Denník N

Módna influencerka: Neskorý coming-out je u žien pomerne bežná vec, aj ja som sa najprv vydala

Rebeka Wechsler. Foto – archív Rebeky Wechsler
Rebeka Wechsler. Foto – archív Rebeky Wechsler

Rebeka Wechsler je módna influencerka. S blogovaním začala pred takmer 14 rokmi, dnes je aktívna predovšetkým na Instagrame, kde ju sleduje asi 24-tisíc ľudí.

Spolupracuje s rôznymi firmami, vďaka čomu sa z jej záľuby mohla stať práca. Pred pár rokmi založila spolu s kamarátkou vlastnú módnu značku.

V júni tohto roka urobila verejný coming-out a otvorene hovorí, že je kvír a má vzťah so ženou, hoci v minulosti bola vydatá za muža, s ktorým má syna.

„Nehovorí sa o tom, ale ja zďaleka nie som jediná. Prišli mi správy od žien, ktoré prežili to isté. Nikdy ma nesledovali, len im o mne niekto povedal. Povedali mi, že sú šťastné, že to zdieľam a hovorím o tom verejne.“

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • prečo na sociálnej sieti zdieľa aj náročné životné obdobia;
  • prečo po verejnom coming-oute necítila voľnosť;
  • ako jej sexuálnu orientáciu prijalo jej okolie;
  • ako reagovalo jej publikum a koľko ľudí ju prestalo sledovať;
  • či s ňou niektorá značka ukončila spoluprácu.

S blogom o móde ste začínali v roku 2009. Ako ste sa k tomu dostali?

Začala som ešte v puberte na strednej škole. Písala som blog o móde a celebritách, potom som objavila lookbook a blogy, kde sa dievčatá fotili, a mne to pripadalo fascinujúce, keďže ma móda vždy bavila. Dievčatá tam označovali, odkiaľ majú oblečenie, človek mohol ísť do obchodu a kúpiť si ho. Blog som si založila cez prázdniny, mala som vtedy 16 rokov. Chcela som to skúsiť a vydržalo mi to doteraz.

Môže sa zdať, že je to jednoduchá vec, viac-menej ako všetko, kým to človek neskúsi. Je to viac práce, ako si človek na začiatku myslel. Dôležitá je konzistentnosť – ako pri všetkom, ak to chcete robiť poriadne. Keďže ma to veľmi bavilo, nebol to problém. A tak sa z hobby postupne stalo moje živobytie, za čo som veľmi vďačná. Módu som nikdy neštudovala, študovala som marketing a PR, čo je možno aj lepšie, keďže influencer je taká malá reklamná agentúra.

Kedy vás to začalo živiť?

Asi v roku 2017. Nemala som však len blog, ale už aj svojich klientov, pre ktorých som fotila. Začala som tvoriť obsah na ich sociálne siete. Od toho som si na materskej dala pauzu, keďže to bolo časovo náročné, a venovala som sa len svojmu Instagramu. Teraz po materskej som opäť začala tvoriť pre firmy.

Aj na vašom profile vidno, ako sa pohľad niektorých módnych influenceriek časom mení, napríklad ste postupne začali hovoriť o udržateľnej a lokálnej móde. Ako k tomu prišlo?

Vždy som mala v šatníku veci zo sekáčov a z babičkinej skrine. Mám ich tam doteraz. Milujem vintage veci a veci s príbehom a emóciou. Pre mňa to teda bolo prirodzené. Keď som mala 16 a prišiel boom blogov, o udržateľnej móde sa vôbec nehovorilo. V škole som bola jedna z mála, ktorá nosila veci z druhej ruky. Dnes pubertiaci bežne nakupujú v sekáčoch, nosia staré veci.

S kamarátkou sme si pred pár rokmi založili vlastnú značku. Človek vďaka tomu lepšie chápe cenu oblečenia, koľko práce je za vytvorením jedného kúska.

Nezastávam však názor, že človek si nikdy nemôže nič kúpiť v reťazci. Nemám rada extrémy. Niekto by možno rád nakupoval čisto lokálne, ale nemá tú možnosť. Ja mám v šatníku mix, dnes som napríklad mala na sebe mikinu, ktorú nosím 12 rokov. Som toho názoru, aby si človek kupoval veci, ktoré vynosí. Je úplne jedno, či stoja päť alebo 160 eur. Aby vedel, či mu to bude sedieť do šatníka a bude to mať využitie.

Popri móde ste začali zdieľať viac zo svojho súkromia a vzťahu, neskôr z manželstva, po narodení syna píšete o materstve. Prečo?

Vždy som písala aj o živote, o vzťahoch, o láske. Odjakživa rada píšem, tvorím taký obsah, ktorý sama rada konzumujem. Raz som bola na jednej prednáške, kde sa hovorilo o tom, že z veľkej časti módnych blogov sa časom stanú lifestylové blogy. Témy sa tým rozširujú.

Človek predsa nemôže neustále vyzerať dobre. Jedna kamarátka, ktorá sa tomu tiež venuje, mi hovorila, že nemôže ísť neupravená ani vyniesť smeti, lebo by ju ľudia mohli spoznať a bola by to pre ňu hanba.

Podľa mňa tým na seba vytvára zbytočný tlak a ja takto nechcem žiť. Neuvedomujem si, že ma ľudia môžu na ulici spoznať, hoci sa mi to stáva. A to mám 24-tisíc sledovateľov, čo nie je nejaké veľké číslo. A, samozrejme, často ma spoznávajú práve vtedy, keď som nenalíčená alebo mám mastné vlasy. Už sa mi stalo, že ma spoznali podľa hlasu. Pripadá mi to veľmi vtipné.

Vy ste sa rozhodli zdieľať aj náročné momenty v živote, napríklad o rozpade manželstva alebo o samote, ktorú zažívate po tom, čo ste s bývalým manželom prešli na striedavú starostlivosť. Bolo to prirodzené?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

LGBTI+

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie