V Borši vznikla z peňazí maďarskej vlády jedna z najväčších atrakcií juhovýchodného Slovenska. Navštevujú ju desaťtisíce turistov

Maďarsko nezmenilo hranice, veď na to ani nie je možnosť a táto otázka nepatrí do 21. storočia, no prostredníctvom spolupráce, investícií a dobrej politiky uskutočnilo kultúrnu revíziu, povedal v auguste 2021 o rekonštrukcii kaštieľa v Borši László Diószegi, predseda Nadácie Lászlóa Telekiho, ktorá riadila jeho obnovu.

Jednu z najväčších rekonštrukcií historickej pamiatky v dejinách samostatného Slovenska z väčšej časti financovala maďarská vláda. Maďarská vláda podporuje pamiatku aj po rekonštrukcii, okrem jedinečnej modernej výstavy sa v niekdajšom kaštieli Františka II. Rákócziho nachádza aj hotel, reštaurácia a ďalšie turistické atrakcie.

Na to, aby niekoľko kľúčových postáv rekonštrukcie kaštieľa v Borši získalo od maďarskej vlády podporu vo výške 8,7 milióna eur, bolo potrebné veľké kultúrnopolitické a diplomatické úsilie. Slovenská strana investovala do veľkej rekonštrukcie len približne desaťtisíc eur.

Politické spory o tom, prečo maďarská vláda investuje toľko peňazí do slovenskej historickej pamiatky, spôsobili napätie aj v Borši, no prevádzkovatelia kaštieľa by na to už najradšej zabudli.

Prezidenti v Borši

Kaštieľ v Borši, ktorý otvorili v júni 2021, na prvý pohľad vytŕča spomedzi atrakcií regiónu – hoci v hraničných obciach okresu Trebišov sa počas uplynulých rokov vybudovali nové turistické lákadlá (najmä vďaka vinohradníctvu), takáto impozantná atrakcia v okolí nie je. Pri kaštieli v povodí Bodrogu sú lesy a močiare, nachádza sa tu aj náučný chodník a cyklistická trasa.

Veľkolepo zrekonštruovaná budova uchváti návštevníka aj vnútri: výstava, ktorá približujúce dejiny kaštieľa a život Rákócziho, je interaktívna, vo väčšine miestností sa dá všeličo stláčať či krútiť, aby si návštevu užili aj menšie deti. V osobitnej miestnosti možno prostredníctvom virtuálnej reality spoznať život v 17. storočí. Na mieste je aj reštaurácia a hotel, ktorý vznikol v rodnom dome kniežaťa.

Borša leží hneď pri maďarských hraniciach, len päť kilometrov od mesta Sátoraljaújhely. Šesťdesiat percent obyvateľov obce má slovenskú národnosť, Maďarov je 38 percent. Keďže však kaštieľ slúži ako pamätné miesto pripomínajúce Rákócziho, počet maďarských národných symbolov na jeden meter štvorcový je na tomto mieste vysoko nad juhoslovenským priemerom.

Aj preto je pochopiteľné, že Boršu nemožno vytrhnúť z kontextu slovensko-maďarských národných sporov. Na odovzdávaní zrekonštruovaného kaštieľa sa v roku 2021 objavili aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a vtedajší maďarský prezident János Áder, no minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Ivan Korčok onedlho ostro kritizoval maďarskú vládu za investície do rekonštrukcie a nakupovania historických pamiatok na Slovensku.

Spor sa dlho naťahoval a dostal sa aj do bulváru: keď Korčok v júni 2022 odcestoval do Budapešti, aby tam rokoval s ministrom zahraničných vecí Maďarska Péterom Szijjártóom, týždenník Plus 7 dní vyšiel s titulkou Orbán skupuje Slovensko.

Maďarská strana odmietla, že by mala s týmito investíciami akékoľvek nekalé úmysly. Preto sa môže zdať ako dosť odvážne vyhlásenie o „kultúrnej revízii“ zo strany šéfa Nadácie Lászlóa Telekiho. Maďari na Slovensku, s ktorými sa rozprával Napunk a ktorí najlepšie poznajú príbeh kaštieľa, priznávajú, že tieto spory vzbudzovali napätie aj v Borši a neposilňovali dôveru medzi maďarskou a slovenskou stranou pri otázke spravovania historických pamiatok.

Zároveň však dodávajú, že bez pomoci maďarskej vlády by sa kaštieľ neobnovil, a tak by celá hospodársky zaostalá oblasť prišla o obrovskú príležitosť.

Najväčší projekt tohto druhu na Slovensku

Okrem rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka, ktorú sa dodnes nepodarilo dokončiť, sa v podstate za posledné desaťročia neuskutočnila na Slovensku žiadna podobne veľká rekonštrukcia historickej pamiatky. Hovorí to Peter Pásztor, jeden z hlavných architektov rekonštrukcie kaštieľa v Borši, ktorý sa budove venoval 25 rokov.

Pásztor sa pohybuje v odborných kruhoch na oboch stranách hraníc: v druhej polovici 90. rokov bol predsedom Slovenskej komory architektov, dnes je členom Maďarskej umeleckej akadémie, ktorá je blízka Fideszu. Predchádzajúci starosta Borše Mihály Szabó ho na konci 90. rokov prizval k rekonštrukcii, na ktorej začal pracovať najprv s maďarským architektom Zoltánom Wittingerom. Potrebovali slovenského odborníka, ktorý by im pomohol aj v komunikácii s tunajšími úradmi. Takto vstúpil do projektu Pásztor, aby mu potom zasvätil 25 rokov života.

Sedemdesiatpäťročný odborník dnes považuje Boršu za vrchol svojej kariéry – hoci dodáva, že je aj naďalej aktívny, a tak sa môže stať, že takýchto vrcholov bude ešte viac. „No tento Rákócziho príbeh mi prirástol k srdcu,“ hovorí.

Pásztor v súvislosti so slovensko-maďarskými politickými spormi poznamenáva, že maďarská vláda bude do historických pamiatok na Slovensku investovať aj v budúcnosti, preto by sa mali podľa neho predstavitelia slovenskej vlády tešiť, „že niekto obnoví to, čo by mali obnoviť oni“.

Architekt si myslí, že slovenská strana sa k tejto otázke stavia citlivo a celé to má trpkú príchuť. No ten, kto zmýšľa normálne, chváli, čo sa tu udialo, dodáva Pásztor, podľa ktorého slovenská strana nebola otvorená väčšej investícii.

„Na konferencii Bardkontakt v Bardejove, ktorá sa zaoberá ochranou pamiatok, som pravidelne spomínal rekonštrukciu kaštieľa v Borši, no vždy som sa stretol s reakciami, že najprv treba dokončiť Krásnu Hôrku. Hovorili, že toto je príliš veľká investícia.“

Podpora obnovy pamiatok existuje aj zo strany slovenského ministerstva kultúry, napríklad program Obnovme si svoj dom, „no sú to malé sumy“, hovorí Pásztor.

Motorom projektu bol Diószegi

Po tom, ako starosta Borše požiadal Pásztora, aby sa zapojil do rekonštrukcie, desiatky rokov napredovali práce veľmi pomaly – ak vôbec.

V roku 2002 dostali stavebné povolenie a Mihály Szabó sa pokúsil zohnať peniaze, keďže kaštieľ bol vo vlastníctve samosprávy. Od Slovenskej republiky získal niekoľko desiatok tisíc eur, od Maďarska tiež približne 25-tisíc eur, čo však postačovalo len na menšie práce. Tieto dočasné riešenia pokračovali do roku 2007, keď sa všetko zastavilo.

Ivan Gašparovič a János Áder sa v roku 2013 dohodli, že na 340. výročie Rákócziho narodenia v roku 2016 bude rekonštrukcia hotová a jej náklady budú štáty znášať rovnakým dielom. Gašparovič však čoskoro z projektu vycúval – podľa Pásztora preňho nebol Rákócziho kaštieľ v tejto dedine „na konci sveta“ srdcovou záležitosťou.

V Borši sa medzitým striedali starostovia, prioritou sa stali iné záležitosti a kaštieľ sa dostal do slepej uličky. „Už som si myslel, že z toho nič nebude,“ rozpráva Péter Pásztor.

Do roku 2017 sa nič nestalo. Vtedy sa maďarská vláda rozhodla, že začne s rekonštrukciou. „Pre orbánovcov bol kaštieľ v Borši srdcovou záležitosťou. Pre celú vec spravila veľa veľvyslankyňa Maďarska Éva Czimbalmosné Molnár, ako aj košickí generálni konzuli Ádám Szesztay a Attila Haraszti,“ hovorí architekt.

Dušou celého projektu bol však podľa jeho slov predseda Nadácie Lászlóa Telekiho László Diószegi. „Je to človek, ktorý sa nedá zastaviť, zaklope na všetky dvere na ministerstvách, vie získať peniaze a je zadobre s každým vrátane Orbána. Osobne prišiel do Borše aspoň raz za mesiac.“

Spoločný Rákóczi

Pásztorovci navrhovali, aby pozemok zastavali dookola tak, ako to bolo kedysi, na čo však dostali odpoveď, aby bola postavená verzia v tvare U – ako to bolo aj v stavebnom povolení. Na celkové zastavanie dookola by bolo potrebných oveľa viac financií.

„Aj pamiatkari boli veľmi otvorení, pretože videli, že ak počas nasledujúcich dní či týždňov nebudeme konať, kaštieľ sa môže zosypať. Bola to dramatická situácia, ktorá však dopadla dobre – prišli peniaze, z ktorých sme mohli stavbu elegantne dokončiť. Vtedy však zasiahol covid, preto sa práce spomalili, no s polročným oneskorením sa nám podarilo odovzdať hotový kaštieľ.“

Na slávnostnom otvorení kaštieľa hovorila Zuzana Čaputová o Františkovi II. Rákóczim ako o spoločnej osobnosti slovenských a maďarských dejín.

Podľa Pásztora sa napokon podarilo zrekonštruovať oveľa viac, než v čo dúfali úplne na začiatku. Aj naďalej však uvažuje nad tým, ako by sa budova dala postaviť dookola – podľa neho by si zaslúžila, aby ju pozdvihli na ešte vyššiu úroveň.

Negatívne reakcie na maďarské symboly vraj neprišli

To, že Čaputová hovorila o Rákóczim ako o významnej osobnosti spoločných slovenských a maďarských dejín, si zaslúži pozornosť aj preto, lebo Rákóczi, ktorý sa v tomto kaštieli narodil, žije v povedomí ľudí predovšetkým ako maďarský národný hrdina, čo zdôrazňuje aj výstava v kaštieli.

Odborná riaditeľka kaštieľa v Borši Zsuzsanna Nagy si nemyslí, že by to v slovenských návštevníkoch vzbudzovalo negatívne pocity.

„Raz počas prehliadky jeden z kolegov odborníkov z výstavy odišiel a ja som si myslela, že sa pre niečo urazil. Keď sme si neskôr sadli, aby sme sa porozprávali, spýtal sa ma, ako by mali podľa mňa vidieť Slováci Rákócziho. Povedala som mu, že ja ako Maďarka nie som najvhodnejšia na to, aby som to povedala, no mohol by to povedať on ako odborník v oblasti. Jeho odpoveďou bolo, že podľa neho by ho mali považovať za svoje veľké knieža.“

Rákócziho príbeh sa na výstave snažia predstaviť ako ľudský príbeh, čo môže prispieť k zbúraniu rozdielov medzi pohľadmi dvoch národov, vysvetľuje riaditeľka. Podľa jej slov sa nestretli s negatívnymi reakciami, že na výstave vyzdvihujú Rákócziho ako maďarského národného hrdinu.

Zo strany odborníkov je o kaštieľ od začiatku veľký záujem, do Borše prichádzajú z mnohých múzeí z Maďarska i zo Slovenska, dodáva Zsuzsanna Nagy.

Ona sama pracovala ako projektová manažérka a sprievodkyňa v kaštieli Andrássyovcov v Trebišove, keď od Nadácie Lászlóa Telekiho dostala ponuku viesť Rákócziho kaštieľ v Borši.

Od detstva sledovala jeho osud, pretože jeden ich rodinný priateľ je zanieteným zberateľom rákócziovských artefaktov. „Rákóczi je prítomný v živote každého človeka v regióne,“ tvrdí.

Otec a dieťa

Podľa Zsuzsanny Nagy bola rekonštrukcia kaštieľa pre všetkých v okolí akýmsi zázrakom.

Ľudia sa o tom rozprávali ešte aj v autoservise. „Každý to vnímal tak, že ide o zázrak, ktorý konečne prebudí aj tento región. Vrátila sa nám viera, že aj my tu máme hodnoty, ktoré sú dôležité aj pre iných. To, že Maďarsko poskytlo podporu v troch etapách dokopy vo výške 8,7 milióna eur, pre naše okolie naozaj znamenalo, že sa tu konečne niečo stavia a nechátra.“

Doteraz zavítalo do kaštieľa viac než 48-tisíc návštevníkov. Po otvorení v lete pred dvoma rokmi vítali návštevníkov dva mesiace, potom museli pre covid zatvoriť až do uvoľnenia opatrení v marci 2022.

Prvý rok bol pomer návštevníkov zo Slovenska a z Maďarska pol na pol, od druhého roka prichádzajú tri štvrtiny návštevníkov z Maďarska, hovorí Zsuzsanna Nagy. Prichádzajú však aj skupiny zo slovenských regiónov a zo slovenských škôl.

Vlastníkom kaštieľa je obec, rekonštrukciu realizovala Nadácia Lászlóa Telekiho prostredníctvom neziskovky II. Rákóczi Ferenc, n. o., ktorú založili samospráva a Telekiho nadácia. Táto neziskovka bola prijímateľom podpory od Maďarska a je aj prevádzkovateľom inštitúcie. „Je ako otec pre svoje dieťa, neopustí ho,“ hovorí riaditeľka.

Maďarská vláda dodnes prispieva na prevádzku inštitúcie veľkou sumou, kým Slovensko sa zapája len menšími sumami – pomohlo s nákladmi na plyn a elektrinu. Košický kraj financoval vytvorenie vodného a cyklistického oddychového bodu.

V roku 2022 vykryli tržby zo vstupného 60 percent prevádzkových nákladov, tento rok to môže byť až 65 percent. V kaštieli je 25 stálych zamestnancov, ročný rozpočet výrazne presahuje pol milióna eur.

Ako vnímajú, že rekonštrukciu v takmer plnej miere financovalo Maďarsko, pričom ide o historickú pamiatku na Slovensku? „Kľúčové slovo je spolupráca,“ odpovedá Zsuzsanna Nagy. Tá podľa nej nespočíva len vo financovaní, ale napríklad aj v súčinnosti pri rozvoji kraja či popularizácii turizmu.

„Na to, aby sa prístup k rozvoju regiónu zmenil na oboch stranách, bol možno potrebný takýto krok, aby prišla z maďarskej strany väčšia dotácia a z tejto strany otvorenosť, ktorá dala spolupráci väčší priestor.“

Strach je na oboch stranách

Akokoľvek sa zástupcovia obce a občania usilovali o rekonštrukciu kaštieľa, bez zásahu väčšej politickej sily by k nej nedošlo, myslí si Zsuzsanna Nagy.

Strach je na oboch stranách, no spoločne dlhujeme osobnostiam, ktoré vytvorili obraz krajiny, hovorí riaditeľka kaštieľa v súvislosti so slovensko-maďarskými spormi o ochranu pamiatok. „Nie je dôležitý politický boj, ale úcta voči našim predkom. Nie je to zlý príklad toho, ako sa dajú regióny rozvíjať, ak sa spojíme. Niekedy je silnejšie vôľa spájať sa, inokedy strach. Cítiť, že je tu napätie, no to sa dá vyriešiť ľudskou komunikáciou. Obe strany tým získajú.“

Politický spor mal podľa Zsuzanny Nagy vplyv na spoluprácu, „no zdravý rozum existuje mimo každého politického sporu“.

Tento spor dôveru medzi dvoma stranami neposilnil, no ak sa cez to prenesú, môže to mať veľa pozitívnych výsledkov, myslí si odborná riaditeľka kaštieľa v Borši.