Denník N

Slovenka z NASA si vyskúšala život ako na Marse. Zemiaky by tam v budúcnosti mohli rásť

Na prvej misii v roku 2014, ktorá simulovala pobyt na Marse, strávila Musilová skoro tri týždne. Ďalšia misia sa jej začne 14. januára. Foto – archív M. M.
Na prvej misii v roku 2014, ktorá simulovala pobyt na Marse, strávila Musilová skoro tri týždne. Ďalšia misia sa jej začne 14. januára. Foto – archív M. M.

Slovenská vedkyňa Michaela Musilová sa zúčastnila expedície do Grónska a simulovanej misie na Mars v americkej púšti, aby našla odpoveď na otázku, či sme vo vesmíre sami.

Do ruky jej dali svetlice a slzný sprej, aby sa ubránila polárnym medveďom. Tri mesiace spala v stane a mrzla v teplotách, ktoré klesali k -20 stupňom Celzia. Všade vôkol nej bola oslepujúca bieloba, len sneh a ľad.

Keď kráčala nehostinnou tundrou – na nohách s mačkami a na chrbte s 30-kilogramovým ruksakom plným vedeckého vybavenia –, hľadala si na výskum také miesto, kde človek ešte nebol.

Do Grónska za polárny kruh sa Michaela Musilová vybrala preto, aby tam študovala extrémofily. „Ide o organizmy, ktoré dokážu prežiť vo veľmi extrémnych podmienkach. Takých, čo sú pre život nás ľudí úplne nevhodné,“ povedala vedkyňa pre Denník N.

Odborníci si myslia, že ak život existuje v takýchto drsných podmienkach, potom by mohol jestvovať aj inde vo vesmíre. Napríklad na Jupiterovom mesiaci Európa alebo na Marse.

Tam, na červenú planétu, sa Musilová už „dostala“. Hoci išlo iba o simulovanú misiu, reálne napodobňovala život ľudskej posádky na Marse.

Predtým, než sa vedkyňa mohla poprechádzať po „marťanskej pôde“ (v tomto prípade odľahlým územím púšte v Utahu), musela si nasadiť skafander, pripnúť prilbu, zapnúť vysielačku, nastaviť prívod vzduchu a vojsť do prechodovej vzduchotesnej komory. „Odmalička som snívala o tom, že budem astronautkou. Bolo to ako žiť môj detský sen,“ povedala nám.

University of Bristol- Doctoral College
MICHAELA MUSILOVÁ študovala planetárne vedy a astrobiológiu na University College v Londýne, Caltechu v Kalifornii a univerzite v Bristoli. Pracovala pre NASA (2010) aj ESA (Európsku vesmírnu agentúru). Zúčastnila sa expedície do Grónska (2012), Japonska a inde. Absolvovala simulovanú misiu na Mars (2014). Zaoberá sa astrobiológiou – skúma, ako vznikol život a či existuje aj inde mimo Zeme. V rámci grantu pre návrat odborníkov zo zahraničia sa vrátila na Slovensko. Pracuje ako expertný vedecký pracovník na Výskumnom ústave potravinárskom a v Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity (SOSA). Foto – archív M. M.

Mars sme asi kontaminovali

Musilová je astrobiologička – zaoberá sa štúdiom života vo vesmíre. Tým, ako vznikol a či existuje aj inde mimo Zeme. K odboru naplno pričuchla na Caltechu v Kalifornii v roku 2009. Je to presne tá istá univerzita, kde pôsobí fyzik Sheldon Cooper so svojimi priateľmi z populárneho seriálu Teória veľkého tresku.

„Mojím učiteľom bol John Grotzinger, ktorý vedie projekt NASA s názvom Mars Science Laboratory. Jeho súčasťou je rover (vesmírne vozidlo) Curiosity, ktorý v roku 2012 pristál na Marse. Curiosity riadia z laboratória NASA, ktoré je súčasťou univerzitného areálu Caltechu,“ vysvetlila vedkyňa, ako sa postupne dostala až do NASA.

Pre vesmírnu agentúru pracovala pol roka, zaujímala sa o ochranu planét. „Je tu taký paradox. Na jednej strane chceme planéty chrániť, ale ak na ne budeme posielať ľudské posádky a rovery, aby sme ich preskúmali, budeme ich zároveň kontaminovať. Jedno sa s druhým vylučuje,“ povedala.

Zatiaľ nedokážeme odhadnúť vplyvy zavlečenia mikroorganizmov na cudzie planéty, vysvetlila. Vedci si myslia, že ku kontaminácii už pravdepodobne došlo. „Snažíme sa minimalizovať množstvo mikróbov, ktoré prenesieme. Väčšinou ide o jednobunkové organizmy, hlavne baktérie. Existuje malá časť z nich, ktoré by let na Mars mohli prežiť. Keď potom nájdeme život na Marse, možno to bude ten, čo sme tam doniesli sami,“ konštatovala Musilová.

Aby zistila, ako je možné, že mikróby dokážu v extrémnych podmienkach prežiť, vydala sa za nimi. Do drsných podmienok v odľahlej časti Grónska. 

AppleMark
Pri zbere vzoriek na ľadovci v Grónsku. Foto – archív M. M.

V grónskom ľadovci

„Tábor sme mali na okraji ľadovca. Aby sme sa k nemu dostali, museli sme sa na malom nafukovacom člne dostať cez rieku. Boli v nej kusy ľadu veľké ako auto. Rieka mala strašne silný prúd, široká bola ako Dunaj v Bratislave. Lanom sme sa priťahovali na druhú stranu,“ opísala Musilová dobrodružstvo spojené s príchodom do krajiny.

Všetky zásoby si účastníci expedície priviezli so sebou, iba najväčšie prístroje doviezla helikoptéra. „Dvadsaťštyri hodín denne tam bolo svetlo. Prišli sme v máji, keď bola najviac zima. O niekoľko týždňov nastala jar, o ďalšie tri týždne leto. Trvalo asi mesiac. Potom prišla jeseň a zima. Za tri mesiace som zažila všetky ročné obdobia,“ opísala vedkyňa netradičné prostredie polárnej krajiny.

Výskum robila ďaleko od tábora, aby nehrozilo, že miesto kontaminovali ľudia. Vzorky odoberala z povrchu i hlbín ľadovca. „Existujú rôzne druhy takzvanej tmavej hmoty, v ktorej sú mikróby. Je to zmes organických látok a prachu, ktorý tam zaveje vietor. Mikroorganizmy žijú v okolí granúl prachu. Takáto hmota pokrýva značnú časť povrchu ľadovcov. Čo sa týka vrtov, robili sme ich manuálne, až do hĺbky niekoľko metrov.“

Mars Desert Research Station
Stanica v utahskej púšti počas simulovanej misie na Mars. Foto – archív Michaela Musilová

Žijú zo živín z ľadu a fotosyntézy

Rozborom mikróbov na mieste a v laboratóriách v Anglicku astrobiologička zistila, že žijú z minimálneho množstva živín z ľadu a z fotosyntézy zo Slnka. „Organické látky, ktoré produkujú, dokonca pomáhajú okoliu, lebo sa pri topení ľadu prenesú do riek. Takýmto spôsobom kŕmia svoje okolie,“ vysvetlila.

Mikróby, ktoré vedkyňa v Grónsku skúmala, patria k vôbec najstarším obyvateľom našej planéty. „V histórii Zeme nastalo niekoľko období, keď bola celá Zem pokrytá ľadom. Jediné organizmy, ktoré to dokázali prežiť, boli tie, čo boli najviac adaptované na extrémne studené prostredie. Myslíme si, že tieto organizmy sú na Zemi miliardy rokov,“ konštatovala expertka.

Vôbec prvé extrémofily vedci našli v presne opačnom prostredí – v horúcich jazerách a gejzíroch národného parku Yellowstone v Spojených štátoch. Domnievajú sa, že v takýchto podmienkach horúcich prameňov na dne oceánov mohol kedysi vzniknúť život.

„Sú aj iné teórie, napríklad, že život vznikol inde a k nám doputoval. V kométach sme našli veľa organických látok. Organické látky existujú vo vesmíre na všemožných miestach a môžu sa prenášať kométami,“ osvetlila možné teórie vzniku života na Zemi Musilová.

„Jediné, čo vieme naisto, je, že najstaršie známky života majú asi 3,5 miliardy rokov. Staršie vzorky nemáme, fosílie sa nezachovali,“ dodala.

Simulovaná misia na Mars

Výskum v Grónsku spojila slovenská odborníčka s účasťou na simulovanej misii na Mars. Marťanskú kolóniu postavili v studenej a vysoko položenej púšti Utahu v roku 2001. Ide o miesto, ktoré sa svojimi prírodnými podmienkami podobá na červenú planétu. Stanica vznikla, aby na nej vedcov a kozmonautov pripravovali na život na nej.

Musilová zistila, že mikróby z Grónska dokázali v tejto kvázi marťanskej pôde Utahu vyrobiť toľko živín, že ju zúrodnili. Proces, ktorý odborníčka skúmala, sa nazýva teraformovanie – znamená vytváranie pozemských podmienok, či už na Marse, alebo inde.

Ubytovňu, v ktorej členovia misie žili, vybudovali podľa plánov NASA. Má priemer iba osem metrov, aby sa zmestila na raketu. „Boli sme tam šiesti vedci, k tomu filmár a jeden robot. Celé to trvalo skoro tri týždne,“ pochválila sa astrobiologička.

V takýchto stiesnených podmienkach ľudia dokážu údajne prežiť aj 500 dní. Ide o približný čas, ktorý potrebujú na to, aby uskutočnili spiatočnú misiu na Mars. „Musíte ich však zamestnať, stále musia mať niečo na práci. Inak by sa asi zbláznili,“ hovorí Slovenka. Psychike rozhodne nepridá, že v ubytovni nie je žiadne súkromie, všetko počuť a vidieť.

MM on Martian vehicle
V skafandri počas simulovanej misie na Mars v utahskej púšti. Foto – archív M. M.

Zemiaky na Marse

S Andym Weirom, autorom románu Marťan, podľa ktorého minulý rok natočili rovnomenný film v hlavnej úlohe s Mattom Damonom, sa naša vedkyňa bavila o tom, či kniha verne zobrazuje stav dnešného vedeckého poznania. „Vždy som sa mu smiala za tie zemiaky. Nie som si vôbec istá, či by ich čerstvé na Mars doručili.“

Inak bol film dobre premyslený, prikyvuje vedkyňa. „Za určitých podmienok by sa tam teoreticky a niekedy v budúcnosti zemiaky vypestovať skutočne dali. Napríklad v správne pripravenej pôde a špeciálnom skleníku alebo budove, ktorá by plodinu chránila pred nebezpečným žiarením,“ dodala.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Michaela Musilová v skleníku s kolegyňou počas simulovanej misie na Mars. Foto – archív M. M.

Existuje život aj inde vo vesmíre?

Či sa pozrieme hlboko do zeme, alebo do oceánov, všade nájdeme extrémofilný život. Pravdepodobnosť, že takýto život bude aj na mnohých iných miestach vesmíru, je preto vysoká, myslí si astrobiologička.

„Predpokladáme, že kedysi mal Mars tekuté jadro. Keď stvrdlo, stratil magnetické pole, ktoré ho chránilo. Slnečné vetry potom strhli marťanskú atmosféru. Preto tam vznikli veľmi nepriaznivé podmienky na život. Atmosféra povrch nechránila, väčšina vody zmizla a zostal len ľad. Ak tam život bol, možno existoval pred miliardami rokov. Nie je vylúčené, že sa skryl pod povrch a dodnes tam existuje,“ skonštatovala.

Vznik života na našej planéte bol výsledkom mnohých zhôd náhod.

„Máme tu tečúcu vodu, hustú atmosféru, ktorá nás chráni pred žiarením, alebo vhodne veľký Mesiac, ktorý stabilizuje Zem a ochránil nás pred množstvom asteroidov. Je veľmi málo pravdepodobné, že niečo také isté sa stalo aj inde vo vesmíre. Ale na druhej strane, nie je to nemožné. Mohli byť iné zhody náhod. Len si predstavte, aký obrovský je vesmír. My sme len jedna planéta v jednej slnečnej sústave jednej galaxie. Okolo nás sú miliardy ďalších,“ vyjadrila astrobiologička nádej, že vo vesmíre možno predsa len nie sme sami.

Teraz najčítanejšie