Martin Slosiarik za zásadnú informáciu o dôveryhodnosti prieskumu považuje aj to, či je agentúra zavedená a či sa politickým prieskumom dlhodobo venuje, alebo ide len o výstrelok. „Nemôžem povedať, že sú tie prieskumy zmanipulované, ale médiá by k nim mali pristupovať opatrnejšie,“ hovorí Slosiarik o agentúrach, ktoré s prieskumami prídu len raz či dvakrát za štyri roky, a to najmä pred voľbami.

Zrazu silná SNS, druhá za Smerom

V Novom Čase si napríklad pred týždňom v pondelok niekto zaplatil ako inzerciu prieskum neznámej agentúry z Banskej Bystrice Gcore. Agentúra na seba neuvádza telefonický kontakt a jedinou informáciou na jej webe je link na prieskum. Vychádza z neho okrem iného, že strana Tip, ktorej financovanie spochybnili viaceré médiá, má 4,3 percenta a predbehla OĽaNO.

S prekvapivo dobrým výsledkom 10,2 percenta z prieskumu vyšla SNS, ktorá ho zdieľa na sociálnych sieťach. Prieskum dostala agentúra do médií vďaka tomu, že si ho zaplatila ako inzerciu napríklad aj na weboch Trendu a Plusky. Inak ho uverejnila len webová stránka kandidáta SNS Pavla Kapustu.

Majiteľom Gcore je Matúš Gúgľava z Banskej Bystrice. Zistiť sa o ňom napríklad dá, že je organizátorom „Frndžalica festu“. Gúgľava Denníku N povedal, že telefonický prieskum robil on sám a sám si aj zaplatil, aby ho médiá zverejnili ako inzerciu. Sondáž sa rozhodol urobiť preto, aby zistil, aká je na Slovensku vlastne situácia, pretože neverí informáciám z médií.

Veriť, či neveriť prieskumu, ktorý sa objaví v novinách ako inzercia bez zadávateľa?
Veriť či neveriť prieskumu, ktorý sa objaví v novinách ako inzercia bez zadávateľa? Tu je SNS druhá najsilnejšia.

„Bral som to ako celkom slušnú propagáciu mojej spoločnosti,“ povedal, prečo si inzerciu zaplatil. Je to jeho prvý prieskum v živote „na takej veľkej vzorke“. Sám vraj volal 1 072 respondentom. Trvalo mu to päť týždňov. „Keďže ja pracujem veľa s internetom, mám prehľad o všetkých tých databázach, a sú to voľne dostupné zdroje,“ opisoval, ako si respondentov vyberal.

V utorok minulého týždňa zasa vyšiel prieskum firmy WAPmobile z Brezna, ktorý prebral jeden z najčítanejších slovenských webov Topky.sk. WAPmobile si prieskumy verejnej mienky pridala do predmetu podnikania len 7. decembra minulého roku. Normálne sa živí tým, že predáva reklamu cez mobilnú aplikáciu.

Vo výsledkoch má WAPmobile gramatické chyby a nepodarilo sa jej napísať správne ani mená najdôveryhodnejších politikov. Do parlamentu by sa podľa nej dostala SMK a pridala zvláštnu kategóriu „najdôveryhodnejší politici medzi maďarsky hovoriacou menšinou na Slovensku“. Vychádza jej, že šéf SMK József Berényi v popularite už takmer dobehol Bélu Bugára. Berényi je aj v desiatke všetkých najpopulárnejších politikov, tam zvyčajne nebýva.

smk
SMK verí, že stúpa.

Šéf WAPmobilu Radim Poledňák hovorí, že sa pri prieskumoch špecializujú na maďarskú komunitu. Prieskumy vraj robia preto, že sa rozhodli rozbehnúť podnikanie s väčším prínosom, ako mali doteraz. Prenajímajú si služby jedného z bratislavských call centier. „Robíme to náhodne. Vyberáme si určité oblasti, kam sa má volať, ale nevyberáme si konkrétnych ľudí, či vekovú skupinu. Chceme takú všehochuť.“

SDKÚ sa vidí v parlamente

To však ani zďaleka nie sú jediné prieskumy s čudnými výsledkami. SDKÚ si už pred Vianocami začala platiť reklamu na sociálnych sieťach, v ktorej propaguje prieskum agentúry ASA. Vyšlo jej, že sa dostane do parlamentu s piatimi percentami. Štátna agentúra TASR k prieskumu vydala správu s titulkom „PRIESKUM: Do parlamentu by sa dostalo sedem strán, aj SDKÚ-DS“, spracovala ho aj agentúra Sita. Podľa troch najcitovanejších agentúr Focus, Polis a MVK sa popularita SDKÚ pohybuje medzi dvoma a 2,5 percenta. Strana Pavla Freša mala vo Focuse nad päť percent naposledy v septembri 2014.

SDKU
Takto prieskum propaguje SDKÚ.

Šéf agentúry ASA Vítězslav Palásek hovorí, že im SDKÚ vyšla v rámci štatistickej odchýlky, akú má aj v prieskumoch iných agentúr. Denníku N opisoval aj miernu rozdielnosť metodiky oproti ďalším agentúram. Jeho anketári ponúkajú respondentom na výber nielen strany, ale aj meno lídra strany za ich názvom. Nejde vždy o lídra kandidátky, pri OĽaNO napríklad uvádzajú Igora Matoviča, ktorý je na 150. mieste. Pri voľbách pritom voliči dostanú lístky strán s oficiálnym názvom a s celou kandidátkou, meno lídra v názve strany nebude, s výnimkou strán, ktoré ho do názvu dali.

Agentúra ASA už svoje kvality v minulosti ukázala. Pred voľbami 2010 namerala „novej“ SDĽ 6,1 percenta. V skutočnosti táto strana skončila so ziskom 2,4 percenta. Agentúra ASA je personálne prepojená na ďalšiu výskumnú agentúru AVVM. Tej sa pred rovnakými voľbami podarilo namerať zoskupeniu exposlanca za HZDS Milana Urbániho s názvom AZEN podporu 5,1 percenta a predbehlo HZDS, SMK a vyrovnalo sa SNS. Vo voľbách napokon AZEN dostal len 3 325 hlasov a s 0,13 percenta skončil posledný. Aj vtedy čudný prieskum agentúry AVVM prebrali viaceré médiá, napríklad web Aktuality.sk, a je na ňom dodnes.

Boris Kollár do parlamentu?

Zvláštne čísla vyšli aj zo sondáže zavedenej agentúry AKO. TA3 o nej informovala na svojom webe a aj vo vysielaní s titulkom: Smer s vyše 40 percentami, Boris Kollár na prahu parlamentu. Kollárova strana Sme rodina si platí, aby sa správa TA3 objavovala na Facebooku. V tomto prieskume má 4,6 percenta, SMK predbehla dvojnásobným počtom hlasov a o percento sa dotiahla na KDH a OĽaNO.

sme rodina
Boris Kollár ďakuje za podporu.

Sme rodina má podľa agentúry Focus 3,4 percenta, podľa MVK 2,7 a podľa Polisu 3,1 percenta. Agentúra AKO pritom nie je novovzniknutá firma a väčšinou marketingové prieskumy robí viac ako 20 rokov. Je aj členom Slovenskej asociácie výskumných agentúr, čo by malo dávať záruku, že používa overiteľné metódy.

„Keď ten prieskum publikujete, je dôležité vedieť, akým spôsobom ho robili – akým spôsobom bola položená otázka, či tam bol kvótny výber, aké boli kvótne znaky,“ opisuje šéf agentúry Focus Martin Slosiarik, ako by mal prieskum vyzerať. Kvótny výber je výber konečnej vzorky respondentov tak, aby zodpovedala skutočnému rozloženiu obyvateľov Slovenska podľa veku, regiónu, pohlavia, či veľkosti sídiel, v ktorých bývajú, ale aj príjmových skupín či dokonca profesie. Agentúry využívajú takzvanú face to face metódu, pri ktorej sa anketári pýtajú respondentov osobne na ulici, alebo telefonické prieskumy. „Ťažko povedať, že len jedna z týchto metodík je správna,“ vraví Slosiarik.

prieskumy uletene1

Uletia aj skúsené agentúry

Zvláštne prieskumy k slovenskej politike patria roky. Najzábavnejšie výsledky im zvykli vychádzať pred prezidentskými voľbami. Napríklad bratislavskému call centru Ecall vyšlo, že by prvé kolo prezidentských volieb vyhral Robert Fico pred Robertom Kaliňákom, a pritom bolo každému jasné, že kandidatúra predsedu a podpredsedu Smeru proti sebe je absurdná myšlienka.

Mimoriadny výkon podala aj eseročka Logart, ktorej vyšlo, že do druhého kola posledných prezidentských volieb s Andrejom Kiskom postúpi Jozef Behýl (áno, aj taký človek kandidoval), ktorý s 21,6 percenta preskočí Roberta Fica o osem a Radoslava Procházku dokonca o 15 percent.

Uletia však aj renomované agentúry. MVK sa to podarilo hneď niekoľkokrát. Pri takzvanom exit polle pri parlamentných voľbách 2012 namerala Smeru o sedem percent menej. Exit poll pritom patrí k najpresnejším prieskumom a výsledky Focusu sa v ňom v rovnakom čase od skutočnosti líšili len o desatiny percenta. Šéf MVK Pavel Haulík to doteraz vysvetľuje takzvanými skrytými voličmi, ktorí sa nehlásia k tomu, že volia Fica, podobne ako to bolo za Mečiara. Fico, Smer či SNS zasa Haulíkove prieskumy odvtedy verejne spochybňujú.

prieskumy uletene2

Deväť namiesto päť

Zvláštne merania vyšli MVK aj pri strane Nova v roku 2012. Kým iné agentúry jej merali štyri, či päť percent, MVK to vyšlo na 9,5 percenta. Ešte predtým sa neznámej agentúre Abakis podarilo Nove namerať vyše 10 percent. Respondentom totiž položila otázku: „Ak by sa konali parlamentné voľby tento víkend a zúčastnilo by sa na nich aj nové politické hnutie D. Lipšica, ktorú politickú stranu, resp. hnutie zo zoznamu by ste volili?“

Prieskumy niekedy nevychádzajú ani Polisu, ktorý Nove tri mesiace pred poslednými eurovoľbami predpovedal menej než percento a v skutočnosti dostala takmer sedem. Vo voľbách bola napokon koalícia Nova-OKS-KDS, ktorá získala takmer 7 percent.

Za publikovenie a šírenie prieskumov zvláštnych agentúr, či s čudnými alebo nepochopiteľnými výsledkami zodpovedajú predovšetkým médiá. Keď ich preberú tlačové agentúry, šanca na ich ďalšie šírenie sa výrazne zvýši. Ako by však mali vyzerať štandardné prieskumy a ktorým sa dá veriť?

Martin Slosiarik z Focusu sa spolieha na klasický terénny zber dát cez anketárov a osobné rozhovory. Slosiarik okrem Polisu a MVK označil za dôveryhodný pri politických prieskumoch aj Median SK, ktorý tiež pravidelne publikuje takéto výskumy. Iné agentúry nepovažuje automaticky za nedôveryhodné, pripadá mu však zvláštne, že ich nepublikujú v inom období ako pred voľbami. Slosiarik hovorí, že sa nedá jednoznačne povedať, či je spoľahlivejšia metóda s anketármi v teréne, alebo pri telefóne.

Pavel Haulík robí výhradne face to face, teda osobné prieskumy s anketármi a s dotazníkmi. Hovorí, že prieskumy cez telefón môžu strácať výhodu rýchlosti či nižšej ceny. Aj 90 percent telefonátov môže byť podľa neho nepoužiteľných. Aj on najviac okrem svojej firmy dôveruje Focusu a Polisu.

Na telefonický prieskum, aké zverejňuje časť zavedených i čudných agentúr, stačia peniaze. Dajú sa totiž objednať v niektorom z desiatok slovenských call centier, ktoré takéto služby poskytujú popri iných marketingových prieskumoch.

Šéf Polisu Jána Baránek, ktorý sám robí telefonické prieskumy, však takýto spôsob neuznáva. Má vlastné call centrum, ktoré sa riadi jeho metodikou. Tú vraj zdokonaľoval asi päť rokov. Nechce však povedať, aká metodika to je, keďže má ísť o jeho know-how. Používa však otvorenú otázku – teda anketári respondentovi nevymenúvajú všetkých 23 kandidujúcich strán pred tým, než odpovie, koho chce voliť.

Baránek hovorí, že jeho firma za posledný polrok urobila okolo dvadsiatky politických prieskumov pre rôzne strany či kandidátov. Sám za dôveryhodné pri prieskumoch preferencií považuje okrem svojej len dve agentúry – Focus a MVK.

Z týchto troch firiem má vlastný web, kde prieskumy pravidelne 12 rokov zverejňuje, iba Focus. Výsledky MVK a Polisu nájdete len ťažko.

SaS útočí na MVK a Polis, iní ich využívajú

Strany podľa informácií Denníka N využívajú najčastejšie práve tieto tri agentúry. Napríklad OĽaNO si v decembri zaplatilo podľa svojho transparentného účtu 9 000 eur za priesmum MVK.

K prieskumom vo Focuse sa verejne hlási napríklad Most-Híd. „Je to najmä preto, že jej výsledky z dlhodobého pohľadu spolu s agentúrou Polis možno považovať za vierohodné,“ odpísal hovorca Mosta Matej Kováč. „Prieskumy sú pre nás jedným z faktorov pri rozhodovaní, ale zďaleka nie rozhodujúcim, keďže Most-Híd robí politiku podľa toho, čo je správne, nielen populárne.“

Z opozície sa voči prieskumným agentúram najostrejšie vyjadruje SaS. Podpredseda strany Ľubomír Galko zaútočil na Polis a MVK za to, že dlhodobo podhodnocujú SaS, a vyčíta im aj chyby z minulosti.

„Prieskumy využívame skôr na testovanie rôznych foriem komunikácie nášho obsahu než na testovanie obsahu ako takého. Považujeme ich výsledky za dobrý doplnkový zdroj informácií o aktuálnej nálade verejnosti, ale tým hlavným pre nás zostáva komunikácia priamo s ľuďmi v jednotlivých regiónoch Slovenska,“ odpísala hovorkyňa Siete Karolína Ducká.

Aj KDH podľa šéfa ich komunikačného odboru Dáriusa Hatoka prieskumy verejnej mienky využíva ako súčasť prípravy stratégie a taktiky. V roku pred voľbami ich mali „niekoľko“, dôveryhodnosť agentúr hodnotiť nechcú.

Smer dlhodobo nehovorí, koho na prieskumy využíva.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie