Denník N

Kto z vašich susedov kandiduje? Najbratislavskejšou kandidátkou je opäť SaS, najvýchodnejšou SNS

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Ján Holinka kandiduje do parlamentu za KDH z 82. miesta. Je starosta Uliča, štvrtej najvýchodnejšie položenej slovenskej obce. Ak by sa mu vo voľbách náhodou pošťastilo, mal by zo všetkých poslancov do práce najďalej.

Na to, aby mohol byť ráno v parlamente, musel by na autobus v Uliči nastúpiť o piatej poobede predchádzajúceho dňa. Teda ak predpokladáme, že Holinka nemá auto alebo by chcel ušetriť, keďže poslanci majú verejnú dopravu spravidla zadarmo.

Denník N spracoval mapu kandidátov v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Môže vám pomôcť napríklad pri rozhodovaní o tom, aké mená – z vyše 2 700 kandidátov – budete 30. septembra krúžkovať. Mapu si môžete približovať a pomocou legendy aj filtrovať podľa strán. Pri každom kandidátovi je zároveň informácia, za koho kandidoval v predchádzajúcich dvoch parlamentných voľbách a koľko hlasov získal. Ak sa vám mapa ťažko prehliada, na konci článku je aj zoznam s možnosťou vyhľadávania.

Denník N už tradične analyzoval kandidátne listiny aj podľa toho, do akej miery sú medzi kandidátmi zastúpené aj regióny.

Niektoré politické strany svojich kandidátov z nepochopiteľných dôvodov taja a ministerstvo vnútra doposiaľ odmietalo Denníku N zoznam kandidátov sprístupniť. Napriek tomu sa nám podarilo dať dohromady zoznam kandidátov jedenástich preferenciami relevantných strán aj s ich bydliskami. Ministerstvo vnútra medzičasom zverejnilo zoznam hlasovacích lístkov na voľbu poštou.

Za relevantnú stranu považujeme takú, ktorá v prieskumoch dosahuje aspoň tri percentá. Túto skupinu momentálne uzatvárajú Demokrati. S bydliskom, samozrejme, pracujeme ako s informáciou o meste či obci, v ktorej kandidát eviduje svoj trvalý pobyt, nie s presnou adresou.

Prečo sa vôbec zaoberáme regionalitou kandidátnych listín? V prvom rade preto, že nedostatočné zastúpenie regiónov v parlamente je častou politickou témou, ba pre niektoré strany aj jednou z nosných tém. Najčastejšie o nej politici hovoria v súvislosti s potrebou volebnej reformy.

Zavedenie volebných obvodov v snahe zlepšiť pozíciu regiónov mali vo svojom programe viaceré strany. Napríklad OĽaNO aj v roku 2016, aj v roku 2020. KDH volebné obvody presadzuje dlhodobo. O zmene volebného systému hovorí aj Hlas a napokon koalícia PS/Spolu mala v poslednom programe zavedenie senátu so 40 volebnými obvodmi a v programe písali, že chcú „rázne pristúpiť k odstraňovaniu regionálnych rozdielov“.

Regióny boli kľúčovou témou aj strany Jablko, ktorú teraz kandidujú na svojej kandidátke Demokrati. Tiež si riešenie problémov regiónov predstavujú v ich lepšom zastúpení v parlamente, čo sa má dosiahnuť volebnou reformou. Naopak, SaS otvorene hovorí, že teritoriálna reprezentativita parlamentu nie je dôležitá.

Pritom to, ako veľmi bude v parlamente počuť hlas regiónov, je najmä v rukách politických strán. Navyše takzvaná teritoriálna reprezentativita slovenského parlamentu – vychýlená výrazne v prospech Bratislavy – je z času na čas aj predmetom akademického výskumu. Národní nebo bratislavská rada? nazval svoj článok v časopise Sociológia český politológ a expert na volebné systémy Jakub Charvát. Politický geograf Tibor Madleňák poukazuje na to, že zastúpenie regiónov v Národnej rade kontinuálne klesá smerom zo západu na východ Slovenska.

Napriek tomu, že Holinka je „najvýchodnejším“ kandidátom, kandidátka KDH toto kritérium nespĺňa. Od Bratislavy je najvzdialenejšou kandidátka SNS. S malou dávkou dvojzmyslu by sme mohli povedať, že ide o „najvýchodnejšiu“ kandidátku.

Na mieru regionality sme sa pozerali jednoduchým spôsobom. A to tak, že sme spriemerovali geografickú pozíciu bydlísk všetkých kandidátov. Keďže 205 obcí má duplicitný názov, museli sme predtým ešte pri niekoľkých desiatkach kandidátov zistiť to, z ktorej obce v skutočnosti pochádzajú. To, ako strany obstáli, si môžete pozrieť na mape nižšie.

Miera regionality kandidátnych listín. Mapa – Denník N/Daniel Kerekes

Ako zvyčajne, väčšina zo strán sa umiestnila v jednom zhluku. Smerom na západ sa odchyľujú dvojica SaS a Progresívne Slovensko. Smerom na juh, neprekvapivo, zase Aliancia.

Najbratislavskejšou kandidátkou je SaS. Dopadla tak aj pred voľbami 2016, no v roku 2020 ich citeľne predbehla koalícia PS/Spolu. V týchto voľbách sa progresívci umiestnili v tesnom závese za svojím hlavným konkurentom.

Aj na mape kandidátov umiestnenej na začiatku textu vidieť, ako Bratislave dominujú kandidáti SaS a Progresívneho Slovenska. Viac ako tretina kandidátov tejto dvojice je z Bratislavy: až 53 kandidátov SaS a 51 kandidátov PS. Keď vezmeme v úvahu celý Bratislavský kraj, počet je 62 za SaS a 64 za PS. To je už takmer každý druhý kandidát.

Najmenej kandidátov z Bratislavy má Aliancia – iba piatich.

Niekto by mohol argumentovať, že evidovaný trvalý pobyt ešte neznamená, že tam kandidát skutočne býva. Napríklad líder Hlasu Peter Pellegrini má trvalý pobyt v Banskej Bystrici. Bolo by naivné si myslieť, že v skutočnosti nežije v Bratislave. Protiargumentom by však mohlo byť, že aj regionálny pôvod kandidáta hrá svoju rolu pri zastupovaní a presadzovaní regionálnych záujmov.

Okrem priemernej vzdialenosti od Bratislavy sme sa na regionalitu kandidátok pozreli aj cez priemernú ľudnatosť obce, z ktorej kandidáti sú. Tá nám napovie, do akej miery strany obsadzovali svoju kandidátku aj ľuďmi z malých miest a vidieka.

Graf nižšie zobrazuje obidva ukazovatele. Ako ho čítať? Na vodorovnej osi je priemerná vzdialenosť od Bratislavy a na vertikálnej priemerná ľudnatosť obce. Čím sú strany v grafe vyššie, tým „mestskejší“ sú ich kandidáti. Čím nižšie, tým „vidieckejší“. Čím sú strany viac vľavo, tým bratislavskejšia je ich kandidátka.

V grafe si môžete prepínať medzi voľbami 2023, 2020 a 2016. To vám umožní vidieť, ako sa strany od posledných dvoch parlamentných volieb posunuli.

Nie je cieľom tohto článku normatívne tvrdiť, že obsadzovať kandidátnu listinu zväčša ľuďmi z Bratislavy je nevyhnutne niečo, čo treba hodnotiť negatívne. Bratislava je spoločenským, ekonomickým, kultúrnym a v neposlednom rade aj politickým centrom. Je preto prirodzené, že generuje aj najviac politických elít. Navyše Slovensko je takou malou krajinou, že nemá ďalšie, Bratislave konkurujúce centrum.

Na druhej strane miera, akou sú niektoré strany na Slovensku centralizované – čo pravdepodobne ovplyvňuje aj vytváranie ich volebných kandidátok –, sa môže vymykať štandardu v iných demokraciách.

Wordcloud bydlísk kandidátov relevantných strán v parlamentných voľbách 2023. Grafika – Denník N/Daniel Kerekes

Niekto by mohol argumentovať i tým, že Bratislava je najľudnatejším mestom na Slovensku, a preto je prirodzené, že najviac kandidátov bude práve z tohto mesta. Práve preto sme sa pozreli aj na to, do akej miery počet kandidátov reprezentuje počet voličov v krajoch. Schválne sme pritom použili počet voličov a nie počet obyvateľov. V počte voličov sú totiž zarátaní (a inde odrátaní) voliči voliaci s volebným preukazom, čo napríklad zachytáva aj voličov, ktorí dlhodobo žijú v Bratislave, no trvalý pobyt majú ešte na starých adresách v regiónoch.

Oproti voľbám 2020 sa situácia výrazne nezmenila. Paradoxne najmenej kandidátov na kandidátkach relevantných strán nemá východné Slovensko, ale severné. V Trenčianskom a Žilinskom kraji na 10-tisíc voličov pripadá 2,7 kandidáta. V Bratislavskom kraji je to viac ako dvojnásobok.

Trvalý pobyt

Vo februárovom článku Gerrymandering poznali už naši prarodičia a Mečiarov obvod je mýtus sme vysvetlili, prečo zavedenie volebných obvodov samo osebe nevyrieši nedostatočné regionálne zastúpenie v parlamente. Napríklad po voľbách 1994, keď sa volebné obvody použili poslednýkrát, nebol parlament o nič menej „bratislavský“. Politické strany aj v mimobratislavských obvodoch kandidovali ľudí z Bratislavy. Po publikovaní článku nám do redakcie prišlo niekoľko podnetov argumentujúcich, že tento problém by vyriešila podmienka trvalého pobytu v obvode. Treba však povedať – aj pre kontext tohto článku –, že zmena trvalého pobytu je v skutočnosti jednoduchý úkon, ktorý stačí len ohlásiť (dnes už aj len elektronicky) a nepodlieha žiadnemu schvaľovaniu. Nie je dôvod si myslieť, že strany, respektíve kandidáti by si pre potreby kandidatúry účelovo nemenili trvalý pobyt.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Demokrati

Hlas

KDH

OĽaNO

Progresívne Slovensko

Republika

SaS

Sme rodina

Smer

SNS

Voľby 2023

Slovensko

Teraz najčítanejšie