Pohybový terapeut Paták: Nemôžete osem hodín ležať na gauči, potom si obuť tenisky a ísť behať
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Ak dlho sedíte, nastavte si budík alebo si prilepte farebný papierik na obrazovku, aby ste si pripomenuli, že každú polhodinu sa máte postaviť. „Keď sedím v robote štyri hodiny v kuse, už po 30 minútach sa začínajú vytvárať negatívne efekty, svaly prichádzajú o nervovo-svalovú aktivitu,“ hovorí pohybový terapeut Peter Paták.
Rozhovor je ukážka z novej knihy Ako byť zdravý?, ktorá prináša rozhovory s odborníkmi a odborníčkami o tom, ako sa o seba starať, aby sme prežili čo najviac rokov v dobrom zdraví bez bolesti a liekov.
V rozhovore sa dočítate:
- ako začať cvičiť;
- čo s telom robí niekoľkohodinové sedenie;
- ako nastaviť návyky, aby pri sedení až tak neochabovalo;
- ako sedieť správne;
- ale aj to, čo všetko dlhé sedenie ovplyvňuje.
Ako ovplyvňuje sedavý spôsob života to, či sme zdraví?
Má priamy vplyv na naše životy aj zdravie. Hlavný cieľ, pre ktorý bol človek stvorený, je pohyb. Fungovalo to tak desaťtisíce až státisíce rokov. Celá stavba kostrovo-svalového aparátu je tomu prispôsobená a aj všetky orgány sú vytvorené pre pohyb. Aj mozog sa do dnešného štádia rozvinul vďaka pohybu, do ktorého sme boli nútení, lebo sme sa evolučne museli predierať cez rôzne etapy. Čítal som jeden text, v ktorom sa písalo, že naši predkovia žili niekde v Afrike na jednom mieste. Mali tam dostatok plodov a ovocia, preto sa nemuseli veľmi pohybovať. Zrazu sa na planéte zmenila klíma, čo ich donútilo, aby sa začali presúvať za potravou.
Čo sa stalo s naším telom?
Vtedy vznikol bipedalizmus, zo štyroch sme sa začali dvíhať na dve končatiny, aby sme získali výhodu pri presunoch do diaľky. Začali sa rozvíjať kognitívne schopnosti, pretože zrazu sme museli zháňať potravu aj iným spôsobom. Prešli sme zo situácie, keď sme boli usadení na jednom mieste a mali dostatok plodov a potravy, k presunom medzi rôznymi miestami a aktívnemu hľadaniu potravy. Postupne sme sa vyvinuli na lovcov a zberačov. Tieto činnosti možno znejú jednoducho, ale sú to komplexné zručnosti, ktoré nezahrnujú len prácu tela. Sú to náročné kognitívne úkony.
V čom?
Pri love neboli ľudia vtedy fyzicky silnejší alebo rýchlejší od ostatných zvierat. Lepšími ich urobila schopnosť trasovať, stopovať, spolupráca medzi jednotlivými lovcami a vytváranie stratégií. Špecifické nároky lovcov a zberačov v tej dobe prepojili našu mozgovú kapacitu
