Už vyše troch rokov vedci nemajú prístup do chemických databáz. Sme ako slepí na hubách, vraví chemik

• Inštitúcia, ktorá má na Slovensku zabezpečiť prístup do vedeckých databáz, má opakovane problém s nedostatkom peňazí na poskytovanie týchto služieb. „Zaplatili sme všetko, čo sme mohli, ale už nemáme žiaden cash flow,“ vraví o súčasnej situácii Daniela Stiel Podmajerská z CVTI SR.
• Chemik chápe, že štátny rozpočet má limity, ale dodal, že ak štát nemá na chemické databázy, verejne by sa malo povedať, že „zatvárame krám a chémia sa na Slovensku robiť nebude“.
• Denník N skúmal, kde vznikajú ťažkosti pri financovaní prístupu do vedeckých databáz a ako štátne inštitúcie plánujú situáciu do budúcnosti zmeniť.

Od 1. júna tohto roka nemajú vedci a vedkyne na Slovensku prístup do vedeckej databázy Scopus. Určená je na monitorovanie citačnej aktivity a publikačnej činnosti autorov či inštitúcií (viac nižšie).

Z iných dôvodov nemajú vedci prístup ani do chemických databáz Reaxys a SciFinder. Hoci chemici hovoria, že pre ich prácu sú úplne kľúčové, tento stav trvá už vyše troch rokov.

„Takto sa nedá pracovať,“ hovorí chemik Michal Májek z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

Inštitúcia, ktorá zabezpečuje prístup do vedeckých databáz, hovorí, že frustrácii vedcov rozumie, no na pokrytie týchto služieb opakovane nedostáva dostatok peňazí a musí si stanoviť priority, ktoré databázy podľa ich vyťaženosti z obmedzeného finančného balíka pokryje.

Nedostatok peňazí

Onou inštitúciou, ktorá od roku 2009 zabezpečuje prístup do vedeckých databáz, je Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR).

Jeho zriaďovateľom je ministerstvo školstva, ktoré si peniaze na prístup do databáz – alebo ich časť, ak je zvyšok napríklad z európskych fondov – žiada od ministerstva financií.

Problémom je, že od počiatku tohto modelu CVTI opakovane rieši nedostatok peňazí na poskytovanie týchto služieb. Následkom je, že prístupy sa nezriedka zabezpečujú na poslednú chvíľu, ex post alebo aj dodatočnými prísľubmi vydavateľstvám, že „peniaze sa nájdu“, čo sa nie vždy aj stalo.

„Zaplatili sme všetko, čo sme mohli, ale už nemáme žiaden cash flow,“ povedala Daniela Stiel Podmajerská, riaditeľka sekcie ekonomiky a prevádzky CVTI SR.

CVTI argumentuje, že chemické databázy sa vypli, lebo napätý rozpočet organizáciu núti, aby niekde urobila čiaru. „Zo štatistických analýz plynie, že počet vyhľadávaní a prístupov do nich neustále klesal,“ uviedla Jitka Dobbersteinová, vedúca Odboru podpory otvorenej vedy a výskumu CVTI SR.

Keďže vedných odborov, ktoré sa robia na Slovensku, je mnoho, treba zvážiť všetky priority, vraví Dobbersteinová a dodáva: „V súčasnosti sa uprednostňujú tie odbory, kde sa vedecké databázy využívajú viac.“

Koniec chémie na Slovensku?

Chemik Michal Májek chápe, že štátny rozpočet nie je neobmedzený, ale dodal, že ak štát nemá na chemické databázy, verejne by sa malo povedať, že „zatvárame krám a chémia sa na Slovensku robiť nebude“.

Podobne to vidí aj organický chemik Peter Szolcsányi. „Je mi jasné, že ak nejaká základná škola nemá ani na telocvičňu, peniaze musia ísť prioritne tam a je to v poriadku. Ale potom zrušme chemický výskum a povedzme, že všetko nové budeme preberať zo zahraničia, keďže nie sme schopní zabezpečiť ani elementárne nástroje pre vedcov, ktorí tu sú ochotní zostať napriek týmto katastrofálnym podmienkam,“ dodal Szolcsányi, ktorý pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.

Májek povedal, že z troch prestížnych ERC grantov (granty Európskej rady pre výskum na podporu najšpičkovejšieho európskeho výskumu), ktoré sa na Slovensku udelili, dostali chemici až dva. Posledný z nich vo výške 1,55 milióna eur získal tohto roku práve Májek. „Chémia na Slovensku má svoju silu, napriek tomu ako jediní z okolitých krajín – vrátane Ukrajiny, kde teraz riešia úplne iné problémy – nemáme prístup do chemických databáz Reaxys a SciFinder.“

Slovenskí chemici sú tak odkázaní na nedôstojnú úlohu rôznymi spôsobmi obchádzať prístupy do týchto databáz. „Ocitli sme sa v sivej zóne,“ vraví Májek.

Chemik Szolcsányi povedal, že ak chcú vedci fungovať, musia využívať svoje kontakty v zahraničí. „Teraz mám doktoranda na univerzite v Paríži, a keď niečo potrebujem z databázy, napíšem mu. Ale to je vynútené riešenie a nie normálny stav.“

Peniaze na chemické databázy sa na Slovensku nenašli od 1. januára 2020. „Zhruba ešte pol roka nám Americká chemická spoločnosť na sekeru poskytovala prístup do SciFinderu v nádeji, že dodatočne sa peniaze nájdu, no to sa nestalo,“ povedal Májek.

Podľa neho by chemikom postačoval prístup do jednej z chemických databáz, čo by ročne stálo okolo 100-tisíc eur. No také peniaze nemajú ani samotné vysoké školy a ústavy SAV, ktoré by sa na sumu mohli poskladať.

Daniela Stiel Podmajerská povedala, že minulý rok boli CVTI SR pridelené prostriedky na nákup prístupov do databázy SciFinder, no verejné obstarávanie sa muselo zrušiť, keďže sa zistilo „porušenie zákona o verejnom obstarávaní v podobe existencie možného konfliktu záujmov“.

„Ďalšie prostriedky na nákup chemickej databázy neboli v nasledujúcom období CVTI poskytnuté,“ dodala Podmajerská.

Slepí na hubách

Databáza SciFinder obsahuje údaje o viac ako 200 miliónoch organických látkach, zliatinách, zlúčeninách, mineráloch či polyméroch zverejnených od začiatku 19. storočia.

„Údaje do databázy nahadzujú vedci s doktorátmi, ktorí ručne prehľadávajú novú literatúru,“ vraví Májek.

Ak má vedec prístup do takejto databázy, vie, čo sa s danou látkou robilo, akú má štruktúru či aké väzby sa na nej pri syntéze vytvorili. „Neexistuje iný spôsob, napríklad vyhľadávaním v Googli či prístupom do iných databáz, ako tieto veci zistiť,“ vraví Májek. „Bez prístupu k týmto údajom nedokážeme vykonávať svoju prácu.“

Ak sa vedec snaží objaviť novú reakciu, bez prístupu do chemických databáz nevie, či sa v minulosti už neobjavila, povedal Szolcsányi. „Bez týchto databáz sme ako slepí na hubách,“ dodal chemik z STU.

Ich absenciu označil za „veľký hendikep“ a „obrovský problém“.

O databáze Scopus

Okrem chemických databáz nemajú vedci a vedkyne na Slovensku prístup ani do Scopusu, v tomto prípade od 1. júna tohto roku.

Ako sme už uviedli, táto bibliometrická databáza je určená na monitorovanie citačnej aktivity a publikačnej činnosti autorov či inštitúcií.

V tomto prípade nie je príčinou uvedeného stavu nedostatok financií, ale to, že agent či sprostredkovateľ prístupu do Scopusu – do súťaže sa prihlásila len spoločnosť Albertina icome Bratislava – „nesplnila podmienky účasti“, lebo „dodané podklady nezodpovedali predloženým požiadavkám“, povedala Daniela Stiel Podmajerská z CVTI SR.

Verejné obstarávania na Scopus sa preto zrušilo.

Prístup do Scopusu už firma v minulosti zabezpečovala (po roku 2020).

Konateľ Albertina icome Bratislava Ladislav Svršek sa vyjadril, že tohtoročná ponuka spoločnosti nekorešpondovala „s požiadavkou CVTI v tom, že nami dodaný aktuálny zoznam titulov sa na 100 percent nezhodoval s požiadavkami CVTI“. Svršek to vysvetlil tým, že vedecké databázy sú „živé organizmy“, ktoré sa v čase menia. „Vydavateľstvá upravujú spracúvané dokumenty na základe mnohých kritérií, periodiká sú priebežne dopĺňané, ale i vyradené, napríklad tie s podozrením na predátorské praktiky,“ povedal Svršek a dodal, že z uvedeného dôvodu sa zoznam pripravený CVTI nezhodoval so zoznamom, ktorý dodala Albertina icome Bratislava vo verejnom obstarávaní.

Súčasná legislatíva neumožňuje, aby CVTI zmenilo špecifikáciu obstarávanej služby v už rozbehnutom obstarávaní a Albertina icome Bratislava nemohla „z ničoho nič“ dodať formálne zhodný zoznam, ktorý by však nezodpovedal aktuálnemu stavu, vysvetľuje Svršek. „Z právneho hľadiska bolo zrejme jediné možné riešenie – našu ponuku oficiálne neprijať a verejné obstarávanie zrušiť.“

Pokiaľ CVTI opäť vyhlási verejné obstarávanie na databázu Scopus, Albertina icome Bratislava sa do nej opäť prihlási, ak v tom čase bude mať od vydavateľstva Elsevier poverenie a oprávnenie poskytovať databázu Scopus. „Naším spoločným cieľom je, aby sa akademická a vedecká obec dostala k týmto informáciám čo najskôr a v rozsahu, na aký sú zvyknutí.“

Spustiť nové verejné obstarávanie na Scopus či ďalšie vedecké databázy, ktoré sa ešte nevysúťažili, však nie je možné, lebo „nemáme žiadne finančné krytie“, vraví Podmajerská o situácii v CVTI.

Chýbajúci prístup do Scopusu je komplikáciou z dôvodu, že podľa vyhlášky o evidencii publikačnej činnosti je vedecká inštitúcia povinná hlásiť publikácie evidované v databázach Scopus a Web of Science. „Ak vysoká škola nemá prístup do Scopusu, knižnica si nemá ako overiť publikačnú činnosť autora,“ povedala Jitka Dobbersteinová z CVTI.

Prístup len do databázy Web of Science nestačí, keďže obe databázy obsahujú iné zoznamy vedeckých časopisov. „Napríklad humanitné odbory majú oveľa väčšie zastúpenie v Scopuse,“ dodala Dobbersteinová.

Poplatky a otvorená veda

Prístupy do vedeckých databáz sa na Slovensku v ostatných rokoch platili v rôznom pomere z projektov európskych štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu plus niekedy z vlastných financií Centra vedecko-technických informácií SR.

Nejde o malú sumu – prístupy do vedeckých databáz na roky 2020 až 2022 stáli takmer 21 miliónov eur, čo je okolo 7 miliónov eur ročne. Tento rok presiahnu celkové náklady na vedecké databázy 9 miliónov eur, uviedol pre Denník N rezort školstva.

Maximum prístupov na ďalšie štyri roky dosahuje podľa Podmajerskej z CVTI úroveň takmer 50 miliónov eur. „Ide o enormne vysokú sumu,“ dodala.

Oproti minulosti je cena vyššia napríklad preto, lebo vedcom na Slovensku treba zabezpečiť aj prístup k publikovaniu otvorených (bez paywallu) vedeckých článkov.

Uzatváranie zmlúv zahŕňajúcich otvorené publikovanie vychádza z Akčného plánu pre otvorenú vedu.

Európskej únii totiž záleží na tom, aby sa daňový poplatník dostal k výsledkom výskumu, ktorý sa financoval z jeho peňazí, a dodatočne si ad hoc nemusel kupovať prístup k vedeckým článkom, ktoré môžu stáť aj viac ako 40 eur za kus.

V súčasnosti si časopisy za otvorenie konkrétneho článku (open access) pýtajú od autorov nezriedka tisíce eur. Úplne najdrahší je Nature, ktorý momentálne žiada 9 750 eur.

Ak sa táto suma uhradí, článok nie je ukrytý za predplatným a možno ho voľne čítať.

Lenže platiť tisíce eur za každé otvorenie článku nie je výhodné, preto sa vo vydavateľstvách objednávajú balíky, ktoré automaticky odomknú všetky články z vybraného portfólia.

Ak chce vedec zo Slovenska publikovať v časopise z uvedeného balíka, v redakčnom systéme zvolí publikovanie „open access“ (otvorené). „V tom momente sa mu zobrazí informácia, že Slovensko má zaplatený príslušný APC poplatok, čím je problém s platbou vyriešený,“ povedala Jitka Dobbersteinová.

Vedcovi to uľahčuje život najmä v situáciách, že má menší grant, napríklad na 10-tisíc eur, lebo vyhradiť z neho 3- alebo 6-tisíc eur len na otvorenie článku je nemožné. „Ak je poplatok zaplatený, vedec sa sústredí len na výskum a nemusí riešiť platby za otvorené publikovanie,“ dodala Dobbersteinová.

V CVTI niekoľko mesiacov rokovali s vydavateľstvami o výške týchto poplatkov (tzv. APC poplatky, z angl. article processing charge) za otváranie článkov, aby pre Slovensko dosiahli čo najvýhodnejšie podmienky rovnako tak o zložení časopisov a typov časopisov (nielen plne otvorené, ale aj hybridné, kde môžu byť články otvorené aj za paywallom), ktoré sa zaradia do balíka.

Súčasťou objednaného portfólia nie je časopis Nature, podľa Dobbersteinovej by bol v takom prípade APC poplatok vyšší. „A to oveľa,“ povedala Dobbersteinová a dodala: „Mohli sme si vybrať medzi tým, či zabezpečíme publikovanie v jednom časopise Nature alebo v 30 ďalších.“

Zoznam časopisov, ktoré sa do balíka zaradili, vychádzal z analýzy o tom, v ktorých vedeckých magazínoch publikujú slovenskí vedci najviac.

Podľa chemika Májka je v zozname niekoľko chemických časopisov, ale sú horšej kvality (3. a 4. kvartil). „V takýchto časopisoch nemôžeme publikovať, ak chceme, aby ľudia v zahraničí brali náš výskum vážne.“

Zisky vydavateľstiev

Vedecké publikovanie je obrovský biznis a najväčšie vedecké vydavateľstvá majú príjmy v stámiliónoch až miliardách eur.

Marže vydavateľov bežných vedeckých časopisov sa pohybujú okolo 10 až 15 percent a marže Elsevieru sú až 40 percent.

Sumy za vydávanie článkov sú také vysoké, že Harvard už pred 11 rokmi vyzval zamestnancov univerzity, aby sa pri publikovaní zamerali najmä na časopisy s otvoreným prístupom (open access), pretože ročné náklady na prístup k vedeckým databázam vo výške 3,5 milióna dolárov (údaj je spred 11 rokov) ruinujú rozpočet školskej knižnice.

„V Nemecku pred časom vypovedali kontrakt s Elsevierom, ktorý patrí k najdrahším vydavateľom,“ povedala Jitka Dobbersteinová, no dodala, že po istom čase uzavreli dohodu.

Najmä pre vedcov z chudobnejších krajín sú sumy za prístup k vedeckým článkom také vysoké, že si ich často nemôžu dovoliť. V roku 2011 preto Kazaška Alexandra Elbakianová založila pirátsku stránku Sci-Hub, ktorá obchádza paywall a nelegálne poskytuje prístup k vedeckým článkom.

Podľa údajov stránky registrujú takmer 90 miliónov vedeckých výstupov.

V ostatných rokoch prebehlo viacero súdnych sporov, keď vydavateľstvá žalovali stránku za porušovanie autorských práv. Po roku 2021 do nej nové články takmer nepribúdajú.

Hnutie za „otvorený prístup“ bolo reakciou na uvedené praktiky veľkých vydavateľstiev, ktoré generovali obrovský zisk ukladaním vedeckej práce za paywall.

V súčasnosti tak dochádza k premene biznisu vedeckého publikovania, ktorý sa dramaticky vyvíja. „APC poplatky sú len jedným z obchodných modelov, ktorý v súčasnosti ponúkajú najmä tradičné vydavateľské domy,“ povedala Dobbersteinová a dodala: „Pribúdajú ďalšie iniciatívy a modely, napríklad Subscribe to Open alebo európska publikačná platforma Open Research Europe.“

V CVTI by preto ocenili, aby ministerstvo školstva a ďalšie štátne orgány deklarovali, ako postupovať pri obstarávaní vedeckých databáz v budúcnosti, aby sa vedcom zabezpečili čo najlepšie podmienky na ich prácu a aby sa zachytili trendy vedeckého publikovania. „Mal by sa prijať dokument, v ktorom by sme sa na týchto veciach uzniesli a pomenovali by sa aj prípadné pochybnosti, napríklad či neplatíme za databázy priveľa alebo či zoznam databáz neprehodnotiť,“ myslí si Podmajerská.

Od roku 2028 zo štátneho rozpočtu

Chronickým problémom je aj nedostatok financií – CVTI je kontinuálne vystavené situácii, že musí zabezpečiť prístupy do vedeckých databáz bez finančných záruk.

Takáto situácia „sa nevyskytla prvý raz a opakuje sa“, dodala Jitka Dobbersteinová.

Podľa oboch odborníčok z CVTI je problémom to, že štátne orgány zapojené do financovania vedeckých databáz „komunikujú síce s CVTI, ale nie medzi sebou“.

Výsledkom je konflikt rôznych pohľadov na finančné zabezpečenie prístupu do vedeckých databáz, čo – v konečnom dôsledku – prispieva k tomu, že peňazí nebýva dostatok. „Každý štátny orgán má svoju pravdu, ale treba to vyriešiť komplexne,“ povedala Podmajerská.

Analytik Michal Habrman z Výskumnej a inovačnej autority (VAIA), ktorá v roku 2021 vznikla na úrade vlády, priznal, že evidujú pravidelné problémy so zabezpečením prístupu do vedeckých databáz.

Podľa rezortu školstva sú výpadky prístupov do vedeckých databáz primárne spôsobené cyklickou povahou štrukturálnych a investičných fondov EÚ a dochádza k nim v medziobdobiach pri skončení jedného programového obdobia a ešte nezačatom čerpaní z nasledujúceho programového obdobia. „To je aj prípad roku 2023, keď sú prístupy do EIZ (vedeckých databáz – pozn. red.) dofinancovávané zo štátneho rozpočtu.“

Hladký prístup slovenských vedcov do publikačných databáz by mal podľa analytika Habrmana zabezpečiť Akčný plán Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií. „Pomenováva, že na roky 2024 až 2027 má ísť financovanie z Programu Slovensko v kumulatívnej výške 41 milióna eur,“ povedal Habrman, riaditeľ odboru financovania a hodnotenia VAIA.

Na uvedený plán sa odvolal aj rezort školstva, keď nám písal o dlhodobej udržateľnosti prístupu do vedeckých databáz. „No konkrétna implementácia plánovaného dlhodobého riešenia bude, pochopiteľne, závisieť od nastavenia politík a financovania vedy a výskumu v danom čase aktuálnou vládou SR,“ dodalo ministerstvo.

Od roku 2028 má podľa analytika Michala Habrmana financovanie prístupu do databáz prebiehať zo štátneho rozpočtu. Za výhody takého prístupu označil, že rozpočet bude známy dopredu a predíde sa potenciálnemu oknu medzi končiacim sa a začínajúcim sa národným projektom, keď by mohlo vypadnúť financovanie. „Potenciálne korekcie eurofondov [takisto] nevytvoria neočakávaný tlak na refinancovanie zo štátneho rozpočtu,“ dodal Habrman z VAIA.